Starý Nový rok

 Starý Nový rok má korene v historických zmenách kalendárov. Pôvodne rímsky kalendár začínal marcom, až neskôr bol pridaný január a február. Zásadnú zmenu priniesol Július Caesar v roku 46 pred n. l., keď zaviedol juliánsky kalendár a určil 1. január za začiatok roka na počesť Jánusa, boha začiatkov. Napriek tomu sa v mnohých regiónoch Európy počas stredoveku naďalej považoval za začiatok roka 25. marec.
 V roku 1582 zaviedol pápež Gregor XIII. nový, presnejší kalendár, ktorý dnes poznáme ako gregoriánsky. Ten definitívne ustálil Nový rok na 1. januára. Tento systém bol prijímaný postupne v priebehu storočí, čo viedlo k tomu, že niektoré oblasti a náboženské komunity si ponechali svoje staré tradície naviazané na pôvodný juliánsky kalendár.
 Dnes oslavujú Starý Nový rok najmä krajiny s pravoslávnym kresťanským obyvateľstvom, ako je Srbsko. Keďže juliánsky kalendár sa v súčasnosti oneskoruje za gregoriánskym o 13 dní, tento sviatok pripadá na 14. januára. Pre mnohých ľudí má tento deň stále veľký kultúrny a duchovný význam, pričom predstavuje pokojnejšiu alternatívu k bujarým oslavám decembrového Silvestra.