Svetový deň červeného kríža a červeného polmesiaca

 Na ženevskej konferencii v roku 1864 sa všetky štáty zaviazali, že budú počas vojny rešpektovať označenie Červeného kríža nebudú na takto označené budovy, autá alebo stany útočiť. Ďalej sa zaviazali rešpektovať zranených.

Kto prišiel s týmto dňom?

  Svetový deň Červeného kríža sa každoročne oslavuje 8.mája. Po prvýkrát sa tento deň slávil na celom svete 8. mája 1948 – na výročie narodenia Henryho Dunanta – zakladateľa Červeného kríža a prvého nositeľa Nobelovej ceny za mier. V roku 1984 sa názov svetového dňa zmenil na Svetový deň Červeného kríža a Červeného polmesiaca.

Čo červený kríž a červený polmesiac?

Červený kríž je medzinárodná dobrovoľná organizácia zdravotníckej služby založená v roku 1863 na podnet švajčiarskeho spisovateľa J.H. Dunanta. Medzinárodný výbor Červeného kríža sídli v Ženeve. V jednotlivých krajinách pôsobí tiež ako Červený polmesiac a Červený Diamant. Organizácia je nositeľkou Nobelovej ceny za mier z rokov 1917 a 1944. Deň narodenia Henriho Dunanta, 8. máj, je od roku 1948 Deň Červeného kríža.

História

  Všetko sa začalo po bitke pri Solferine v severnom Taliansku v roku 1859, kde bol švajčiarsky obchodník Henry Dunant svedkom strašného utrpenia a nedostatočnej starostlivosti o tisíce ranených vojakov z oboch strán konfliktu. Jeho zážitky ho inšpirovali k napísaniu knihy "Pamiatka na Solferino" (A Memory of Solferino, 1862), v ktorej vyzval na vytvorenie dobrovoľníckych pomocných spoločností v každej krajine, ktoré by boli vyškolené v starostlivosti o ranených, a na medzinárodnú dohodu o ochrane ranených a zdravotníckeho personálu počas vojen. V roku 1863 na jeho popud vznikol v Ženeve päťčlenný výbor, ktorý sa stal Medzinárodným výborom Červeného kríža (MVČK).
 V roku 1864 sa v Ženeve konala diplomatická konferencia, ktorá prijala prvú Ženevskú konvenciu o zlepšení osudu ranených vojakov v poli. Táto konvencia položila právny základ pre humanitárnu pomoc v ozbrojených konfliktoch. Zároveň bol prijatý červený kríž na bielom pozadí ako ochranný znak pre zdravotnícky personál a zariadenia, čo bol hold Švajčiarsku (invertované farby švajčiarskej vlajky). Tento znak mal symbolizovať neutralitu. Na základe Dunantovej myšlienky začali v rôznych krajinách vznikať národné spoločnosti Červeného kríža, ktoré pôvodne slúžili ako pomocné orgány vojenskej zdravotníckej služby.
 Počas Rusko-tureckej vojny (1876-1878) Osmanská ríša namiesto červeného kríža používala červený polmesiac, argumentujúc jeho vhodnosťou v moslimskom kontexte. Červený polmesiac bol oficiálne uznaný ako druhý ochranný znak popri červenom kríži na diplomatickej konferencii v roku 1929.
 Po prvej svetovej vojne sa ukázala potreba koordinácie národných spoločností aj v mierovom období, pri reakciách na katastrofy, epidémie a sociálne problémy. V roku 1919 bola založená Liga spoločností Červeného kríža (dnes Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca - IFRC), ktorá sa zameriava na pomoc pri katastrofách, zdravotné a sociálne programy a rozvoj národných spoločností v mierovom období. Ponechali si svoje špecifické poslanie ochrany obetí ozbrojených konfliktov a podpory medzinárodného humanitárneho práva.
 V priebehu druhej svetovej vojny boli bežne príslušníci červeného kríža, ako aj ranení bojovníci a podporný personál bez ohľadu na vek a pohlavie vystavený útokom bojujúcich strán. Známe je predovšetkým jednanie nemeckých a japonských vojsk. Vojaci týchto krajín bežne vraždili ranených bojovníkov protivníka aby sa o nich v zajatí nemuseli starať.
 Hnutie zohralo obrovskú úlohu počas oboch svetových vojen a po nich. Boli prijaté ďalšie Ženevské konvencie na ochranu rôznych kategórií osôb v konflikte (vojnoví zajatci, civilisti). Hnutie sa stalo globálnou sieťou, ktorá pôsobí takmer vo všetkých krajinách prostredníctvom národných spoločností. V roku 2005 bol zavedený tretí, neutrálny znak – červený kryštál – pre krajiny, kde ani kríž, ani polmesiac nie sú politicky alebo nábožensky prijateľné.
 Celé hnutie sa riadi siedmimi základnými princípmi: ľudskosť, nestrannosť, neutralita, nezávislosť, dobrovoľníctvo, jednota a univerzalita.

Prečo je čerený kríž a červený polmesiac dôležitý?

1. Zmierňovanie ľudského utrpenia: Toto je ich hlavné poslanie. Poskytujú životne dôležitú humanitárnu pomoc ľuďom postihnutým ozbrojenými konfliktmi, prírodnými katastrofami, epidémiami a inými krízami. Zabezpečujú lekársku starostlivosť, prístrešie, jedlo, vodu, psychologickú podporu a ďalšiu pomoc tým, ktorí ju najviac potrebujú, často v najťažších a najnebezpečnejších podmienkach.
2. Ochrana životov a dôstojnosti: Pracujú na ochrane práv a dôstojnosti obetí konfliktov a katastrof v súlade s medzinárodným humanitárnym právom (Ženevské konvencie). Navštevujú vojnových zajatcov, pomáhajú pri pátraní po nezvestných osobách a snažia sa zabezpečiť, aby sa dodržiavali pravidlá vojny.
3. Neutralita a Nestrannosť: Ich princípy neutrality a nestrannosti sú kľúčové. Pomoc poskytujú na základe potrieb, bez ohľadu na národnosť, rasu, náboženstvo, sociálne postavenie alebo politické presvedčenie postihnutých strán. Táto neutralita im často umožňuje prístup do oblastí konfliktu alebo krízy, kam sa iné organizácie nedostanú, a tým zachraňovať životy.
4. Globálna sieť a lokálna prítomnosť: Hnutie tvorí jedinečnú globálnu sieť s MVČK (zameraným na konflikty), IFRC (zameranou na katastrofy a rozvoj v mierovom období) a viac ako 190 národnými spoločnosťami po celom svete. To im umožňuje rýchlo reagovať na medzinárodné krízy, ale zároveň mať silné lokálne zastúpenie a dobrovoľníkov, ktorí rozumejú miestnym podmienkam.
5. Symbol nádeje a ochrany: Znak červeného kríža, červeného polmesiaca a červeného kryštálu sú celosvetovo uznávanými symbolmi ochrany a pomoci. V krízových oblastiach predstavujú nádej pre postihnutých a signál pre bojujúce strany, že ide o neutrálne humanitárne pracovisko/vozidlo/personál, ktorý by mal byť rešpektovaný.
6. Podpora dobrovoľníctva: Hnutie sa vo veľkej miere spolieha na dobrovoľníkov, ktorí nezištne venujú svoj čas a energiu pomoci druhým. Podporuje tak solidaritu a humanitárne hodnoty v spoločnostiach po celom svete.

Čo by sme mali tento deň robiť?

• Poďakujte: Ak poznáte dobrovoľníka alebo zamestnanca Slovenského Červeného kríža (alebo inej národnej spoločnosti), vyjadrite mu vďaku za jeho prácu.

• Dozviete sa viac: Navštívte webovú stránku Slovenského Červeného kríža, MVČK alebo IFRC a prečítajte si o ich histórii, princípoch a súčasnej práci v rôznych častiach sveta.
• Podporte finančne: Zvážte darovanie finančných prostriedkov na podporu ich humanitárnej činnosti.
• Staňte sa dobrovoľníkom: Ak máte čas a chuť pomáhať, informujte sa o možnostiach dobrovoľníctva vo vašej miestnej pobočke Slovenského Červeného kríža.
• Darujte krv: Mnohé národné spoločnosti sú aktívne v darcovstve krvi. Darovanie krvi je priamy spôsob, ako pomôcť zachraňovať životy.
• Naučte sa prvú pomoc: Absolvovanie kurzu prvej pomoci je praktický spôsob, ako byť pripravený pomôcť ľuďom v núdzi, čo je v súlade s poslaním Hnutia.
• Šírte povedomie: Podeľte sa o informácie o tomto dni a o práci Hnutia na sociálnych médiách, použite relevantné hashtagy.
• Zúčastnite sa podujatí: Ak vaša miestna pobočka organizuje pri príležitosti tohto dňa nejaké podujatia (napr. ukážky prvej pomoci, dni otvorených dverí), zúčastnite sa ich.