Svetový deň – pohybom k zdraviu

24.02.2024

Cieľom tohto dňa je zvýšenie verejného povedomia o zdravom životnom štýle založeného na dostatku primeraného pohybu.

Kto prišiel s týmto dňom?

Svetový deň – pohybom k zdraviu bol vyhlásený Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) v roku 2002 a oslavuje sa od roku 2003. Poukazuje na problém pohodlného sedavého spôsobu života a z toho plynúceho vzrastajúceho počtu chronických ochorení spôsobených nezdravou výživou a nedostatkom pohybu.

Čo znamená "pohybom k zdraviu"?

Fráza "pohybom k zdraviu" doslova znamená "prostredníctvom pohybu smerom k zdraviu". Je to často používaný slogan alebo myšlienka, ktorá vyjadruje, že fyzická aktivita, cvičenie a celkovo aktívny životný štýl sú cestou k dosiahnutiu, udržaniu alebo zlepšeniu dobrého zdravia.
Podstata je v tom, že pravidelný pohyb má pre ľudské telo a myseľ mnoho pozitívnych účinkov a je jedným zo základných predpokladov dlhého a kvalitného života. Je to výzva k aktivite s jasným cieľom – zlepšiť si alebo uchovať si zdravie.

História

Už starovekí Gréci a Rimania si uvedomovali význam fyzickej aktivity pre zdravie. Hippokrates, otec medicíny, zdôrazňoval dôležitosť cvičenia pre prevenciu a liečbu chorôb. V antickom Grécku bola telesná výchova súčasťou vzdelania (kalokagatia – harmónia tela a ducha) a atletické hry (vrátane olympijských) mali nielen súťažný, ale aj kultúrny a zdravotný rozmer.
V stredoveku bol dôraz často skôr na duchovno, ale aj v tomto období sa objavovali autori, ktorí písali o prínosoch pohybu. Renesancia priniesla opätovný záujem o antické ideály a telesná zdatnosť opäť získala na význame. V novoveku (17.-18. storočie) s rozvojom vedy a medicíny rástol aj záujem o vplyv pohybu na telo, hoci stále to nebola masová záležitosť.
V 19. storočí vznikli v Európe rôzne systémy telesnej výchovy (napr. švédsky, nemecký), ktoré mali za cieľ zlepšiť fyzickú kondíciu obyvateľstva s ohľadom na zdravie (často aj s národno-obranným cieľom). Lekári a vedci začali pozorovať spojitosti medzi životným štýlom a zdravím, ale nedostatok pohybu ako rizikový faktor ešte nebol v centre pozornosti.
S rozvojom industriálnej spoločnosti, urbanizáciou a automatizáciou došlo k masívnemu poklesu prirodzeného pohybu v každodennom živote. Zároveň medicínsky výskum začal poskytovať čoraz jasnejšie dôkazy o priamom spojení medzi nedostatkom fyzickej aktivity a nárastom tzv. civilizačných chorôb (srdcovo-cievne choroby, obezita, cukrovka, niektoré typy rakoviny). Toto obdobie prinieslo kľúčové poznatky, ktoré potvrdili, že pohyb nie je len o športe alebo kondícii, ale o základnom predpoklade zdravia.
Na základe vedeckých dôkazov sa myšlienka "pohybom k zdraviu" stala kľúčovou súčasťou politík verejného zdravia. Medzinárodné organizácie (ako WHO) a národné vlády začali vydávať oficiálne odporúčania pre fyzickú aktivitu. Spustili sa masové kampane na podporu pohybu, ktoré propagovali nielen organizovaný šport, ale aj bežnú dennú aktivitu (chôdza, cyklistika, schody namiesto výťahu). Frázy ako "pohybom k zdraviu" sa stali bežnými sloganmi v snahe zmeniť správanie obyvateľstva a bojovať proti negatívnym dopadom sedavého životného štýlu.

Prečo je pohyb pre zdravie dôležitý?

Prevencia chronických ochorení:

Srdcovo-cievne ochorenia: Pomáha znižovať krvný tlak, zlepšuje hladiny cholesterolu a posilňuje srdcový sval.
Diabetes 2. typu: Zlepšuje citlivosť tela na inzulín.
Obezita a nadváha: Pomáha regulovať telesnú hmotnosť a metabolizmus.
Niektoré typy rakoviny: Napríklad rakovina hrubého čreva, prsníka, prostaty.

Posilňovanie svalovo-kostrového systému: Pohyb pomáha udržiavať svalovú hmotu, zvyšuje silu a vytrvalosť svalov. Zároveň posilňuje kosti a zvyšuje ich hustotu, čím sa znižuje riziko osteoporózy a zlomenín, najmä vo vyššom veku. Zlepšuje aj flexibilitu a pohyblivosť kĺbov.

Zlepšenie duševného zdravia: Fyzická aktivita je účinným nástrojom na zvládanie stresu, úzkosti a zmierňovanie symptómov depresie. Počas pohybu sa uvoľňujú endorfíny (hormóny šťastia), ktoré zlepšujú náladu a celkový pocit pohody. Zlepšuje tiež kvalitu spánku.

Podpora kognitívnych funkcií: Pohyb zlepšuje prekrvenie mozgu, čo má pozitívny vplyv na pamäť, koncentráciu, schopnosť učiť sa a spomaľuje pokles kognitívnych funkcií súvisiacich s vekom.

Zvýšenie energetickej hladiny: Aj keď to znie paradoxne, pravidelné cvičenie zvyšuje celkovú energetickú hladinu a znižuje únavu.

Zlepšenie rovnováhy a koordinácie: Toto je obzvlášť dôležité pre seniorov, pretože zlepšená rovnováha znižuje riziko pádov a súvisiacich zranení.

Posilnenie imunitného systému: Primeraný pohyb môže podporiť správne fungovanie imunitného systému.

Dlhovekosť a kvalita života: Vďaka všetkým týmto benefitom pravidelný pohyb prispieva k dlhšiemu životu a, čo je rovnako dôležité, k vyššej kvalite života v každom veku – umožňuje ľuďom byť aktívnejší, samostatnejší a užívať si život naplno.

Čo by sme mali tento deň robiť?

Hýbať sa! Zapojiť sa do akejkoľvek formy fyzickej aktivity, ktorá nás baví. Ísť na prechádzku, behať, bicyklovať, plávať, tancovať, cvičiť doma, venovať sa záhradkárčeniu. Akýkoľvek pohyb sa počíta.

Skúsiť niečo nové: Využiť príležitosť a vyskúšať nový šport alebo cvičenie, ktoré sme doteraz nerobili.
Dozvedieť sa viac: Informovať sa o konkrétnych zdravotných benefitoch pravidelného pohybu a o odporúčaniach pre fyzickú aktivitu pre rôzne vekové skupiny.
Zapojiť sa do komunitných aktivít: Ak sa konajú verejné podujatia na podporu pohybu (napr. spoločné behy, cvičenia v parkoch, dni športu), zúčastniť sa ich.
Propagovať pohyb: Hovoriť s priateľmi a rodinou o dôležitosti pohybu a inšpirovať ich k aktivite. Zdieľať informácie na sociálnych médiách (napr. s hashtagom #pohybomkzdraviu alebo #BeActive).
Začleniť pohyb do každodennosti: Namiesto výťahu použiť schody, namiesto auta prejsť pešo kratšiu vzdialenosť, robiť si krátke prestávky na pretiahnutie počas sedavej práce.
Stanoviť si ciele: Ak nie ste pravidelne aktívni, tento deň môže byť motiváciou na stanovenie si konkrétnych, realistických cieľov týkajúcich sa pohybu.