OSN deň verejnej služby

 Tento deň vznikol za účelom osláviť hodnotu a význam verejnej služby, podporiť jej profesionalitu, nápaditosť, prínos a motivovať k ďalšiemu rozvoju.

Kto prišiel s týmto dňom?

  Deň verejnej služby bol vyhlásený v roku 2002 Organizáciou Spojených národov (OSN) a pripomína sa od roku 2003. Pri tejto príležitosti OSN udeľuje ocenenie za verejnú službu, ktoré je najprestížnejším medzinárodným uznaním inovátorstva a kvality verejnej služby.

Čo je verejná služba?

 Verejná služba je široký pojem, ktorý označuje akúkoľvek prácu alebo činnosť vykonávanú pre dobro a prospech verejnosti, a nie pre osobný zisk. Zahŕňa široké spektrum odvetví a úloh, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie spoločnosti a zlepšenie života jej občanov.
 Zapojiť sa do verejnej služby znamená pracovať na zlepšení základných ľudských práv, ako je prístup k vode, domovom a lekárskej starostlivosti. Tí, ktorí spolupracujú s dobrovoľnými hasičskými zbormi a sanitnými zbormi, sa podieľajú na poskytovaní takýchto služieb a každodennej pomoci pri bezpečnosti našich domovov a nás samých. Bez nich by naše mestá neboli ani zďaleka také bezpečné a nebol by nikto, kto by zareagoval, keď sa objaví nebezpečenstvo.

História

 Už v najstarších civilizáciách, ako boli Mezopotámia, Egypt, Čína alebo Rímska ríša, existovali formy verejnej služby. Slúžila predovšetkým potrebám vládnucich elít a udržaniu poriadku.
  Faraóni spravovali ríšu prostredníctvom rozsiahleho byrokratického aparátu pisárov, správcov a kňazov, ktorí dohliadali na zber daní, riadenie vodných tokov a stavebné projekty.
  Čínsky systém verejnej služby (mandarinát) je jedným z najstarších a najrozvinutejších. Už za dynastie Chan (206 pred n. l. – 220 n. l.) sa zavádzali skúšky pre štátnych úradníkov, čo bol raný prejav princípu meritokracie (výberu na základe zásluh).
 Rímska ríša mala sofistikovaný systém verejnej správy, zahŕňajúci úradníkov zodpovedných za dane, cesty, vodovody, súdnictvo a armádu. Títo úradníci však často pochádzali z vyšších spoločenských vrstiev a ich pozície mohli byť spojené s bohatstvom alebo politickým vplyvom.
 V týchto obdobiach bola verejná služba často spojená s panovníkom a slúžila jeho záujmom, hoci zabezpečovala aj základné funkcie pre obyvateľstvo. Pozície boli často dedičné, kupované alebo prideľované na základe osobných väzieb a lojality.
 Po páde Rímskej ríše sa v Európe verejná správa stala viac decentralizovanou a spojenou s feudálnym systémom. S rastom miest a kráľovstiev však opäť rástla potreba organizovanejšej správy.
 Verejná správa bola často v rukách šľachty a cirkevných inštitúcií. S rozvojom miest vznikali aj mestské rady a cechy, ktoré spravovali mestské záležitosti.
 V ranom novoveku, s nástupom absolutizmu (napr. vo Francúzsku za Ľudovíta XIV.), sa začali budovať silné centralizované štáty s rozsiahlymi byrokratickými aparátmi. Úradníci boli priamo podriadení panovníkovi, ale ich kompetencie boli čoraz špecifickejšie.
 Skutočná transformácia na modernú verejnú službu nastala v 18. a 19. storočí, pod vplyvom osvietenstva, priemyselnej revolúcie a rastúcich požiadaviek na efektívnu štátnu správu.
  Prusko sa stalo priekopníkom v budovaní profesionálnej a meritokratickej štátnej služby. Úradníci boli vyberaní na základe vzdelania a schopností, platení štátom a mali jasne definované povinnosti. Cieľom bolo vytvoriť efektívny a nestranný administratívny aparát.
 Myšlienka verejnej služby sa prvýkrát objavila v 19. storočí, keď sa začali rozvíjať komunálne služby, ako je plyn a voda. S poskytovaním ďalších služieb vládnymi agentúrami sa rozšíril rozsah toho, čo sa kvalifikovalo ako verejná služba. Dnes máme úžitok zo stoviek komunitných a verejných služieb a štátnym zamestnancom, ktorí pracujú v týchto oblastiach, môžeme poďakovať za naše pohodlie.
 V 19. storočí prebiehali významné reformy verejnej služby aj v Británii (napr. Haldane-Northcoteho správa), ktoré viedli k zavedeniu výberových konaní na základe zásluh a k ukončeniu praxe "spoils system" (systému koristi), kde sa štátne posty prideľovali politickým spojencom. V USA viedla k podobným reformám aféra s "spoils system" a atentát na prezidenta Garfielda, čo viedlo k Pendletonovmu zákonu z roku 1883, ktorý zaviedol meritokratický systém pre federálnych zamestnancov.
 V 20. storočí sa verejná služba ďalej rozširovala a stala sa neoddeliteľnou súčasťou demokratických štátov. Rástla jej rola v sociálnej oblasti (sociálne zabezpečenie, zdravotníctvo, školstvo), ekonomike a regulácii.
 Po dvoch svetových vojnách a Veľkej hospodárskej kríze sa úloha štátu rozšírila aj do oblasti sociálneho zabezpečenia, vzdelávania a zdravotníctva, čo viedlo k masívnemu nárastu počtu zamestnancov vo verejnom sektore.
 V súčasnosti čelí verejná služba výzvam spojeným s digitalizáciou, globalizáciou, zvyšujúcimi sa požiadavkami na transparentnosť a efektívnosť. Dochádza k tlaku na modernizáciu a inováciu služieb, ktoré sú poskytované občanom.

Prečo je verejná služba dôležitá?

1. Zabezpečenie základných služieb: Verejná služba poskytuje a spravuje infraštruktúru a služby, ktoré sú nevyhnutné pre každodenný život občanov. Patria sem napríklad:

• Zdravotníctvo: Prevádzka nemocníc, ambulancií, záchrannej služby, očkovacie programy.
• Vzdelávanie: Školy, univerzity, vzdelávacie programy.
• Bezpečnosť a poriadok: Polícia, hasiči, armáda, súdnictvo, ktoré chránia občanov a zabezpečujú dodržiavanie zákonov.
• Infraštruktúra: Budovanie a údržba ciest, mostov, verejnej dopravy, vodovodov, kanalizácie, energetických sietí.
• Sociálne služby: Podpora pre seniorov, zdravotne znevýhodnených, rodiny v núdzi, nezamestnaných. Bez týchto služieb by spoločnosť nemohla efektívne fungovať a životná úroveň občanov by drasticky klesla.

2. Udržiavanie stability a poriadku: Verejná služba prostredníctvom zákonodarných, výkonných a súdnych orgánov zabezpečuje stabilitu, spravodlivosť a dodržiavanie právneho štátu. To vytvára predvídateľné prostredie, ktoré je nevyhnutné pre podnikanie, investície a sociálnu harmóniu.

3. Ochrana verejného záujmu a životného prostredia: Verejní zamestnanci dohliadajú na reguláciu rôznych odvetví, aby chránili občanov (napríklad v oblasti bezpečnosti potravín, liekov, ochrany spotrebiteľa) a životné prostredie (napríklad kontrola znečistenia, ochrana prírody, regulácia odpadového hospodárstva).

4. Podpora sociálnej súdržnosti a rovnosti: Verejná služba sa snaží zabezpečiť, aby sa k základným službám a príležitostiam dostali všetci občania, bez ohľadu na ich sociálny status, pôvod alebo bohatstvo. Programy sociálnej podpory, verejné školstvo a zdravotníctvo prispievajú k znižovaniu nerovností.

5. Reakcia na krízy a katastrofy: V časoch mimoriadnych udalostí (prírodné katastrofy, pandémie, ekonomické krízy) je to práve verejná služba, ktorá organizuje a koordinuje záchranné operácie, poskytuje pomoc a riadi obnovu, čím chráni životy a majetok občanov.

6. Budovanie dôvery a transparentnosti: Efektívna, transparentná a etická verejná služba posilňuje dôveru občanov v štát a jeho inštitúcie, čo je základom zdravej demokracie.

Čo by sme mali tento deň robiť?

• Vyjadriť vďaku: Povedzte "ďakujem" ľuďom, ktorí pracujú vo verejnom sektore – učiteľom, policajtom, zdravotníkom, smetiarom, úradníkom, hasičom. Malé gesto uznania môže znamenať veľa.
• Zdieľať pozitívne príbehy: Ak poznáte príbeh o tom, ako vám alebo niekomu inému pomohol verejný zamestnanec, podeľte sa oň na sociálnych sieťach (s hashtagom #UNPublicServiceDay) alebo v miestnej komunite.
• Informovať sa: Získajte viac informácií o tom, ako fungujú verejné služby vo vašej krajine alebo obci. Pochopenie procesov pomáha oceniť prácu, ktorá sa za nimi skrýva.
• Zúčastňovať sa: Ak je to možné, zapojte sa do diskusií o zlepšovaní verejných služieb. Dajte im spätnú väzbu.
• Vzdelávať a inšpirovať: Hovorte s mladými ľuďmi o rôznych kariérnych možnostiach vo verejnej službe a o tom, aký pozitívny vplyv môžu mať na spoločnosť.
• Mentoring a poradenstvo: Ak pracujete vo verejnom sektore, ponúknite mentorstvo alebo poradenstvo študentom, ktorí zvažujú podobnú kariéru.
• Šíriť informácie: Používajte sociálne médiá, blogy alebo lokálne médiá na zdieľanie informácií o význame verejnej služby pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN. Verejné služby sú kľúčové pre boj proti chudobe, zabezpečenie vzdelania, ochranu životného prostredia atď.