Michalské hody

 Michalské hody (Michaelmas), oslavované 29. septembra, majú bohaté historické korene siahajúce až do starovekých kresťanských tradícií.
 Oslava vznikla v 5. storočí, keď pápež Gelasius I. ustanovil sviatok na počesť Archanjela Michala. Archanjel Michal je v kresťanskej teológii často zobrazovaný ako anjel bojovník brániaci pred zlom. Tento deň uznáva Michalovu úlohu ako symbol víťazstva dobra nad zlom a slúži ako pripomienka duchovných bojov, ktorým kresťania čelia.
 Historicky Michalské hody tiež označovali koniec žatevnej sezóny a bol to jeden zo štyroch "štvrťročných dní" (quarter days) v anglickom systéme. Bol dôležitý pre vyrovnávanie dlhov a zmeny v službách. Zhodoval sa s najímaním nových služobníkov a začiatkom súdneho a univerzitného roka.
 Deň bol spojený s rôznymi zvykmi, vrátane prípravy svätomichalskej husi, o ktorej sa verilo, že prinesie finančnú ochranu na nasledujúci rok. Okrem toho sa spájal aj s folklórom, napríklad so zákazom jedenia černíc po tomto dátume. Legenda totiž hovorí, že keď Michal vyhnal Lucifera, ten dopadol na černicový krík a preklial jeho plody.
 Michalské hody sa v priebehu storočí vyvíjali, ale stále si udržujú svoje miesto v moderných náboženských a kultúrnych kalendároch. Stelesňujú témy ochrany, zmeny a prípravy na nadchádzajúce temnejšie mesiace.