Mesiac orálneho zdravia

 Ľudia sa o zdravie úst starajú už celé tisícročia. Prvé zubné kefky boli vyrobené z jednoduchých konárov stromov. Ľudia ich hrýzli, aby sa vlákna rozštiepili a fungovali ako štetinky na čistenie zubov. Dokonca aj starí Gréci používali ako zubnú pastu rôzne abrazívne materiály, ako pemzu, mastenec, alabaster, prášok z koralu či hrdzu.
 Zásadný zlom v starostlivosti o ústnu dutinu prišiel s pochopením jej dôležitosti. Zubný lekár z Connecticutu, Alfred Fones, vyštudoval svoju sesternicu za prvú dentálnu hygieničku. Vďaka jeho iniciatíve vznikol v Bridgeporte v Connecticute vôbec prvý program dentálnej hygieny. O niekoľko rokov neskôr bola založená Americká asociácia dentálnych hygienikov (ADHA) a čoskoro všetky štáty uznali dentálnu hygienu ako samostatnú profesiu s potrebnou licenciou. Tento pokrok viedol k vývoju mnohých zdravotníckych pomôcok a technologických zariadení, ktoré posunuli úroveň starostlivosti o ústnu dutinu na dnešnú úroveň. V tomto období tiež vyšla kniha Dr. Esther Wilkinsovej, prezývaná "Biblia dentálnej hygieny" (v skutočnosti "1. vydanie Klinickej praxe dentálnej hygieny").
 Významnú úlohu zohralo aj hnutie za občianske práva. ADHA zrušila predchádzajúce diskriminačné obmedzenia prijímania na základe rasy a náboženského vyznania. Onedlho nato vypadla z ústavy ADHA aj formulácia "ženská", čím sa umožnilo aj mužom študovať dentálnu hygienu. Jack Orio sa tak stal prvým mužským absolventom v tomto odbore.
 Americká stomatologická asociácia (ADA) uvádza, že niektoré prvky, ktoré dnes výrazne uľahčujú starostlivosť o ústnu dutinu, pochádzajú už zo 17. storočia. Patrí medzi ne používanie bieleho smaltu na zuby a oxid dusný (šťastný plyn) ako anestetikum. Ďalším historickým míľnikom bola epidémia HIV/AIDS v 20. storočí, kedy sa pre všetkých pracovníkov v zubnej starostlivosti stalo povinné používanie ochranných pracovných prostriedkov.