Svetový deň boja za zákaz jadrových zbraní

  6.augusta 1945 zhodila americká armáda atómovú bombu na mesto Hirošima. Odvtedy si tento deň každý rok pripomíname, aby sme nezabudli aké ničivé sú takéto zbrane.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Tento deň vyhlásila Medzinárodná konferencia za zákaz atómových a vodíkových zbraní. Cieľom je zabezpečenie jadrovej bezpečnosti, kontroly rovnováhy jadrovej technológie, nešírenie jadrových zbraní, ich zredukovanie a odstránenie. Na svete je dosť týchto zbraní na to aby dokázali niekoľko krát zničiť našu planétu.

Čo znamená boj a zákaz jadrových zbraní?

História

 V poslednej fáze druhej svetovej vojny v Pacifiku, zhodila americká armáda 6. a 9. augusta dve bomby na japonské mestá Hirošimu a Nagasaki (9.8. Deň Nagasaki). 
 Po šiestich mesiacoch intenzívneho bombardovania japonských miest, odmietala japonská vláda prijať ultimátum Postupimskej deklarácie, ktorá vyzývala Japonsko ku kapitulácií.
 O 8:15 ráno miestneho času zhodilo letectvo, z výšky 10km padák s jadrovou náložou Little boy (malý chlapec), na mesto Hirošima.
 Po takomto údere zahynulo 78.150 civilistov a 37.424 bolo ranených. V prvých 4 mesiacoch sa to ešte zvýšilo na 90 000 – 166 000 mŕtvych. Zdravotnícke zariadenie v Hirošime odhaduje, že prvý deň ľudia zomreli v 60% na ožiarenie, alebo uhoreli v plameňoch, v 30% zahynuli pod troskami a 10% z iných príčin.
 Boj za jadrové odzbrojenie sa začal prakticky okamžite po tom, ako USA v auguste 1945 zhodili bomby na Hirošimu a Nagasaki. Tieto udalosti ukázali ničivú silu jadrových zbraní a vyvolali celosvetový šok. Mnoho vedcov, ktorí sa na projekte podieľali, a rovnako aj široká verejnosť začali okamžite varovať pred hrozbou globálneho vyhladenia. Počas studenej vojny sa napätie vystupňovalo a v 50. rokoch začali vznikať rozsiahle mierové hnutia, ktoré protestovali proti jadrovým testom.
 Tento strach z jadrovej vojny viedol k prvým medzinárodným dohodám. Zlom nastal po kubánskej kríze v roku 1962, keď sa svet ocitol na prahu jadrovej katastrofy. V reakcii na to boli prijaté kľúčové zmluvy:

• Zmluva o čiastočnom zákaze jadrových testov (1963): Zakázala testy v atmosfére, vesmíre a pod vodou, čo znížilo obavy z rádioaktívneho spadu.

• Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT, 1968): Išlo o jeden z najdôležitejších dokumentov v tejto oblasti. Vytvoril tri hlavné piliere: jadrové veľmoci sa zaviazali, že nebudú šíriť zbrane, nejadrové štáty sa zaviazali, že ich nebudú získavať, a všetci sa mali usilovať o mierové využívanie jadrovej energie.

 Hoci dohody NPT a SALT výrazne spomalili preteky v zbrojení, svet stále nebol bezpečný. Občianska spoločnosť začala vyvíjať silnejší tlak na vlády, aby prešli od obmedzovania k úplnému zákazu jadrových zbraní. V roku 2007 bola založená organizácia International Campaign to Abolish Nuclear Weapons (ICAN).
 Práve ICAN zohrala kľúčovú úlohu pri vzniku Zmluvy o zákaze jadrových zbraní (TPNW). V roku 2017 sa jej po rokoch presviedčania podarilo presadiť, aby 122 krajín na pôde OSN prijalo zmluvu, ktorá jadrové zbrane úplne zakazuje. Za toto úsilie získal ICAN v roku 2017 Nobelovu cenu za mier. Zmluva TPNW nadobudla platnosť v roku 2021 a predstavuje zatiaľ najväčší a najvýznamnejší úspech v histórii tohto boja.

Prečo je dôležité bojovať za zákaz jadrových zbraní?

• Zabraňuje to humanitárnej katastrofe. Jadrové zbrane sú jediné zbrane, ktoré dokážu spôsobiť globálnu katastrofu. Ich použitie by viedlo k okamžitej smrti miliónov ľudí, rozsiahlym popáleninám, rádioaktívnemu spádu a dlhodobým následkom, ako je "jadrová zima", ktorá by zničila ekosystémy a vyvolala celosvetový hladomor.

• Znižuje existenčné riziko. Ich samotná existencia ohrozuje prežitie ľudstva. Hrozí nielen úmyselné použitie, ale aj náhodná detonácia spôsobená technickou chybou alebo kybernetickým útokom, čo by viedlo ku konfliktu, ktorý by nikto nechcel.
• Posilňuje globálnu bezpečnosť. Kým ich niektoré štáty vlastnia, ďalšie sa cítia nútené ich tiež získať, čo zvyšuje riziko šírenia jadrových technológií. Zákaz by pomohol zabrániť tomu, aby sa tieto zbrane dostali do rúk ďalších štátov alebo teroristických skupín.
• Šetria sa finančné prostriedky. Udržiavanie a modernizácia jadrového arzenálu stojí miliardy eur. Tieto peniaze by sa mohli použiť na riešenie akútnych globálnych problémov, ako sú klimatické zmeny, chudoba, choroby a vzdelávanie.
• Presadzuje sa medzinárodné právo a morálku. Použitie jadrových zbraní by porušilo medzinárodné humanitárne právo, ktoré chráni civilné obyvateľstvo. Zmluva o zákaze jadrových zbraní (TPNW) posilňuje túto morálnu a právnu normu, že jadrové zbrane nemajú na svete miesto.

Čo by sme mali tento deň robiť?

• Pripomeňte si obete: Nájdite si čas na tichú spomienku na obete Hirošimy a Nagasaki a zamyslite sa nad ničivou silou jadrových zbraní.

• Šírte osvetu: Použite sociálne siete na zdieľanie informácií o humanitárnych a environmentálnych rizikách jadrových zbraní. Používajte relevantné hashtagy ako napríklad #SvetovyDenJadrovehoOdzbrojenia alebo #BezJadrovychZbrani.
• Vzdelávajte sa: Prečítajte si viac o histórii jadrového zbrojenia, dôležitých medzinárodných zmluvách (napr. TPNW) a organizáciách ako ICAN (Medzinárodná kampaň za zákaz jadrových zbraní), ktoré za odzbrojenie bojujú.
• Podporte aktivistov: Zistite, či sa vo vašom meste konajú nejaké podujatia alebo protesty, a zvážte účasť na nich. Aj malá podpora miestnej kampane je dôležitá.
• Kontaktujte svojich politických zástupcov: Napíšte svojmu poslancovi alebo inému politikovi a vyjadrite mu svoju podporu pre jadrové odzbrojenie a pristúpenie Slovenska k Zmluve o zákaze jadrových zbraní.