Mesiac povedomia o Lymskej borelióze

  Lymská borelióza je ochorenie, ktoré môže zmeniť život a je spôsobené baktériami prenášanými z uhryznutia kliešťom. Výskyt lymskej boreliózy bohužiaľ na celej západnej pologuli stúpa, pretože populácia kliešťov sa rozširuje v dôsledku zmeny podnebia.

Kto prišiel s týmto mesiacom?

  Mesiac povedomia o Lymskej borelióze, ktorý každoročne pripadá na máj, vznikol v USA v priebehu 80. a 90. rokov 20. storočia (oficiálne uznaný Kongresom v roku 1991) z iniciatívy pacientskych organizácií a aktivistov, ako je napríklad Lyme Disease Association, s cieľom reagovať na rastúci počet prípadov po objavení pôvodcu ochorenia v roku 1981. Hlavným dôvodom jeho založenia bola naliehavá potreba vzdelávať verejnosť o prevencii pred kliešťami, zlepšiť včasnú diagnostiku a vyvrátiť mýty o chronických následkoch tejto choroby, pričom máj bol zvolený zámerne, pretože predstavuje začiatok hlavnej sezóny aktivity kliešťov a nárast rizika infekcie.  Mnoho regiónov a obcí organizuje podujatia a zbierky na získanie finančných prostriedkov na výskum. Ľudia nosia zelené stužky alebo svetlá verandy nahrádzajú zelenými žiarovkami.

Čo je Lymská borelióza?

 Medzi typické skoré príznaky patrí charakteristická vyrážka, známa ako erythema migrans, ktorú sprevádza horúčka, bolesti hlavy a výrazná únava. Ak sa však ochorenie včas nerozpozná a nelieči, môže postúpiť do chronickej fázy a mať za následok vážne zdravotné komplikácie. Tie zahŕňajú najmä bolestivé problémy s kĺbmi, postihnutie srdca, chronické bolesti a kognitívne problémy, ako napríklad ťažkosti so sústredením alebo zapamätaním si vecí.
 Rovnako ako u mnohých iných infekčných chorôb, aj tu platí, že liečba antibiotikami je oveľa účinnejšia, ak je borelióza diagnostikovaná včas. Neskoré štádiá si vyžadujú oveľa komplikovanejšiu a dlhšiu liečbu s neistým výsledkom.
 Netreba preto dodávať, že je úplne nevyhnutné, aby sa neustále šírilo povedomie o rizikách. Je dôležité, aby sa ľudia naučili, ako správne chrániť seba, svoje rodiny a domácich miláčikov pred touto potenciálne nebezpečnou chorobou, ktorá sa môže skrývať aj v nenápadnom kliešťovi prinesenom z obyčajnej prechádzky v parku či záhrade.

História

 Názov ochorenia pochádza z mestečka Old Lyme v štáte Connecticut (USA). V roku 1975 si dve matky, Polly Murray a Judith Burton, všimli nezvyčajne vysoký výskyt detskej artritídy u svojich detí a susedov. Lekári boli zmätení, no vďaka tlaku týchto matiek sa do prípadu zapojili vedci z Yaleovej univerzity. Tí zistili, že väčšina chorých detí žila v zalesnených oblastiach a ich príznaky sa objavovali v lete, čo naznačovalo súvislosť s hmyzom alebo kliešťami.
 Skutočný prielom nastal v roku 1981, keď švajčiarsko-americký vedec Willy Burgdorfer objavil pôvodcu ochorenia. Pri skúmaní kliešťov rodu Ixodes našiel špirálovité baktérie (spirochéty). Dokázal, že práve táto baktéria spôsobuje symptómy pozorované v Lyme. Na jeho počesť bola baktéria v roku 1984 oficiálne pomenovaná Borrelia burgdorferi.
 Hoci bola choroba pomenovaná až neskôr, európski lekári pozorovali jej symptómy už na prelome storočí. Už v roku 1883 nemecký lekár Alfred Buchwald opísal špecifické chronické zmeny na koži, ktoré dnes odborná verejnosť pozná pod názvom Acrodermatitis chronica atrophicans.
 O niečo neskôr, v roku 1909, švédsky dermatológ Arvid Afzelius zdokumentoval typickú prstencovú vyrážku, známu ako erythema migrans, vznikajúcu po uhryznutí kliešťom. V tom čase však ešte nikto netušil, že tieto rozmanité kožné, kĺbové či nervové prejavy má na svedomí práve tá istá baktéria.
 Najprekvapivejší dôkaz o histórii tejto choroby priniesla genetika v roku 2012. Pri skúmaní genómu Ötziho, známeho "ľadového muža", ktorého telo sa našlo v Alpách, vedci objavili sekvencie DNA patriace práve baktérii Borrelia burgdorferi. To potvrdilo, že lymská borelióza nie je moderným ochorením, ale sprevádza ľudstvo tisícky rokov.
  Od 90. rokov 20. storočia sa povedomie o chorobe výrazne zvýšilo. V rokoch 1998 až 2002 bola v USA dokonca dostupná vakcína (LYMErix), no kvôli nízkej predajnosti a obavám z vedľajších účinkov bola stiahnutá z trhu. Dnes sa vedci sústredia na vývoj nových vakcín a lepšiu diagnostiku, keďže počet infikovaných kliešťov v dôsledku klimatických zmien celosvetovo stúpa.

Aká je prevencia pred Lymskou boreliózou? 

1. Príprava pred pobytom v prírode

 Základom je vytvoriť mechanickú a chemickú bariéru, ktorá kliešťovi sťaží cestu k vašej pokožke.

• Vhodné oblečenie: Noste dlhé nohavice, tričká s dlhým rukávom a uzavretú obuv. Nohavice si podľa možnosti zastrčte do ponožiek.

• Svetlé farby: Na svetlom oblečení je lezúci kliešť oveľa lepšie viditeľný, vďaka čomu ho môžete odstrániť skôr, než sa prisaje.

• Repelenty: Používajte prípravky s obsahom látok DEET alebo Icaridin. Aplikujte ich nielen na pokožku, ale najmä na spodnú časť nohavíc a topánky.

2. Správanie sa v teréne

 Kliešte sa najčastejšie vyskytujú v nízkom poraste, v tráve vysokej po kolená a na okrajoch lesných chodníkov.

• Držte sa chodníkov: Vyhýbajte sa prechodu cez hustú trávu, kríky a neudržiavaný porast.

• Pozor na domáce zvieratá: Po každej prechádzke skontrolujte aj svojich psov a mačky, pretože kliešťa môžu priniesť do vášho domova (na pohovku či do postele), kde následne prelezie na človeka.

3. Kontrola po návrate domov

 Čas hrá pri borelióze zásadnú rolu. Na prenos baktérií do krvi človeka potrebuje kliešť zvyčajne 24 až 48 hodín od prisatia.

• Dôkladná prehliadka: Ihneď po návrate sa vyzlečte a skontrolujte si celé telo. Zamerajte sa najmä na podpazušie, slabiny, oblasť za ušami, pod kolenami a pokožku hlavy.

• Sprcha: Horúca sprcha môže pomôcť zmyť kliešte, ktoré sa ešte nestihli prisať a len lezú po tele.

4. Správne odstránenie kliešťa

 Ak si kliešťa nájdete, nikdy naňho nenatierajte olej ani krém, pretože by sa mohol začať dusiť a vyvrhnúť infikovaný obsah žalúdka priamo do rany.

• Technika: Použite pinzetu alebo špeciálny háčik na kliešte. Uchopte ho čo najbližšie pri koži (za hlavičku, nie za bruško) a plynulým, kolmým ťahom ho vytiahnite. Nekrúťte ním.

• Dezinfekcia: Miesto prisatia ihneď vydezinfikujte prípravkom s obsahom alkoholu alebo jódu.

 Miesto po kliešťovi odporúčam sledovať približne 3 až 4 týždne. Ak sa objaví typické začervenanie s bielym stredom alebo príznaky podobné chrípke, je potrebné okamžite vyhľadať lekára.

Čo by sme mali tento mesiac robiť?

• Aktualizujte svoju lekárničku: Skontrolujte, či máte doma funkčnú pinzetu na kliešte alebo špeciálnu kartu/háčik na ich odstraňovanie a účinnú dezinfekciu.

• Doplňte zásoby repelentov: Pred začiatkom hlavnej sezóny si zaobstarajte kvalitné repelenty s obsahom látok DEET alebo Icaridin, ktoré sú overené v boji proti kliešťom.
• Venujte pozornosť domácim miláčikom: Kliešte môžu do domácnosti priniesť aj zvieratá. Poraďte sa s veterinárom o najvhodnejšej forme ochrany (obojky, pipety, tablety) pre vašich psov a mačky.
• Zaveďte si návyk "kontroly po návrate": Po každom pobyte v parku, lese či záhrade si urobte dôkladnú prehliadku celého tela. Zamerajte sa na miesta, kde je pokožka najjemnejšia (za ušami, v podpazuší, pod kolenami).
• Udržiavajte záhradu bezpečnou: Ak máte rodinný dom, pravidelne koste trávu a odstraňujte hromady lístia či dreva, kde sa kliešte a ich hostitelia (napr. hlodavce) radi zdržiavajú.
• Podporte osvetové kampane: Sledujte informácie od Úradu verejného zdravotníctva alebo neziskových organizácií a zapojte sa do diskusií či workshopov zameraných na prevenciu ochorení prenášaných kliešťami.