Navasard

 Navasard, staroveký arménsky Nový rok, je sviatok s históriou siahajúcou tisícky rokov do obdobia pred prijatím kresťanstva. Pôvodne sa spájal s príchodom jari a oslavoval sa na počesť arménskych božstiev.
 Sviatok mal pre Arménov veľký význam a oslavovali ho roľníci, bojovníci aj kráľovská rodina. Obradom viedli pohanskí kňazi, tzv. mágovia, ktorí viedli ceremónie pri posvätných riekach a horách, kde sa podľa legendy schádzali bohovia. Ľudia im ďakovali za úrodu a prosili ich o dážď, plodnosť a ochranu do ďalšieho roka. Počas sviatku boli v centre pozornosti najmä bohyne Anahit a Astghik a boh Vahagn. Na ich počesť prinášali ľudia dary v podobe jedla a symbolických predmetov. Celé slávnosti sprevádzali veľké hostiny, športové súťaže a tanec, čo robilo z Navasardu najdôležitejší sviatok roka. V 11. storočí sa oslava presunula na koniec leta. V súčasnosti sa tradícia Navasardu pomaly oživuje v niektorých častiach Arménska.