Svetový deň boja proti rozširovaniu púští a sucha

 Viac ako štvrtinu zemského povrchu pokrývajú suché oblasti. Krehké a zraniteľné biotopy týchto oblastí sú vážne ohrozené - púšte sa rozširujú alarmujúco závratnou rýchlosťou ruka v ruke so vzrastajúcim suchom.

Kto prišiel s týmto dňom?

 17.jún bol v roku 1993 vyhlásený Organizáciou spojených národov za Svetový deň boja proti rozširovaniu púští a sucha. Jedná sa o deň prijatia Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii. Sviatok slúži na objasnenie a pripomenutie problému dezertifikácie obyvateľom celej planéty a patrí medzi významné svetové environmentálne dni.

Čo je rozširovanie púští a sucha?

 Rozširovanie púští a sucho sú dva prepojené a závažné environmentálne problémy, ktoré ovplyvňujú našu planétu.
 Dezertifikácia (rozširovanie púští) je proces degradácie pôdy v suchých, polosuchých a suchých subhumidných oblastiach. Nejde len o postup existujúcich púští, ale predovšetkým o premenu úrodnej pôdy, ktorá bola predtým vhodná na poľnohospodárstvo alebo pastvu, na pôdu s púštnym alebo polopúštnym charakterom, ktorá už nie je schopná produkovať dostatok biomasy. Príčiny sú komplexné a zahŕňajú kombináciu prírodných faktorov (ako sú klimatické zmeny a dlhotrvajúce suchá) a ľudských činností. Kľúčovými faktormi spôsobenými človekom sú nadmerné spásanie dobytkom, odlesňovanie, nesprávne poľnohospodárske postupy (napr. príliš intenzívne obrábanie pôdy, ktoré vedie k strate humusu a zasolovaniu pôdy v dôsledku nesprávneho zavlažovania) a preľudnenie, ktoré zvyšuje tlak na prírodné zdroje. Tento proces vedie k strate úrodnej pôdy, ohrozuje potravinovú bezpečnosť a spôsobuje vysídľovanie miliónov ľudí.
 Sucho je naopak dočasný nedostatok vody v krajine, ktorý nie je dostatočný na pokrytie potrieb ľudí, rastlín a zvierat v danom mieste. Sucho je prirodzený klimatický jav, no jeho intenzita a frekvencia sa zvyšujú v dôsledku klimatických zmien spôsobených ľudskou činnosťou. Dlhodobé a extrémne suchá môžu priamo prispievať k dezertifikácii tým, že vysušujú pôdu, ničia vegetáciu a znižujú schopnosť krajiny regenerovať sa. Nedostatok vody má závažné dôsledky pre poľnohospodárstvo, vodné zdroje, biodiverzitu a ľudské zdravie, často vedie k potravinovým krízam a nútenej migrácii. 

História

 História rozširovania púští a sucha je dlhá a prebiehala počas celej geologickej histórie Zeme, prirodzene sa vyvíjala v priebehu dlhých časových intervalov. Naša planéta vždy zažívala obdobia sucha a rozširovania púštnych oblastí v dôsledku prirodzených klimatických cyklov. Napríklad, vedci a archeológovia zistili, že mnohé dnešné púštne oblasti boli v dávnej minulosti úrodnými pôdami, čo svedčí o prirodzenej dynamike týchto procesov. Príkladom môže byť vznik Sahary, ktorá sa formovala po stáročia pod vplyvom prírodných klimatických zmien. V niektorých prípadoch, napríklad na Blízkom východe v stredoveku, prispelo k dezertifikácii aj nesprávne zavlažovanie a následné zasolenie pôdy.
 Avšak intenzita a rýchlosť týchto procesov sa výrazne zvýšili v posledných storočiach, najmä v dôsledku ľudskej činnosti. S rastom populácie a rozvojom poľnohospodárstva začal človek významne ovplyvňovať krajinu. Odlesňovanie, nadmerné spásanie dobytkom a neudržateľné poľnohospodárske praktiky (napríklad príliš časté obrábanie pôdy, ktoré vedie k jej zhutňovaniu a vysychaniu) sa stali hlavnými hnacími silami dezertifikácie.
 Povedomie o tomto probléme začalo narastať predovšetkým v 70. a 80. rokoch 20. storočia, najmä po rozsiahlych suchách a hladomoroch v regióne Sahelu v Afrike. Toto viedlo k medzinárodným snahám a napokon k prijatiu Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii (UNCCD) v roku 1994, čím sa 17. jún stal Medzinárodným dňom boja proti rozširovaniu púští a suchu. UNCCD je jediná právne záväzná medzinárodná dohoda, ktorá spája ochranu životného prostredia s trvalo udržateľným hospodárením s pôdou, a zdôrazňuje, že dezertifikácia nie je len fatálny jav, ale dá sa proti nemu účinne bojovať.

Ako bojovať proti rozširovaniu púští a sucha?

Udržateľné hospodárenie s pôdou (Sustainable Land Management – SLM):

• Zalesňovanie a opätovné zalesňovanie: Výsadba stromov (napr. iniciatíva Veľkého zeleného múru v Saheli) a inej vegetácie pomáha stabilizovať pôdu, predchádzať erózii vetrom a vodou, zlepšuje jej úrodnosť, udržuje vlhkosť a vytvára tieň, čím znižuje vyparovanie vody z pôdy. Koreňové systémy stromov tiež zlepšujú infiltráciu vody do podzemných vôd.
• Konzervačné poľnohospodárstvo: Minimalizuje narúšanie pôdy (napr. bezorbové techniky), udržiava pôdny kryt (napr. krycie plodiny) a strieda plodiny. Tieto metódy zlepšujú štruktúru pôdy, zvyšujú jej schopnosť zadržiavať vodu a znižujú eróziu.
• Agrolesníctvo (Agroforestry): Integrácia stromov a kríkov do poľnohospodárskych systémov zlepšuje úrodnosť pôdy, znižuje eróziu a pomáha pri zachovaní vodných zdrojov.
• Regeneratívne poľnohospodárstvo: Holistický prístup, ktorý sa snaží zlepšiť zdravie a úrodnosť pôdy, zvýšiť biodiverzitu a podporovať udržateľné a odolné ekosystémy.
• Zabránenie nadmernému spásaniu: Kontrola počtu pasúceho sa dobytka a rotačné pasenie, aby sa umožnila regenerácia vegetácie.

Efektívny manažment vodných zdrojov:

• Zber dažďovej vody: Budovanie malých priehrad, rybníkov a iných systémov na zber vody zvyšuje jej dostupnosť v suchých a polosuchých oblastiach.
• Efektívne zavlažovanie: Používanie moderných zavlažovacích techník, ako je kvapková závlaha, ktorá dodáva vodu priamo ku koreňom rastlín a minimalizuje straty odparovaním a odtokom.
• Výber plodín odolných voči suchu: Pestovanie plodín, ktoré majú nižšie nároky na vodu a sú prispôsobené miestnym klimatickým podmienkam.
• Recyklácia a opätovné použitie vody: Zabezpečenie čistenia a opätovného využitia odpadovej vody pre poľnohospodárske a iné účely.

Zapojenie a posilnenie miestnych komunít:

• Účasť komunít: Aktívne zapájanie miestnych obyvateľov do plánovania a implementácie projektov pre udržateľné hospodárenie s pôdou. Ich lokálne znalosti sú neoceniteľné.
• Budovanie kapacít: Poskytovanie vedomostí, zručností a zdrojov komunitám, aby mohli sami prijímať udržateľné postupy.
• Decentralizácia rozhodovania: Prenechanie väčšej kontroly a zodpovednosti za manažment pôdy a vody na miestnu úroveň.

Politické a ekonomické opatrenia:

• Politiky a legislatíva: Vlády musia implementovať politiky, ktoré podporujú udržateľné hospodárenie s pôdou a vodou, vrátane zlepšenia systémov držby pôdy.
• Finančné stimuly: Mobilizácia finančných prostriedkov z verejného a súkromného sektora na projekty obnovy pôdy a poskytovanie finančných stimulov (dotácie, daňové úľavy) pre farmárov a vlastníkov pôdy, ktorí prijímajú udržateľné postupy.
• Výskum a inovácie: Investície do výskumu odolných plodín, inovatívnych techník vodného manažmentu a monitorovacích technológií (napr. satelitné snímkovanie a GIS).

Zvyšovanie povedomia a vzdelávanie:

• Vzdelávacie kampane: Informovanie verejnosti o dôležitosti pôdy, dopadoch dezertifikácie a sucha a o tom, ako môže každý jednotlivec prispieť k riešeniu problému.
• Medzinárodná spolupráca: Dohovor OSN o boji proti dezertifikácii (UNCCD) je kľúčovým nástrojom pre globálnu spoluprácu, zdieľanie osvedčených postupov a koordináciu úsilia.

Čo by sme mali tento deň robiť?

• Šírte informácie: Používajte sociálne siete, diskusie s priateľmi a rodinou na šírenie faktov o dezertifikácii, suchu a ich dopadoch na ľudí a planétu. Používajte hashtagy ako #CombatDesertification, #WorldDayToCombatDesertificationAndDrought, #UNCCD.
• Zúčastnite sa podujatí: Sledujte online webináre, prednášky, diskusie alebo miestne akcie organizované environmentálnymi organizáciami, vládnymi inštitúciami alebo univerzitami.
• Učte sa: Prečítajte si viac o udržateľných poľnohospodárskych postupoch, efektívnom hospodárení s vodou a o tom, ako sa s týmito problémami vypriadavajú iné regióny sveta.
• Zamerať sa na spotrebu vody: Snažte sa šetriť vodu v domácnosti – krátke sprchovanie, vypínanie vody pri umývaní zubov, zbieranie dažďovej vody na polievanie.
• Podporovať udržateľné poľnohospodárstvo: Ak máte možnosť, nakupujte potraviny od lokálnych farmárov, ktorí používajú udržateľné metódy, alebo hľadajte certifikované organické produkty.
• Znížiť svoju ekologickú stopu: Premýšľajte o svojom uhlíkovom odtlačku, minimalizujte odpad a snažte sa o zodpovednú spotrebu.
• Darovať: Zvážte finančnú podporu organizáciám, ktoré sa venujú obnove pôdy, zalesňovaniu, zavlažovacím projektom alebo pomoci komunitám postihnutým dezertifikáciou a suchom (napr. Program OSN pre životné prostredie - UNEP, UNCCD, alebo miestne environmentálne nadácie).
• Dobrovoľníctvo: Zapojte sa do miestnych projektov zalesňovania, čistenia, alebo iniciatív zameraných na ochranu prírody.
• Rozprávať sa s deťmi: Vysvetlite im dôležitosť ochrany prírody a udržateľného života.
• Byť príkladom: Buďte príkladom pre svoje okolie svojimi zodpovednými návykmi voči životnému prostrediu.