Svetový deň audiovizuálneho dedičstva

 Filmy, rozhlasové a televízne záznamy, zvukové stopy – to všetko tvorí dynamickú a nenahraditeľnú pamäť sveta, ktorá nám poskytuje jedinečný a autentický pohľad do dejín, kultúr a života minulých generácií. Ide o kultúrnu identitu národov, zaznamenanú vo zvukových a obrazových stopách.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Svetový deň audiovizuálneho dedičstva bol vyhlásený na Generálnej konferencii UNESCO v roku 2005. Obsahom audiovizuálneho dedičstva sú audiovizuálne dokumenty ako filmy, rozhlasové a televízne programy, audio a video nahrávky. Cieľom tohto dňa je zvýšiť medzinárodné povedomie o probléme zachovania audiovizuálneho dedičstva, o jeho krehkosti a zraniteľnosti. 

Čo je audiovizuálne dedičstvo?

 Audiovizuálne dedičstvo je súhrn všetkých zaznamenaných zvukov a pohyblivých obrazov, ktoré slúžia ako primárne záznamy 20. a 21. storočia.

Podľa definície UNESCO ide o:

1. Filmy a akékoľvek pohyblivé obrazy.

2. Rozhlasové a televízne programy.

3. Zvukové a videozáznamy (napr. historické nahrávky prejavov, hudby, svedectiev).

 Audiovizuálne dedičstvo sa teda chápe ako nenahraditeľná súčasť kolektívnej pamäte ľudstva, ktorú je nevyhnutné urýchlene zachovať pre budúce generácie.

História

  S príchodom kinematografie (pohyblivé obrazy) a zvukových záznamov na konci 19. storočia a s rozvojom rozhlasu a televízie v 20. storočí sa začalo spontánne vytvárať nové, dynamické svedectvo o živote. Spočiatku nebol k týmto záznamom prístup ako ku "kultúrnemu dedičstvu" v tradičnom zmysle, skôr ako k nástrojom zábavy a žurnalistiky.
 Kritický bod nastal, keď sa zistilo, že veľká časť filmového a zvukového materiálu sa v dôsledku zlej kvality, nestability chemických zložiek (napr. filmové pásy z nitrátu) a zanedbania nenávratne stráca.
 27. októbra 1980 prijala Generálna konferencia UNESCO v Belehrade "Odporúčanie na zachovanie a konzervovanie pohyblivých obrazov" (Recommendation for the Safeguarding and Preservation of Moving Images). Bol to prvý medzinárodný nástroj, ktorý oficiálne vyhlásil filmové a televízne archívy za prostriedky kultúrneho a historického významu.
 V roku 2005 schválila Generálna konferencia UNESCO rezolúciu, v ktorej vyhlásila 27. október za Svetový deň audiovizuálneho dedičstva. Stalo sa tak s cieľom zvýšiť globálne povedomie o potrebe urgentných opatrení na záchranu tohto mimoriadne krehkého dedičstva. Prvýkrát sa tento deň oficiálne oslavoval 27. októbra 2007.
 V 21. storočí sa výzvy posunuli od záchrany analógových nosičov k riešeniu technologickej zastaranosti a digitálnej migrácie. UNESCO na to reagovalo prijatím ďalších smerníc, ako napríklad Odporúčanie týkajúce sa ochrany a prístupu k dokumentárnemu dedičstvu vrátane digitálnej formy (2015), čím potvrdzuje, že aj moderné digitálne záznamy sú súčasťou audiovizuálneho dedičstva, ktoré si vyžaduje neustálu ochranu a správu.
 História audiovizuálneho dedičstva je teda príbehom o včasnom rozpoznaní kritického ohrozenia nenahraditeľnej pamäte sveta a o neustálom úsilí medzinárodných inštitúcií o jej záchranu.

Prečo je audiovizuálne dedičstvo dôležité?

1. Kľúčové svedectvo 20. a 21. storočia

 Zvukové a pohyblivé obrazy (filmy, rozhlas, televízia) predstavujú primárny záznam moderných dejín. Zachytávajú udalosti, politický, sociálny a ekonomický vývoj, vedecké poznatky a zvyklosti spôsobom, aký nedokáže tradičný písomný záznam:

• Emocionálna hĺbka: Prinášajú bezprostredné svedectvo, ktoré oslovuje priamo zrak a sluch, a prenáša tak pocity a kontext, ktoré sú v textoch často stratené.

• Autenticita: Ponúkajú okná do minulosti, cez ktoré môžeme pozorovať udalosti a počuť hlasy, ktoré už inak nie sú dostupné.

2. Formovanie a uchovanie kultúrnej identity

 Audiovizuálne archívy rozprávajú príbehy o životoch a kultúrach ľudí z celého sveta.

• Kolektívna pamäť: Sú potvrdením našej spoločnej pamäte a odrážajú kultúrnu, sociálnu a jazykovú rozmanitosť komunít.

• Zdroj poznania a dialógu: Pomáhajú nám pochopiť svet, v ktorom žijeme, a budujú základ pre lepší dialóg a toleranciu medzi generáciami a spoločnosťami. Pre mladé generácie sú často najprístupnejšou formou histórie.

3. Ohrozenie a krehkosť

Dôležitosť tohto dedičstva sa zdôrazňuje najmä preto, že je extrémne zraniteľné a časovo obmedzené:

• Fyzický rozklad: Filmové pásky a magnetické záznamy podliehajú rýchlemu rozkladu a degradácii.

• Technologická zastaranosť: Zariadenia potrebné na prehrávanie starých formátov (napr. VHS, Betacam) miznú, čo znemožňuje prístup k obsahu.

• Ak sa neprijmú urgentné opatrenia na digitalizáciu, hrozí, že veľká časť tejto jedinečnej pamäte sveta bude nenávratne stratená.

Čo by sme mali v tento deň robiť?

• Navštívte archív, múzeum alebo filmový ústav: Mnoho národných filmových a zvukových archívov (napr. Slovenský filmový ústav, národný rozhlasový archív) organizuje špeciálne podujatia, ako sú premietania zreštaurovaných filmov, výstavy alebo prednášky.

• Dozviete sa o ich práci: Uznajte a vyzdvihnite prácu archivárov a reštaurátorov, ktorí neúnavne bojujú proti rozkladu a zastaraniu technológií.

• Sledujte a počúvajte: Vyhľadajte a pozrite si digitalizované dokumenty, historické rozhlasové hry alebo zreštaurované filmy, ktoré sú dostupné online (napr. cez digitálne knižnice alebo archívne portály).

• Šírte osvetu: Používajte sociálne siete na zdieľanie zaujímavých archívnych záberov, zvukových nahrávok alebo faktov o dôležitosti ochrany AV dedičstva. 

• Vytvorte si vlastné okno do minulosti: Prezrite si vlastné rodinné videá, staré audiokazety a fotografie. Uvedomte si, ako ľahko sa môžu tieto osobné spomienky stratiť.

• Digitalizujte osobné záznamy: Ak máte doma staré videokazety (VHS, 8mm, Hi8) alebo filmové pásy, zvážte ich digitalizáciu, kým sú prehrávače dostupné. Tým zabezpečíte ich prežitie.

• Správne skladujte: Svoje analógové záznamy (platne, pásky, filmy) uchovávajte na suchom a chladnom mieste, aby sa spomalil proces ich rozkladu.