Švédsky deň čokolády

 Čokoláda je celosvetovo obľúbená pochúťka, a preto nie je prekvapujúce, že mnohé krajiny majú neoficiálne sviatky venované jej oslave. Vo Švédsku sa takýto Deň čokolády (Chokladens dag) oslavuje každoročne 11. novembra. História čokolády siaha až k predkolumbovským mezoamerickým civilizáciám, ktoré z kakaových bôbov vyrábali horký nápoj používaný pri náboženských obradoch. Španielski dobyvatelia priniesli kakaové bôby do Európy, kde bol nápoj sladený a ochutený, no pre svoju vysokú cenu bol určený prevažne pre aristokraciu.
 Výrobu čokolády, ako ju poznáme dnes, umožnila až priemyselná revolúcia. Začiatkom 19. storočia si holandský výrobca čokolády Casparus van Houten patentoval lacný hydraulický lis na kakaové bôby, ktorý umožnil výrobu kakaového prášku. Jeho syn následne prišiel s metódou, ako spracovať kakaovú hmotu lúhom, čím sa stala menej horkou a rozpustnejšou vo vode ("Dutch process chocolate"). Tento objav, spolu s ďalšími vynálezmi, umožnil zmiešanie s kakaovým maslom a cukrom, čím sa čokoláda stala dostupnou aj pre širokú verejnosť. Do začiatku 20. storočia už bola konzumácia čokoládových tyčiniek obľúbenejšia ako pitie čokolády.
 Vo Švédsku bola prvá továreň na čokoládu vyrábajúca tyčinky a pralinky založená v roku 1873 (dcérska spoločnosť dánskej firmy Cloetta). Neskôr vznikli ďalšie významné značky ako napríklad Marabou, ktorá je dnes jednou z najpopulárnejších čokoládových značiek v severských krajinách. Hoci presný pôvod švédskeho Dňa čokolády nie je jasný, oslavuje sa prinajmenšom od roku 2011. Švédi každoročne 11. novembra využívajú túto príležitosť, aby si pochutnali na svojej obľúbenej čokoláde a čokoládových dezertoch, ako sú napríklad čokoládové guľôčky (chokladbollar) alebo čokoládový koláč (kladdkaka).