Svetový deň bezpečnosti potravín

  Svetový deň bezpečnosti potravín je dodržiavaním OSN, ktoré sa koná každoročne 7. júna. Jeho hlavným cieľom je zdôrazniť dôležitosť zaistenia bezpečnosti potravín s cieľom prekonať hlad a dosiahnuť ciele trvalo udržateľného rozvoja.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Svetový deň bezpečnosti potravín iniciovala v roku 2016 Komisia Codex Alimentarius, orgán, ktorý spoločne založila Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) s cieľom vypracovať zbierku medzinárodne uznávaných noriem zabezpečujúcich bezpečnosť jedla.
 Valné zhromaždenie OSN vyzýva všetky členské štáty a organizácie OSN, medzinárodné a regionálne organizácie, mimovládne organizácie, občiansku spoločnosť a súkromný sektor, jednotlivcov a ďalšie príslušné zainteresované strany, aby dodržiavali Svetový deň bezpečnosti potravín.

Čo je bezpečnosť potravín?

 Bezpečnosť potravín predstavuje súbor opatrení, pravidiel a postupov, ktoré zabezpečujú, že jedlo, ktoré konzumujeme, nepredstavuje žiadne riziko pre naše zdravie. Je to zásadný aspekt celkovej potravinovej bezpečnosti. V dnešnom modernom a prepojenom svete, kde medzinárodný obchod s potravinami hrá obrovskú úlohu, môže mať akékoľvek zlyhanie alebo incident závažné negatívne následky v globálnom meradle. Odhaduje sa, že kvôli konzumácii nebezpečného jedla ochorie na celom svete až 600 miliónov ľudí ročne, pričom tieto ochorenia najviac postihujú zraniteľné a marginalizované skupiny, ako sú deti do päť rokov či obyvatelia regiónov s nízkymi príjmami.
 Zaistenie toho, aby boli potraviny bezpečné, je podľa OSN kľúčové pre znižovanie chudoby, elimináciu hladu a prevenciu chorôb. Má však aj priamy vplyv na rozvoj globálneho obchodu, podporu udržateľného poľnohospodárstva a zvyšovanie zamestnanosti. Celý tento proces je mimoriadne zdĺhavý a náročný, pretože moderný potravinový reťazec sa stal veľmi komplexným. Začína sa na farmách pri pestovaní plodín a chove zvierat a prechádza mnohými fázami – od zberu, spracovania, skladovania a distribúcie až po samotnú prípravu a konzumáciu. Aby bolo jedlo skutočne bezpečné, nesmie dôjsť k jeho kontaminácii v žiadnom z týchto krokov.
 Hoci ľudia často považujú nezávadnosť jedla na svojich stoloch za samozrejmosť, pravdou je, že za ňu zodpovedá každý jeden článok reťazca vrátane nás ako spotrebiteľov. V momente, keď potraviny nakupujeme a varíme z nich, stávame sa priamymi garantmi ich bezpečnosti. Z tohto dôvodu bol ustanovený Svetový deň bezpečnosti potravín, ktorý sa snaží túto tému pevne ukotviť vo verejnej agende. Cieľom tohto medzinárodného dňa je neustále zvyšovať povedomie verejnosti, pripomínať ľuďom ich vlastnú rolu v tomto procese a podnecovať globálne aktivity, ktoré chránia zdravie populácie na celom svete.

História

 V najstarších dobách sa bezpečnosť potravín opierala najmä o empíriu – ľudia sledovali, po čom im je zle, a čo naopak vydrží dlhšie. Objavenie ohňa, sušenie na slnku, údenie, solenie a kvasenie (fermentácia) boli prvými prelomovými krokmi, ktoré bránili rýchlemu kazeniu mäsa a plodín.
 Už v starovekom Egypte, Mezopotámii či Izraeli existovali náboženské predpisy zakazujúce konzumáciu určitých druhov zvierat (napr. bravčového mäsa, ktoré sa v teplom podnebí rýchlo kazilo a prenášalo parazity). Prvé písomné zákony kontrolovali najmä predaj vína a piva (napr. Chammurapiho zákonník).
 V stredovekej Európe začali mestské cechy (pekári, mäsiari) prísne trestať falšovanie potravín – napríklad pridávanie kriedy do múky alebo predaj skazeného mäsa. Previnilcov často čakali kruté verejné tresty.
 Skutočný zlom v bezpečnosti potravín nastal vtedy, keď ľudia pochopili, prečo sa jedlo kazí. Dovtedy sa verilo, že skazenie nastáva "samo od seba" (teória samoplodenia).
 Nicolas Appert (cca v roku 1810) bol francúzsky kuchár, ktorý vynašiel konzervovanie potravín v hermeticky uzavretých sklenených nádobách vystavených varu, čím zachránil Napoleonovu armádu pred podvýživou a skorbutom.
  Francúzsky chemik Louis Pasteur definitívne dokázal, že za kazenie jedla a choroby môžu mikroorganizmy (baktérie). Vynašiel pasterizáciu – proces zahriatia tekutín (pôvodne vína a piva, neskôr mlieka), ktorý zničil patogény bez zmeny chuti. To zachránilo milióny detských životov pred tuberkulózou a brušným týfusom z kontaminovaného mlieka.
 S priemyselnou revolúciou a masovou výrobou potravín už lokálna kontrola nestačila. Jedlo začalo cestovať na veľké vzdialenosti.
 Americký spisovateľ Upton Sinclair vydal román Džungľa, v ktorom detailne opísal šokujúce a nehygienické podmienky v chicagských jatkách. Kniha vyvolala taký škandál, že prezident Theodore Roosevelt okamžite podpísal prvé prísne federálne zákony o kontrole mäsa a čistote potravín.
 Keď NASA pripravovala lety do vesmíru, potrebovala pre astronautov stopercentne bezpečné jedlo – hnačka alebo vracanie v beztiažovom stave by znamenali katastrofu. Spoločnosť Pillsbury preto v spolupráci s armádou vyvinula systém HACCP (Analýza nebezpečenstiev a kritické kontrolné body). Tento systém namiesto kontroly hotového výrobku sleduje a riadi riziká počas celého procesu výroby. Dnes je HACCP celosvetovým štandardom pre každú gastro prevádzku.
 Na prelome 20. a 21. storočia zasiahlo svet niekoľko potravinových kríz (choroba šialených kráv - BSE, dioxínové škandály, epidémie e.coli), čo viedlo k prekope celého systému.
 Európska únia a globálne organizácie zaviedli prísnu zásadu vysledovateľnosti. Každý kus mäsa alebo balíček zeleniny musí mať jasný "rodokmeň" – musíme presne vedieť, z ktorej farmy pochádza, kde bol spracovaný a kedy bol distribuovaný.
 V roku 2002 bol založený Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, ktorý poskytuje nezávislé vedecké poradenstvo o rizikách spojených s potravinovým reťazcom.
 Dnes už bezpečnosť potravín neriešime len s čistými rukami a chladničkou, ale zapájame do nej DNA testovanie, satelitné sledovanie teplôt pri preprave a prísne laboratórne limity pre pesticídy a alergény.

Prečo je bezpečnosť potravín dôležitá?

• Ochrana ľudského zdravia a života: Konzumácia nebezpečného jedla je priamou príčinou obrovského množstva chorôb. Odhaduje sa, že na celom svete ročne ochorie z kontaminovaných potravín až 600 miliónov ľudí. Prejavuje sa to širokou škálou zdravotných problémov od ľahkých tráviacich ťažkostí až po závažné a život ohrozujúce stavy.

• Ochrana najzraniteľnejších skupín: Choroby prenášané jedlom nepostihujú všetkých rovnako. Najväčšiemu riziku a neúmerne vysokým dopadom čelia marginalizované skupiny, ľudia v regiónoch s nízkymi príjmami a predovšetkým deti mladšie ako päť rokov, u ktorých môžu mať infekcie fatálne následky.
• Boj proti chudobe a hladu: Podľa Organizácie Spojených národov (OSN) je zaistenie nezávadnosti jedla základným predpokladom pre znižovanie chudoby a úplnú elimináciu hladu vo svete. Ak ľudia nemajú prístup k bezpečným potravinám, nemôžu dosiahnuť potravinovú bezpečnosť ani plnohodnotnú výživu.
• Hospodársky rozvoj a zamestnanosť: Potravinársky priemysel patrí k najväčším zamestnávateľom na svete. Správne nastavené pravidlá bezpečnosti podporujú rozvoj poľnohospodárstva, udržiavajú stabilitu na trhu práce a priamo zvyšujú mieru zamestnanosti od prvovýrobcov až po obchodné siete.
• Hladký priebeh globálneho obchodu: V dnešnej prepojenej dobe potraviny bežne putujú cez polovicu zemegule. Akýkoľvek lokálny incident alebo kontaminácia v jednej krajine môže vyvolať okamžité negatívne následky v globálnom meradle, viesť k zatváraniu hraníc pre tovar a spôsobiť obrovské finančné straty. Bez prísnych noriem by medzinárodný obchod s jedlom prakticky nemohol bezpečne fungovať.

Čo by sme mali tento deň robiť?