Svetový deň bardskej piesne

 Svetový deň bardskej piesne, známy aj ako Svetový deň bardov, sa každoročne oslavuje 22. decembra. Napriek slovu "bard" v názve sa pripomína predovšetkým v Rusku a ďalších krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Termín bard je vypožičaný z keltských kultúr, kde boli bardi profesionálnymi rozprávačmi a strážcami ústnej tradície. Neskôr tento pojem oživili romantickí spisovatelia pre označenie slávnych autorov (napríklad William Shakespeare je často nazývaný "Bard z Avonu"). V Sovietskom zväze sa v 60. rokoch 20. storočia tento termín začal používať pre pesničkárov, ktorí písali piesne mimo oficiálneho prúdu a vystupovali pre malé skupiny ľudí, zvyčajne za sprievodu gitary.
 Pôvodne sa označenie "bardská pieseň" vzťahovalo na študentské a turistické piesne z 50. rokov, inšpirované hodnotami ako priateľstvo, odvaha a vzájomná podpora. Tieto skladby sa zvyčajne spievali pri táborových ohňoch. Neskôr sa žáner rozšíril o romantické piesne o každodennom živote, rodných mestách či druhej svetovej vojne. Počas éry Brežnevovej stagnácie sa pridali aj politické piesne, ktoré vyjadrovali protest proti režimu. Kým romantickí autori boli vládou tolerovaní, kritickí bardi čelili prenasledovaniu. Medzi najznámejších predstaviteľov "zlatej éry" (60. až 80. roky) patria mená ako Bulat Okudžava, Vladimir Vysockij či Alexander Galič.
 Svetový deň bardskej piesne založil okolo roku 2000 pesničkár Konstantin Šljamov. Sviatok pripadá na 22. december, pretože dlhá zimná noc je ideálnou príležitosťou na stretnutie s priateľmi pri hudbe. Podľa tradície bardi po celom svete o 16:00 moskovského času spoločne spievajú pieseň Bulata Okudžavu "Molitva" (Modlitba), aby vzdali hold minulým aj súčasným autorom.