Mesiac povedomia o epilepsii

 Epilepsia je neurologický stav, ktorý je charakterizovaný záchvatmi, ktoré spôsobujú mimovoľné pohyby, trasenie, zmätenosť a úzkosť. Záchvaty sa líšia a stretnúť niekoho, kto má záchvat, môže byť desivé, najmä pre tých, ktorí majú obmedzené znalosti o epilepsii. To je dôvod, prečo sú kampane ako Mesiac povedomia o epilepsii také dôležité.  

Kto prišiel s týmto mesiacom? 

 Mesiac povedomia o epilepsii sa koná od roku 1969 a v roku 2003 Kongres USA potvrdil, že november bude Mesiacom povedomia o epilepsii. Kampaň sa rýchlo rozrástla a teraz sa koná po celom svete.
 Kampaň, ktorá bola pôvodne spustená s cieľom umožniť ľuďom viac porozumieť tomuto stavu a tomu, ako ovplyvňuje každodenný život, sa nedávno zamerala na predchádzanie diskriminácii a odstraňovanie mýtov a predstáv, ktoré prenikajú do myslenia verejnosti.
 V priebehu rokov sa k podpore Mesiaca povedomia o epilepsii prihlásilo stále viac organizácií a zdá sa, že tento trend bude pokračovať.

Čo je epilepsia?

 Podstatou epileptického záchvatu je náhla, prechodná porucha elektrickej aktivity neurónov v mozgovej kôre. V bežnom stave prebieha komunikácia medzi nervovými bunkami usporiadane, no u človeka s epilepsiou dôjde k nekontrolovanému, synchrónnemu a nadmernému elektrickému výboju skupiny neurónov. Tento "skrat" dočasne naruší normálnu funkciu mozgu. Trvanie záchvatu je väčšinou veľmi krátke, zvyčajne len niekoľko sekúnd alebo minút.
 Epilepsia má mnoho podôb, a preto sa jej prejavy (záchvaty) veľmi líšia. Generalizované záchvaty postihujú od začiatku obe mozgové hemisféry – najznámejší je tonicko-klonický záchvat (strata vedomia, kŕče celého tela), ale patrí sem aj absencia (krátke "zahľadenie sa do prázdna" bez reakcie). Naopak, fokálne (parciálne) záchvaty začínajú len v jednej oblasti mozgu. Ich prejavy sú rôznorodé a môžu zahŕňať iba zmyslové poruchy (ako déjà vu, neobvyklé vône), svalové zášklby v jednej časti tela, alebo zmätenosť bez úplnej straty vedomia.
 Príčiny vzniku epilepsie sú rôznorodé a často zostávajú neznáme. V niektorých prípadoch môže byť prítomná genetická predispozícia. Získané formy sú spôsobené poškodením mozgu, ktoré môže byť následkom úrazov hlavy, infekčných ochorení (ako meningitída), nádorov, alebo cievnych mozgových príhod. Hoci je epilepsia chronické ochorenie, vďaka modernej diagnostike a liečbe (najmä antiepileptikami) môže mnoho pacientov žiť plnohodnotný život.

História

  Prvé známe písomné zmienky o záchvatoch sa datujú až do Mezopotámie (okolo 5. tisícročia pred Kristom) a neskôr v starobabylonských textoch, kde boli záchvaty pripisované útokom zlých duchov a démonskej posadnutosti.
 V mnohých starovekých kultúrach, vrátane Grécka, bola epilepsia nazývaná "svätá choroba" (morbus sacer). Dramatické a nekontrolovateľné záchvaty, ktoré viedli k strate vedomia, viedli k presvedčeniu, že postihnutý je navštívený božstvom alebo má nadpozemské schopnosti. Epileptici si preto niekedy užívali mimoriadne postavenie.
 Kľúčový obrat nastal v 5. storočí pred Kristom, keď grécky lekár Hippokrates vo svojom spise "O svätej chorobe" rázne poprel jej nadprirodzený pôvod. Navrhol, že epilepsia je ochorenie mozgu, a nie božský trest alebo posadnutosť. Hoci jeho hypotéza o "prebytku štiav" bola nesprávna, položil základy pre vedecký a racionálny pohľad na túto chorobu.
 Napriek Hippokratovmu príspevku dominovalo počas stredoveku v Európe najmä náboženské vysvetlenie. Záchvaty boli často vnímané ako dôkaz posadnutosti Diablom alebo čarodejníctva. To viedlo k neľudskému zaobchádzaniu, vrátane exorcizmu, ako "liečebnej" metódy.
 Ochorenie bolo známe aj pod starým slovanským názvom padúcnica alebo padavá nemoc. V tomto období sa stal patrónom ľudí trpiacich epilepsiou Svätý Valentín.
 Až do 19. storočia boli epileptici často držaní spolu s duševne chorými. Pokrok nastal, keď sa medicína začala zaoberať epilepsiou ako samostatnou chorobou.
  Kľúčovú rolu zohral britský neurológ John Hughlings Jackson (1835–1911), ktorý je považovaný za otca moderného výskumu epilepsie. Svojimi štúdiami o ložiskovom poškodení mozgu položil základy pre pochopenie, že rôzne typy záchvatov sú výsledkom abnormálnych elektrických výbojov v špecifických častiach mozgovej kôry.
 V druhej polovici 19. storočia sa objavili prvé moderné pokusy o liečbu, napríklad s použitím bromidov, čím sa začala éra farmakologickej liečby.
 Dnes vďaka moderným vyšetrovacím metódam (EEG, MRI) a širokej škále antiepileptík žije väčšina ľudí s epilepsiou plnohodnotný život, hoci stigma stále pretrváva.

Ako rozpoznať, že má niekto epileptický záchvat?

 Najznámejší a najdramatickejší je generalizovaný tonicko-klonický záchvat, ale záchvat sa môže prejavovať aj veľmi mierne.

 Prvá pomoc pri epileptickom záchvate

Pri tonicko-klonickom záchvate (s kŕčmi a stratou vedomia) je kľúčové zabrániť poraneniu.

1. 🛡️ Zabezpečte bezpečie (Počas kŕčov)

• Zachovajte pokoj a nevkladajte postihnutému do úst žiadne predmety (ani prsty, ani lyžice)! Ničím sa nesnažte zastaviť kŕče.

• Odstráňte nebezpečné predmety z okolia (nábytok, ostré hrany, horúce predmety).

• Chráňte hlavu: Jemne podložte hlavu postihnutého niečím mäkkým (sveter, bunda, vankúš) alebo ju držte, aby ste zabránili poraneniu.

• Uvoľnite odev okolo krku (kravata, šál) pre ľahšie dýchanie.

2. 🔄 Poloha na boku (Po skončení kŕčov)

• Hneď, ako kŕče ustanú, otočte osobu do stabilizovanej polohy na boku. To pomôže udržať priechodné dýchacie cesty a zabrániť vdýchnutiu slín alebo zvratkov.

• Kontrolujte dýchanie a uistite sa, že má osoba voľné dýchacie cesty.

3. ⏱️ Čas a pomoc

• Odmerajte čas! Trvanie záchvatu je kľúčová informácia pre lekárov.

• Zostaňte s postihnutým, kým sa úplne nepreberie a nezačne si uvedomovať okolie. Buďte trpezlivý a upokojujte ho.

🆘 Kedy volať záchrannú službu (112 alebo 155)?

Záchranku volajte, ak nastane jedna z týchto situácií:

1. Záchvat trvá dlhšie ako 5 minút.

2. Záchvaty sa opakujú bez toho, aby medzi nimi osoba nadobudla vedomie.

3. Osoba má problémy s dýchaním aj po skončení záchvatu.

4. Záchvat nastal vo vode alebo je postihnutá tehotná žena.

5. Osoba má vážne poranenie (napr. z pádu) alebo je v bezvedomí dlho po skončení kŕčov.

Čo by sme mali v tento deň robiť?

• Noste fialovú farbu: Fialová (alebo levanduľová) je medzinárodne uznávaná farba pre povedomie o epilepsii. Noste počas celého mesiaca fialové oblečenie alebo doplnky.

• Osvetlite budovy na fialovo: Iniciujte alebo sa pridajte k osvetleniu známych budov, sôch alebo pamiatok vo vašom meste fialovým svetlom.

• Použite fialové stužky: Vytvárajte alebo noste fialové stužky ako symbol spolupatričnosti.

• Absolvujte školenie prvej pomoci: Naučte sa a precvičte si správne postupy prvej pomoci pri epileptickom záchvate, ako bolo spomenuté vyššie, a šírte tieto vedomosti ďalej.

• Organizujte/Navštívte prednášky: Zúčastnite sa verejných diskusií, seminárov alebo prednášok s neurológmi a odborníkmi, ktoré vysvetľujú podstatu choroby.

• Vytvorte si akčný plán: Rodičia a pacienti by si mali počas tohto mesiaca skontrolovať a aktualizovať svoj individuálny Epileptický akčný plán (Seizure Action Plan) pre školu, prácu alebo opatrovateľov.

• Zdieľajte osobné príbehy: Ak je to pre vás alebo vášho blízkeho komfortné, podeľte sa o vlastný príbeh s epilepsiou. Osobné príbehy efektívne búrajú mýty a dodávajú nádej.

• Vytvárajte edukačný obsah: Zdieľajte jednoduché grafiky alebo videá vysvetľujúce, čo epilepsia nie je a aká je správna reakcia na záchvat.

• Podporte organizácie: Darujte finančné prostriedky pacientskym organizáciám (napr. Meli Beli, ak ste na Slovensku) na podporu ich činnosti a výskumu.

• Organizujte benefičné akcie: Usporiadajte menšiu zbierku, beh, charitatívny predaj koláčov alebo iné podujatie, kde sa zbierajú peniaze na podporu komunity.

• Vytvorte "Fialovú Reťaz": Zapojte sa do komunitných iniciatív, ako je napríklad vytvorenie živej "fialovej reťaze" – stretnutie ľudí oblečených vo fialovej.