Nestinarstvo/Anastenaria

 Nestinarstvo (v Bulharsku) alebo Anastenaria (v Grécku) je starobylý rituál chodenia po žeravom uhlí, ktorý sa dodnes praktizuje v niekoľkých bulharských a gréckych dedinách. Tento pôvodne pohanský zvyk, ktorého korene siahajú až k starovekému kultu boha Dionýza, sa po christianizácii Trácie prepojil s kresťanstvom. Dnes je neodmysliteľne spojený so sviatkom svätého Konštantína a svätej Heleny.
 Samotný rituál vykonávajú len vybraní zasvätení jedinci, nazývaní nestinari. Tento titul je tradične dedičný a odovzdáva sa z generácie na generáciu. Sviatok trvá tri dni a sprevádzajú ho slávnostné procesie s ikonami, požehnanie od kňaza a obetovanie baránka. Hlavný vrchol však nastáva po zotmení, keď sa veľká vatra premení na tlejúci koberec z rozžeravených uhlíkov. Nestinari vtedy za sprievodu bubnov a tradičných nástrojov tancujú bosí po žeravom uhlí, pričom mnohí upadajú do náboženského tranzu, vďaka ktorému necítia žiadnu bolesť a ich chodidlá zostávajú bez popálenín.
 V posledných rokoch sa tento zvyk výrazne komercionalizoval a turistické predstavenia na bulharskom pobreží Čierneho mora majú s pôvodnou tradíciou len málo spoločného. Autentický rituál je možné zažiť už len v šiestich odľahlých dedinách v pohorí Strandža (Balgari, Brodilovo, Gramatikovo, Kondolovo, Kosti a Silvarovo). Pre svoj nesmierny kultúrny význam bolo bulharské Nestinarstvo v roku 2009 zapísané na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. V Grécku sa podobný rituál okrem mája praktizuje aj v januári počas sviatku svätého Atanáza.