Svetový deň artritídy

 Pre väčšinu ľudí je bolesť kĺbov len občasnou nepríjemnosťou. Pre pol miliardy po celom svete je to však každodenná realita, ktorá radikálne obmedzuje ich život.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Svetový deň artritídy bol založený organizáciou Arthritis and Rheumatism International (ARI). Pripomína sa od roku 2002 a cieľom je zvýšenie povedomia verejnosti o artritíde vo všetkých jej formách, podpora aktivít pre všetkých ľudí s artritídou a podpora starostlivosti a lepšej liečby osôb s reumatickými chorobami. 
 Nie je to len deň na zdieľanie štatistík; je to príležitosť prelomiť steny nevedomosti okolo tohto "neviditeľného ochorenia". Pretože aj keď artritída spôsobuje zápal a stuhnutosť v kĺboch, jej dopad zasahuje oveľa hlbšie – do snov, kariér a nezávislosti miliónov ľudí.

Čo je artritída? 

História

 Najstaršie dôkazy o existencii tohto stavu pochádzajú z praveku, kde archeológovia objavili zmeny na kostrových pozostatkoch, ktoré naznačujú prítomnosť artritídy, najmä jej degeneratívnej formy – osteoartritídy. Príznaky deštrukcie kĺbov sa našli dokonca už u dinosaura Tyrannosaura Rexa a potvrdili sa aj u mumifikovaných ľudí, vrátane slávneho Ötziho z doby medenej a egyptských múmií starých takmer 4 500 rokov.
 Počas stredoveku a v rannom novoveku bola artritída, spolu s inými reumatickými ochoreniami, často označovaná všeobecným pojmom "reuma", pretože lekári nerozlišovali medzi jednotlivými zápalovými a degeneratívnymi formami.
 Kľúčový moment nastal na prelome 18. a 19. storočia, kedy sa začali choroby detailnejšie klasifikovať. Prvý detailný medicínsky opis symptómov artritídy pochádza z práce Williama Musgravea v roku 1715. V roku 1800 francúzsky lekár Augustin Jacob Landré-Beauvais vo svojej dizertačnej práci ako prvý popísal súbor príznakov, ktoré dnes poznáme ako reumatoidnú artritídu (RA), čím ju odlíšil od dny a osteoartritídy. Oficiálny názov "reumatoidná artritída" však ochoreniu udelil až britský reumatológ Dr. Alfred Baring Garrod v roku 1859.
 V 20. storočí nastala revolúcia v liečbe. Po desaťročiach neúčinných liečebných metód sa v roku 1948 objavilo používanie kortikosteroidov, ktoré poskytli dramatickú úľavu pri zápalových formách. Ďalším míľnikom bola implementácia liekov modifikujúcich ochorenie, ako bol metotrexát, ktorý sa stal štandardom liečby v 80. rokoch. Najväčší prevrat prišiel na prelome tisícročia s príchodom biologickej liečby v 90. rokoch, ktorá umožnila cielenú liečbu zápalu a dramaticky spomalila poškodenie kĺbov u pacientov s autoimunitnými artritídami. Súčasne s tým sa rozvinula aj moderná artroplastika (náhrady kĺbov) pre pacientov s pokročilou osteoartritídou. Tieto pokroky transformovali artritídu z vysiľujúceho, často invalidizujúceho stavu, na chronické ochorenie, ktoré sa dá v mnohých prípadoch úspešne kontrolovať.

Ako predchádzať artritíde?

 Aj keď nie je možné úplne predísť všetkým formám artritídy (najmä tým, ktoré sú geneticky podmienené, ako napríklad reumatoidná artritída), existuje mnoho proaktívnych krokov a zmien v životnom štýle, ktoré môžu výrazne znížiť riziko jej vzniku alebo zmierniť jej priebeh, najmä v prípade osteoartritídy a dny.

1. Udržiavanie zdravej telesnej hmotnosti

• Zníženie záťaže kĺbov: Nadbytočná hmotnosť je jedným z najväčších rizikových faktorov pre rozvoj osteoartritídy, hlavne v kĺboch, ktoré nesú váhu (kolená, bedrá, chodidlá). Každý kilogram navyše zvyšuje tlak na kolená až štvornásobne.

• Zníženie zápalu: Telesný tuk produkuje prozápalové látky, ktoré môžu prispievať k zápalu v celom tele, čo je rizikový faktor pre zápalové artritídy.

2. Pravidelný a šetrný pohyb

• Posilňovanie svalov: Silné svaly okolo kĺbu (napr. stehnové svaly okolo kolena) pôsobia ako tlmiče nárazov a stabilizátory, čím chránia chrupavku pred opotrebovaním.

• Výživa chrupavky: Pohyb je kľúčový pre výživu chrupavky. Bez pohybu sa chrupavka stáva dehydrovanou a stráca živiny.

• Vhodné aktivity: Vyberajte si cvičenia, ktoré nezaťažujú kĺby, napríklad plávanie, chôdza, bicyklovanie alebo jóga. Vyhnite sa príliš opakovaným, tvrdým doskokom a aktivitám s vysokým rizikom úrazu.

3. Vyvážená a protizápalová strava

• Stredomorská strava: Diéta bohatá na ovocie, zeleninu, celozrnné výrobky, chudé bielkoviny a zdravé tuky (olivový olej) je spojená so zníženým zápalom v tele.

• Omega-3 mastné kyseliny: Konzumácia rýb (losos, makrela), orechov (vlašské orechy) a semienok (ľanové, chia) pomáha tlmiť zápalové procesy.

• Antioxidanty: Ovocie a zelenina s vysokým obsahom vitamínu C (paprika, citrusy) a iných antioxidantov pomáhajú chrániť tkanivá kĺbov.

• Obmedzenie rizikových potravín: Znížte príjem spracovaných potravín, nadmerného množstva cukru a nasýtených tukov, ktoré môžu zápal v tele podporovať.

• Prevencia dny: Pri riziku dny je kľúčové obmedziť konzumáciu červeného mäsa, morských plodov a alkoholu (hlavne piva).

4. Ochrana kĺbov pred úrazmi a preťažením

• Správna technika: Pri športe, zdvíhaní ťažkých bremien alebo vykonávaní opakovaných pracovných úkonov dbajte na správnu ergonómiu a techniku, aby ste predišli zraneniu.

• Vhodná obuv: Noste podpornú obuv, ktorá tlmí nárazy a udržuje správne postavenie kĺbov chodidiel, kolien a bedier.

• Vyhýbanie sa preťaženiu: Ak máte sedavé zamestnanie, robte si pravidelné prestávky na pretiahnutie sa.

5. Doplnky stravy (konzultujte s lekárom)

• Niektorí ľudia používajú kĺbovú výživu s obsahom látok ako sú glukozamín, chondroitín, kolagén alebo kyselina hyalurónová, ktoré sú prirodzenou súčasťou chrupavky. Ich účinok v prevencii artritídy u zdravých ľudí je predmetom diskusií, ale môžu pomôcť udržiavať zdravú chrupavku.

• Dostatočný príjem Vitamínu D a vápnika je dôležitý pre pevnosť kostí, čo je nepriamo dôležité pre zdravie kĺbov.

 Ak máte rodinnú anamnézu zápalovej artritídy alebo pociťujete pretrvávajúce bolesti či stuhnutosť kĺbov, je dôležité včas vyhľadať lekára (reumatológa), pretože včasná diagnostika a liečba sú najlepšou prevenciou trvalého poškodenia kĺbov.

Čo by sme mali tento deň robiť?

• Zvýšenie informovanosti:

  • Šírte fakty: Zdieľajte na sociálnych sieťach overené informácie o rôznych typoch artritídy (reumatoidná artritída, osteoartritída, dna, lupus) a ich príznakoch (bolesť kĺbov, stuhnutosť, opuch). Používajte relevantné hashtagy ako napríklad #SvetovyDenArtritidy alebo #WorldArthritisDay.

  • Zbúrajte mýty: Pomôžte vyvrátiť mýtus, že artritída postihuje len starších ľudí – môže zasiahnuť aj deti (juvenilná idiopatická artritída) a mladých dospelých.

• Osveta o včasnej diagnostike:

  • Upozornite na dôležitosť okamžitej návštevy lekára (reumatológa) pri pretrvávajúcej bolesti a stuhnutosti kĺbov, najmä tej rannej. Včasná liečba je kľúčová pre zabránenie trvalému poškodeniu.

• Zameranie sa na prevenciu a životný štýl:

  • Pohyb: Pripomeňte si, aký dôležitý je pre zdravie kĺbov pravidelný, no šetrný pohyb, ako je chôdza, plávanie alebo joga. Urobte si vlastnú krátku prechádzku.

  • Strava: Pripravte si jedlo bohaté na protizápalové potraviny, ako sú tučné ryby (omega-3 mastné kyseliny), bobuľové ovocie a zelenina.

  • Hmotnosť: Pripomeňte si, že udržiavanie zdravej hmotnosti výrazne znižuje zaťaženie kĺbov.

• Účasť na podujatiach:

  • Zapojte sa do miestnych alebo virtuálnych podujatí, ktoré organizujú pacientske združenia (napr. Liga proti reumatizmu na Slovensku) – často ide o semináre, workshopy, Nordic Walking prechádzky alebo bezplatné konzultácie s odborníkmi.

• Zdieľanie príbehov:

  • Téma Svetového dňa artritídy sa často sústreďuje na silu pacientov a ich sny. Zdieľajte svoj osobný príbeh, aby ste inšpirovali ostatných, zvýšili pochopenie a ukázali, že aj s chronickým ochorením sa dá žiť plnohodnotný život.

• Podpora výskumu:

  • Zvážte finančnú podporu alebo dobrovoľníctvo pre organizácie, ktoré sa venujú výskumu reumatických ochorení a hľadaniu nových, účinnejších liečebných postupov.