Ramadán

 Aby sme pochopili pôvod ramadánu, je potrebné vrátiť sa do roku 610 nášho letopočtu, do roku, kedy sa verí, že prorok Mohamed prijal Korán – islamskú svätú knihu – od archanjela Gabriela (známeho aj ako Džibríl alebo Džibril). Prijatím Koránu sa prorok stal poslom Alaha.
 Noc, kedy sa to stalo, je známa ako Lajlat al-Kadr – alebo "Noc moci" – a predpokladá sa, že sa odohrala počas ramadánu, s najväčšou pravdepodobnosťou počas posledných desiatich dní mesiaca, takže tieto dni sa považujú za obzvlášť požehnané. Moslimovia tiež veria, že Noc Kadr je noc, kedy im Alah prejavuje milosrdenstvo a že je to tiež noc, kedy je určený ich osud.
 Ako spôsob pripomenutia si zjavenia ich svätej knihy sa moslimovia počas ramadánu postia, modlia a prosia o odpustenie, dúfajúc, že sa duchovne priblížia k svojmu Bohu a náboženstvu.
 Začiatok ramadánu sa z roka na rok líši, ale je označený nocou polmesiaca (pri západe slnka), zatiaľ čo pôst začína nasledujúci deň. Po mesiaci týchto denných rituálov noc ďalšieho polmesiaca signalizuje začiatok desiateho mesiaca alebo Shawwāl. Prvý deň tohto mesiaca účinne označuje koniec ramadánu, vhodne nazývaný Eid al-Fitr alebo "Sviatok prerušenia pôstu".