Svetový deň alergii

 Alergie sú čoraz rozšírenejším problémom, ktorý postihuje milióny ľudí na celom svete a výrazne ovplyvňuje ich každodenný život. To, čo sa u jedného človeka prejaví ako neškodný peľ, orech či prach, môže u iného spustiť búrlivú reakciu imunitného systému. Tento prehnaný obranný mechanizmus tela voči zdanlivo neškodným látkam, nazývaným alergény, je základom všetkých alergických prejavov.

Kto prišiel s týmto dňom?

  Svetový deň alergií sa pripomína od roku 2005 a je podporovaný Svetovou alergologickou organizáciou (WAO). Hlavnou myšlienkou je zvýšenie informovanosti a vzdelávania vlády a širokej verejnosti o alergiách s cieľom podporiť prevenciu znižovaním alergénov, zabezpečiť požadovanú zdravotnú starostlivosť a účinnú liečbu.

Čo je to alergia?

 Pri prvom kontakte s alergénom si imunitný systém vytvorí špecifické protilátky. Tento proces sa nazýva senzibilizácia. Pri ďalšom kontakte s tým istým alergénom sa tieto protilátky naviažu na špeciálne bunky (žírne bunky), ktoré následne uvoľnia rôzne látky, predovšetkým histamín. Práve histamín je zodpovedný za typické alergické príznaky.

 Alergény môžu byť veľmi rôznorodé a delia sa podľa spôsobu kontaktu s telom:

• Inhalačné alergény: Vdychované zo vzduchu, napríklad peľ (trávy, stromy, buriny), roztoče z domáceho prachu, plesne, zvieracie chlpy alebo srsť.

• Potravinové alergény: Látky obsiahnuté v potravinách, ako sú mlieko, vajcia, orechy, lepok, sója, ryby či morské plody.

• Kontaktné alergény: Látky, ktoré prichádzajú do styku s pokožkou, napríklad nikel v bižutérii, latex, kozmetika alebo niektoré rastliny.

• Alergény z hmyzieho jedu: Pri bodnutí hmyzom (napr. včela, osa).

• Liekové alergény: Niektoré lieky, napríklad antibiotiká (často penicilín).

 Alergické príznaky sa líšia v závislosti od typu alergénu a miesta, kde prebieha alergická reakcia. Môžu postihovať jeden alebo viacero orgánových systémov:

• Dýchacie cesty: kýchanie, nádcha, upchatý nos, svrbenie v nose a hrdle, kašeľ, pískanie pri dýchaní, dýchavičnosť (astma).

• Oči: svrbenie, pálenie, začervenanie očí, slzenie, opuch viečok.

• Koža: svrbenie, vyrážky, žihľavka (urtikária), ekzém, opuchy (angioedém).

• Tráviaci trakt: bolesti brucha, kŕče, nevoľnosť, vracanie, hnačka.

• Celkové príznaky: únava, slabosť, bolesti hlavy, závraty.

 Najzávažnejšou a život ohrozujúcou reakciou je anafylaktický šok, ktorý si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc. Prejavuje sa náhlym poklesom krvného tlaku, dýchacími problémami, opuchom hrdla a inými závažnými symptómami.
 Ak máte podozrenie na alergiu, je dôležité vyhľadať alergológa. Ten vykoná rôzne testy (napr. kožné testy, krvné testy na IgE protilátky) na zistenie konkrétnych alergénov.
 Liečba alergií je často dlhodobá a komplexná. Zahŕňa:

• Vyhýbanie sa alergénom: To je základný a najdôležitejší krok.

• Lieky na zmiernenie príznakov: Antihistaminiká, kortikosteroidy (napr. nosové spreje, očné kvapky), dekongestíva.

• Alergénová imunoterapia (desenzibilizácia): Dlhodobá liečba, ktorá mení reakciu imunitného systému na alergén a môže priniesť trvalú úľavu.

• Edukácia pacienta: Dôležité je vedieť, ako zvládať akútne stavy a ako žiť s alergiou.

 Alergie sú dnes rozšíreným problémom, no vďaka pokroku v medicíne je možné ich príznaky účinne kontrolovať a zlepšovať kvalitu života alergikov. 

História

 V starovekom Ríme trpel syn cisára Claudia, Britannicus, podľa záznamov neznámou alergiou na kone. Hoci si vtedajší ľudia často vysvetľovali tieto reakcie ako pôsobenie zlých duchov, už v roku 375 pred Kristom Hippokrates opísal žihľavku po požití mlieka a syra. Lukrécius v 1. storočí pred Kristom zase poznamenal, že "čo je potrava pre jedného, môže sa stať obávaným jedom pre iného" – to je veľmi presný postreh, ktorý vystihuje podstatu alergie. V 12. storočí dokonca anglický kráľ Richard III. údajne zneužil svoju alergiu na jahody, aby obvinil nepriateľa z pokusu o otravu.
 Skutočný posun v chápaní alergií nastal až v 19. storočí. V roku 1819 anglický lekár John Bostock podrobne opísal prvý prípad "sennej nádchy" (hay fever) na sebe samom a neskôr rozšíril svoje pozorovania na ďalších pacientov.
 V roku 1869 Charles Blackley vykonal prvé kožné testy, pri ktorých si priamo do rany na koži vložil peľové zrnko, a tak identifikoval peľ ako príčinu svojho ochorenia. To bol dôležitý krok k poznaniu konkrétnych alergénov.
 Kľúčový moment nastal v roku 1906, keď viedenský pediater Clemens von Pirquet (spolu s Bélom Schickom) zaviedol termín "alergia". Odvodil ho z gréckych slov allos (zmenený) a ergos (reakcia), aby opísal zmenenú reaktivitu organizmu voči cudzím látkam. Tým sa vytvoril základ pre systematické štúdium tohto javu.

 Následné objavy v 20. storočí výrazne prispeli k rozvoju alergológie ako medicínskej disciplíny:

• 1879: Paul Ehrlich prvýkrát opísal žírnu bunku, ktorá je ústrednou bunkou pri alergických reakciách.

• 1911: Dale a Laidlaw objavili úlohu histamínu pri alergickej reakcii.

• 1937: Bolo syntetizované prvé antihistaminikum, ktoré cielilo na blokovanie účinkov histamínu.

• 1948: Bol objavený prvý kortikoid, ktorý má silné protizápalové účinky.

• 1966: Ash a Schild objavili rôzne typy histamínových receptorov, čo umožnilo vývoj špecifickejších antihistaminík.

• 1967: Objav IgE protilátok manželia Ishizakovci objasnili imunitnú podstatu alergií.

 V súčasnosti sa alergie považujú za "epidémiu 21. storočia", ktorá postihuje čoraz väčšiu časť populácie, najmä v západnej civilizácii. Pred 150 rokmi trpel alergiou približne jeden z desiatich ľudí, dnes je to priemerne každý tretí až štvrtý. Za týmto nárastom stoja pravdepodobne faktory moderného životného štýlu, ako sú zmeny v strave, znečistenie životného prostredia, nadužívanie antibiotík a menší kontakt s prírodou. Vďaka neustálemu výskumu a vývoju sú však dnes k dispozícii stále účinnejšie diagnostické metódy a liečebné postupy, vrátane alergénovej imunoterapie, ktorá rieši samotnú príčinu alergie.

Čo by sme mali robiť, pri alergickej reakcii?

 Reakcia na alergén sa môže pohybovať od miernych nepríjemností až po život ohrozujúci stav, známy ako anafylaxia. Je kľúčové vedieť, ako správne reagovať, aby ste ochránili seba alebo blízkeho.

Mierne alergické reakcie

Pri miernejších prejavoch alergie, ktoré neovplyvňujú dýchanie ani krvný obeh, môžete podniknúť tieto kroky:

• Identifikujte a odstráňte alergén: Ak je to možné, okamžite sa snažte prerušiť kontakt s alergénom. Napríklad, ak ide o potravinovú alergiu, prestaňte jesť danú potravinu. Pri uštipnutí hmyzom opatrne odstráňte žihadlo, ak je to možné.

• Zmiernite kožné prejavy:

  • Ochlaďte pokožku: Studená sprcha, kúpeľ, alebo obklady namočené v studenej vode (napr. termálna voda) môžu pomôcť zmierniť svrbenie, začervenanie a opuch.

  • Použite antihistaminiká (lokálne): Gély alebo krémy s obsahom antihistaminík (napr. Fenistil gél) môžu uľaviť od svrbenia a vyrážky.

• Zmierte nosové a očné prejavy:

  • Nosové spreje/kvapky: Na zmiernenie opuchu nosovej sliznice a uvoľnenie dýchania. Používajte ich však opatrne a nie dlhšie ako 7 dní, aby nevznikla závislosť.

  • Očné kvapky: S obsahom antihistaminík alebo umelé slzy na zmiernenie svrbenia a pálenia očí.

• Užite celkové antihistaminiká: Pri rozsiahlejších kožných prejavoch alebo kombinácii symptómov (napr. svrbenie a kýchanie) môžete užiť antihistaminiká vo forme tabliet. Ideálne sú novšie generácie, ktoré nespôsobujú ospalosť.

Kedy vyhľadať lekára pri miernej reakcii:

• Ak príznaky pretrvávajú dlhšie ako týždeň.

• Ak ovplyvňujú váš každodenný život.

• Ak sa alergia zhoršuje alebo sa objavujú nové, závažnejšie príznaky.

Závažná alergická reakcia (anafylaxia)

 Anafylaxia je život ohrozujúci stav, ktorý si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc. Príznaky môžu nastať už v priebehu sekúnd alebo minút po kontakte s alergénom a rýchlo sa zhoršujú.

Príznaky anafylaxie:

• Kožné reakcie: Rozsiahla žihľavka, svrbenie, začervenanie, bledosť.

• Dýchacie problémy: Sťažené dýchanie, sipot, chrčanie, opuch jazyka alebo hrdla (pocit zvierania v krku), chrapot, pretrvávajúci kašeľ.

• Kardiovaskulárne príznaky: Nízky krvný tlak, slabý a rýchly pulz, závraty, mdloby, kolaps, bledosť a svalová slabosť.

• Tráviace problémy: Nevoľnosť, vracanie, hnačka, kŕče v bruchu.

• Ďalšie príznaky: Pocit tepla, kovová chuť v ústach, pocit nebezpečenstva, strach.

Postup pri anafylaxii (prvá pomoc):

• Okamžite volajte tiesňovú linku 112 alebo 155! Oznámte, že ide o podozrenie na anafylaxiu.

• Použite adrenalínový autoinjektor (EpiPen): Ak má osoba, ktorá prekonala anafylaxiu v minulosti, pri sebe adrenalínové pero, ihneď ho použite. Aplikuje sa do vonkajšej strany stehna, dokonca aj cez oblečenie. Adrenalín je liek prvej voľby a jeho včasné podanie je kľúčové. Nečakajte na príchod záchranárov.

• Uložte postihnutého:
• Položte osobu na chrbát, zdvihnite jej dolné končatiny (protišoková poloha), ak je pri vedomí a dýchanie nie je sťažené.
• Ak má problémy s dýchaním, uložte ju do polosedu.
• Ak je osoba v bezvedomí, uložte ju do stabilizovanej polohy na boku.
• Odstráňte zdroj alergénu: Ak je to možné (napr. odstráňte žihadlo).
• Monitorujte stav: Sledujte dýchanie a vedomie osoby. Ak sa príznaky po 5-15 minútach nezlepšili a sanitka ešte neprišla, použite druhý autoinjektor, ak je k dispozícii.
• Pripravte si lieky: Použitý autoinjektor (pero) odovzdajte záchranárom, aby vedeli, aké lieky už osoba dostala. Ak má osoba pri sebe aj iné lieky (antihistaminiká, kortikosteroidy), môžete ich podať po aplikácii adrenalínu, avšak tieto lieky pôsobia pomalšie a sú druhoradé.
• Pri zastavení dýchania alebo obehu: Ak osoba nereaguje na podnety a nedýcha, alebo nemá pulz, okamžite začnite s resuscitáciou (KPR) a pokračujte až do príchodu záchrannej služby.

Dôležité upozornenie! Pacienti, ktorí prekonali anafylaxiu, by mali mať vždy pri sebe pohotovostný balíček (adrenalínový autoinjektor, antihistaminiká, kortikosteroidy) a preukaz alergika. Takáto reakcia môže mať aj dvojfázový priebeh (príznaky sa môžu vrátiť aj po niekoľkých hodinách), preto je vždy nevyhnutné lekárske sledovanie, aj keď sa stav po počiatočnej pomoci zlepší.

Čo by sme mali tento deň robiť?