Deň učenia sa o kompostovaní

 Príroda nepozná pojem "odpad". Všetko, čo v nej odumrie, sa stáva základom pre nový život v dokonale uzavretom kruhu. My ľudia sme však tento kruh preťali a denne plníme smetné koše bioodpadom, ktorý by inak dokázal vyživiť vyčerpanú pôdu. 

Kto prišiel s týmto dňom?

 Deň učenia sa o kompostovaní (Learn About Composting Day) pripadá každoročne na 29. mája a v roku 2011 ho oficiálne založil Bob Matthews, tvorca populárneho záhradkárskeho portálu Gardeners Net. Hlavným dôvodom pre vznik tohto osvetového dňa bolo búranie mýtov a obáv, ktoré ľudia v súvislosti s kompostovaním často majú – najmä strach zo zápachu, náročnej starostlivosti či nedostatku priestoru. Matthews chcel verejnosti ukázať, že recyklácia bioodpadu je v skutočnosti veľmi jednoduchá a prístupná pre každého. Sviatok zároveň upozorňuje na obrovský ekologický problém, kedy organické zvyšky končia na klasických skládkach, kde bez prístupu vzduchu hnijú a produkujú nebezpečný skleníkový plyn metán. Namiesto tvorby škodlivého odpadu tak tento deň motivuje domácnosti vrátiť pôde to, čo z nej vzišlo, a premeniť kuchynské či záhradné zvyšky na bezplatné, živinami nabité prírodné hnojivo.

Čo je kompostovanie?

 Kompostovanie je prirodzený biologický proces, pri ktorom sa organický odpad premieňa na kompost – cenný organický materiál, ktorý bol rozložený a recyklovaný ako hnojivo a doplnok pre zlepšenie pôdy. Tento proces si nevyžaduje takmer žiadne náklady, no dôležité je preň zabezpečiť správne podmienky, ktorými sú najmä vlhkosť, teplo a vzduch. Pre rýchlejšie naštartovanie rozkladných procesov sa oplatí odpad nasekať na čo najmenšie kúsky, pretože v tomto prípade platí pravidlo "čím menšie, tým lepšie". Veľmi dôležitý dusík a uhlík pre správny rozklad sa získava vyváženým namiešaním zeleného a suchého materiálu, napríklad pokosenej trávy so suchou slamou, rozdrvenými konármi a lístím. Ak sú všetky tieto podmienky dodržané, hotový kompost môžete zužitkovať už o šesť až deväť mesiacov.
 V súčasnosti predstavujú kompostovateľné zložky až 35 – 40 % obsahu našich smetných nádob, čo znamená, že zbytočne končia na skládkach a v spaľovniach. Priemerný obyvateľ žijúci v rodinnom dome vyprodukuje ročne približne 331 kg komunálneho odpadu, z čoho bioodpad, ako pokosená tráva, lístie, konáriky stromov, drevené piliny či kuchynský odpad, tvorí až 45 %. Namiesto toho, aby sme tieto zvyšky, ako napríklad šupky zo zemiakov či vrchné listy šalátu, vyhadzovali do bežného koša, vyvážali na čierne skládky alebo spaľovali, ich môžeme správne zužitkovať. Premenou tohto odpadu na prírodné hnojivo nielenže výrazne zlepšíme životné prostredie vo svojom okolí, ale zároveň ušetríme peniaze, ktoré by sme inak minuli na nákup priemyselných umelých hnojív.
 Výsledný kompost môže byť mimoriadne bohatý na živiny a stáva sa kľúčovou zložkou v ekologickom poľnohospodárstve. Svoje uplatnenie nachádza v domácich záhradách, záhradníctvach aj vo veľkom poľnohospodárstve. Je prínosom pre krajinu v mnohých ohľadoch – pôsobí ako pôdny kondicionér, prídavok k vitálnemu humusu či humínových kyselín a ako čisté prírodné hnojivo pre pôdu. V širšom meradle v celých ekosystémoch pomáha pri kontrole erózie, rekultivácii pôdy a vodných tokov, obnove mokradí či na ekologický zákryt skládok. Ak máte záujem začať, podrobnejšie informácie a návody o správnom kompostovaní prispôsobené vašim podmienkam (či už žijete v byte, alebo v rodinnom dome) môžete ľahko nájsť na internete.

História

 Najstaršie písomné zmienky o používaní hnoja a organického odpadu na zlepšenie pôdy pochádzajú z hlinených tabuliek z obdobia Akadskej ríše (približne 2 300 rokov pred n. l.).
 Starovekí čínski poľnohospodári už pred 4 000 rokmi systematicky zbierali rastlinné zvyšky, zvierací trus a riečne bahno, ktoré nechávali kvasiť v jamách, aby získali úrodný substrát. Podobné techniky využívali aj Egypťania v údolí Nílu.
 O dôležitosti rozkladu organickej hmoty písali aj antickí autori ako Plínius Starší či rímsky štátnik Cato Starší. Rimania mali hlboké vedomosti o tom, ktoré druhy odpadu (lístie, slama, popol) sú pre pôdu najvhodnejšie.
 Americkí prezidenti boli tiež vášnivými farmármi. George Washington v 18. storočí postavil na svojom panstve Mount Vernon špeciálnu budovu ("stercorary") určenú výhradne na experimentovanie s kompostovaním, kde miešal konský hnoj, blato z rieky a rastlinný odpad, aby našiel ideálnu zmes pre svoje polia.
 Skutočným "otcom moderného kompostovania" sa stal britský botanik Sir Albert Howard. Počas práce v Indii v rokoch 1905 až 1934 podrobne študoval tradičné metódy indických farmárov a skombinoval ich s modernou vedou. Vyvinul takzvanú metódu Indore, ktorá ako prvá presne zadefinovala správny pomer zeleného materiálu (bohatého na dusík) a suchého materiálu (bohatého na uhlík), spolu s potrebou pravidelného prevzdušňovania. Svoje poznatky publikoval v roku 1940 v prelomovej knihe An Agricultural Testament, ktorá položila základy ekologického poľnohospodárstva.
 Howardova práca inšpirovala Američana J. I. Rodalea, ktorý v 40. rokoch popularizoval termín "organické (ekologické) farmárčenie" a založil časopis Organic Gardening and Farming. Vďaka nemu sa kompostovanie dostalo z veľkých fariem aj do záhrad bežných ľudí.
 V druhej polovici 20. storočia, s masívnym nástupom chemických priemyselných hnojív, kompostovanie na čas ustúpilo do úzadia. Dnes však prežíva obrovskú renesanciu. Už to nie je len doména záhradkárov, ale kľúčový nástroj globálneho odpadového hospodárstva. Mestá a štáty po celom svete zavádzajú povinné triedenie bioodpadu, rozvíja sa priemyselné kompostovanie, vermikompostovanie (pomocou dážďoviek v bytoch) a kompost sa stáva hlavnou zbraňou v boji proti skládkovaniu a klimatickým zmenám.

Prečo je kompostovanie dôležité?

1. Radikálne znižovanie množstva odpadu

• Menej plných skládok: Bioodpad tvorí až 45 % odpadu z našich domácností a celkovo kompostovateľné zložky predstavujú 35 – 40 % obsahu našich smetných nádob. Namiesto toho, aby tieto suroviny zbytočne končili na skládkach, v spaľovniach alebo na čiernych skládkach, ich môžeme vrátiť späť do prírody.

• Zamedzenie vzniku nebezpečných plynov: Keď organický odpad skončí na klasickej skládke, je stlačený pod vrstvami iných smetí bez prístupu vzduchu. Pri takomto bezkyslíkovom rozklade vzniká metán – silný skleníkový plyn, ktorý prispieva k globálnemu otepľovaniu. Správne kompostovanie s prístupom vzduchu tento problém eliminuje.

2. Záchrana a obnova vyčerpanej pôdy

• Prírodný životabudič: Výsledný kompost je mimoriadne bohatý na živiny a funguje ako vynikajúci pôdny kondicionér, prírodné hnojivo a zdroj vitálneho humusu či humínových kyselín.

• Zlepšenie vlastností pôdy: Kompost vracia unavenej pôde jej organickú zložku. Pomáha jej lepšie zadržiavať vodu (čo je kľúčové v obdobiach sucha), zlepšuje jej štruktúru a chráni ju pred veternou a vodnou eróziou.

• Ekologická obnova krajiny: V širšom meradle je kompost skvelým pomocníkom pri rekultivácii zničených pôd, obnove vodných tokov, revitalizácii mokradí alebo sa používa na bezpečný zákryt starých skládok.

3. Ekonomický prínos a sebestačnosť

• Ušetríte vlastné peniaze: Ak si vyrobíte vlastné hnojivo z kuchynských a záhradných zvyškov, premeníte nepotrebný odpad na "poklad" s takmer nulovými nákladmi. Už viac nebudete musieť míňať peniaze na nákup drahých priemyselných umelých hnojív či substrátov z obchodu.

• Zdravšie pestovanie: Prírodný kompost na rozdiel od chemických hnojív pôdu neprehnojuje ani neničí podzemné vody. Je základným pilierom ekologického poľnohospodárstva, vďaka ktorému si dopestujete zdravšie a chutnejšie ovocie či zeleninu.

Čo by sme mali tento deň robiť?