Deň pobozkania ryšavých

 Ohnivé červené vlasy, bledá pokožka a modré, alebo zelené oči. Toto sú vlastnosti niektorých najžiadanejších atraktívnych ľudských bytostí. 

Kto prišiel s týmto dňom?

 Deň pobozkania ryšavých je deň, kedy máte príležitosť venovať bozk všetkým ryšavým ľuďom, ktorí sú vďaka tejto úžasnej genetickej rarite veľmi atraktívny. Deň bol založený v roku 2009 spoločnosťou Derek Forgie, ktorá je súčasťou skupiny na Facebooku, ktorej cieľom je kompenzovať oveľa menej zábavný deň "Deň kopnutia ryšavca", ktorý sa konal v novembri. Po udalostiach tejto agresívnej udalosti boli ľudia s ryšavými vlasmi napadnutí v školách po celom svete.

Kto sú ryšavý ľudia?

 Ryšaví ľudia sú nositeľmi najvzácnejšej prirodzenej farby vlasov. National Geographic uvádza, že už iba dve percentá svetovej populácie majú prirodzene ryšavé vlasy. Táto výnimočnosť je spôsobená špecifickou genetickou mutáciou génu MC1R. Ide o takzvanú recesívnu črtu, čo znamená, že dieťa sa narodí s ryšavými vlasmi iba vtedy, ak zdedí kópiu tohto zmutovaného génu od oboch rodičov. Zaujímavosťou je, že tento gén môže prenášať aj človek s tmavými vlasmi bez toho, aby o tom vedel, a ryšavé dieťa sa tak môže nečakane narodiť aj v rodine, kde sa táto farba celé generácie neobjavila.
 Z biologického hľadiska sa ryšaví ľudia odlišujú typom pigmentu, ktorý ich telo produkuje. Zatiaľ čo u väčšiny populácie prevláda tmavý eumelanín, u ryšavcov dominuje feomelanín, ktorý dodáva vlasom odtiene od jahodovej blond až po sýtu medenú. S týmto pigmentom je spojená aj veľmi svetlá pokožka a častý výskyt pieh. Ich pleť je mimoriadne citlivá na UV žiarenie, no má jednu fascinujúcu schopnosť – dokáže si efektívnejšie vytvárať vlastný vitamín D aj pri veľmi slabom slnečnom svetle, čo bola v minulosti veľká evolučná výhoda v severských krajinách.
 Okrem vzhľadu majú ryšaví ľudia aj unikátne fyziologické vlastnosti, ktoré vedci stále skúmajú. Ukazuje sa, že sú citlivejší na tepelnú bolesť (teplo a chlad) a majú odlišné nároky na medicínsku starostlivosť. Štatistiky z operačných sál potvrdzujú, že ryšaví pacienti často potrebujú v priemere o 20 % vyššiu dávku celkovej anestézie a sú odolnejší voči niektorým lokálnym umrtvovacím prostriedkom. Ďalšou raritou je, že ich vlasy nikdy nezošedivejú v pravom zmysle slova; pigment časom len vybledne do ružovkastého zlata a nakoniec do snehobielej farby.

História

 História ryšavých ľudí je plná kontrastov – od hlbokej úcty v staroveku až po kruté prenasledovanie v stredoveku. Keďže sa táto farba vlasov v minulosti objavovala nečakane a výrazne vyčnievala, ľudia si k nej často vytvárali rôzne mýty a povery.
 V starovekom Egypte boli ryšaví ľudia uctievaní ako vyvolenci boha Seta, boha búrok, púšte a chaosu. Verilo sa, že ryšavá farba v sebe nesie silu ohňa a nezdolnú energiu. Naopak, starovekí Gréci mali o ryšavcoch bizarnejšiu predstavu. Aristoteles ich opisoval ako temperamentných a v ľudových poverách sa tradovalo, že ryšaví ľudia sa po smrti menia na upírov, pretože ich duša je príliš nepokojná. Rimania si zasa ryšavých otrokov z germánskych a keltských kmeňov cenili natoľko, že si ich vlasy niekedy strihali, aby si z nich vyrábali parochne pre zvýšenie prestíže.
 V období stredoveku sa situácia dramaticky zhoršila. Ryšavá farba sa stala symbolom zrady a nemorálnosti. V kresťanskom umení bol často Judáš Iškariotský zobrazovaný s ryšavými vlasmi, čo viedlo k predsudkom, že táto farba značí neúprimnosť. Počas honov na čarodejnice sa ryšavé vlasy a pehy považovali za "znamenie diabla". Ženy s touto farbou vlasov boli často obviňované z bosoráctva len preto, že pôsobili inak, čo viedlo k tragickému prenasledovaniu tisícok nevinných ľudí.
 Postoj k ryšavým ľuďom sa opäť zmenil s nástupom mocných panovníkov. Najznámejším príkladom je anglická kráľovná Alžbeta I., ktorej ohnivé vlasy sa stali módnym ideálom a symbolom kráľovskej autority. V tomto období začali umelci ako Botticelli či Tizian vnímať ryšavú farbu ako vrchol krásy a zmyselnosti, čo vidíme na slávnych obrazoch, kde sú bohyne (napríklad Venuša) zobrazované s medenými vlasmi.
 Až 20. storočie prinieslo vedecké vysvetlenie v podobe genetiky a objavu génu MC1R. Hoci predsudky pretrvávali vo forme posmechu, dnes sú ryšaví ľudia vnímaní ako vzácny unikát. Ich história je dôkazom toho, ako ľudstvo mení svoj pohľad na inakosť – od strachu z neznámeho až po oslavu jedinečnosti.

Prečo by sme mali pobozkať niekoho ryšavého?

1. Boj proti šikanovaniu a predsudkom

 Tento deň vznikol v roku 2009 ako priama a pozitívna odpoveď na internetové kampane, ktoré šírili nenávisť a posmech voči ľuďom s ryšavými vlasmi. Pobozkanie (či už romantické, alebo len priateľské na líce) je symbolickým gestom prijatia a vyjadrením, že ich jedinečnosť nie je dôvodom na vyčleňovanie, ale na oslavu.

2. Oslava genetickej vzácnosti

 Ryšaví ľudia tvoria len 1 – 2 % svetovej populácie. Mať v blízkosti niekoho s touto farbou vlasov je štatisticky výnimočné. Pobozkať "ryšavca" je teda v podstate oslavou prírodnej diverzity a vzácneho genetického kódu MC1R, ktorý sa v našom svete vyskytuje čoraz menej.

3. Šírenie pozitívnej energie

 Ryšaví ľudia sú v histórii aj popkultúre často spájaní s ohnivým temperamentom, vášňou a energiou. Tento sviatok má za cieľ preklopiť staré mýty (napr. stredoveké povery o "ľuďoch bez duše") na niečo milé. Je to jednoducho spôsob, ako v chladnom januári urobiť niekomu radosť a šíriť dobrú náladu.

4. Podpora sebavedomia

 Mnohé ryšavé deti a dospievajúci sa kvôli svojej farbe vlasov a svetlej pleti s pehami cítia neistí. Gestá ako toto pomáhajú normalizovať "inakosť" a ukazujú, že to, čo ich odlišuje, je v skutočnosti ich najväčším pôvabom a prednosťou.

Čo by sme mali tento deň robiť?

• Pobozkajte svojho obľúbeného ryšavca: Samozrejme, základom je dať bozk niekomu s ryšavými vlasmi – či už je to váš partner, alebo priateľské pobozkanie na líce pre člena rodiny či kamaráta. (Vždy sa však uistite, že je to dotyčnému príjemné!)

• Vyjadrite pochvalu: Ak nie ste typ na bozkávanie, stačí úprimný kompliment. Povedzte im, že ich farba vlasov je úžasná, jedinečná alebo že im veľmi pristane. Mnohí ryšaví ľudia si v detstve prešli posmechom, takže pozitívne uznanie padne vhod.
• Zdieľajte lásku na sociálnych sieťach: Použite hashtag #KissAGingerDay. Môžete uverejniť fotku so svojím ryšavým priateľom alebo zdieľať fotku nejakej slávnej ryšavej osobnosti (napr. Ed Sheeran, Prince Harry, Emma Stone či Julianne Moore).
• Zorganizujte "oranžovú" párty: Pozvite svojich ryšavých známych na kávu alebo drink. Ako dresscode môžete zvoliť oranžové oblečenie na znak solidarity a oslavy ich výnimočnosti.
• Vzdelávajte sa a búrajte mýty: Prečítajte si niečo o genetike ryšavých ľudí (napríklad o spomínanom géne MC1R) a zdieľajte tieto zaujímavosti s ostatnými. Pomôžete tak vyvrátiť staré stredoveké povery.
• Buďte hrdí (ak ste ryšaví vy): Ak patríte k tým 2 % populácie, dnes je váš deň! Užite si pozornosť, urobte si sebavedomé selfie a ukážte svetu, že byť "iný" je v skutočnosti vaša superschopnosť.