Svetový deň chobotníc

 Najlepší spôsob, ako osláviť Deň chobotníc, je navštíviť verejné akvárium a pozorovať chobotnice, no uvedomujeme si, že nie každý má takúto príležitosť. Sledovanie dokumentu o chobotniciach je ďalšia najlepšia vec. Čo by ste v tento deň nemali robiť, je jesť sushi (alebo vlastne čokoľvek) s chobotnicou, pretože by to bolo veľmi neúctivé.

Kto prišiel s týmto dňom?

  Deň chobotníc, niekedy označovaný ako Národný deň chobotníc, Medzinárodný deň chobotníc a dokonca aj Svetový deň chobotníc, sa každoročne oslavuje 8. októbra. Je venovaný jednému z najneobvyklejších tvorov, ktoré žijú na našej planéte.
 Presný zakladateľ Svetového dňa chobotníc (World Octopus Day), ktorý sa oslavuje 8. októbra, nie je centrálne zdokumentovaný, pretože sviatok nevznikol z rozhodnutia jednej oficiálnej medzinárodnej organizácie.
 Deň chobotníc bol prvýkrát spustený ako súčasť kampaní na zvýšenie povedomia o mori a ochrane oceánov morskými biológmi, pedagógmi a environmentálnymi skupinami na začiatku 21. storočia. Podľa niektorých zdrojov bol sviatok spustený v roku 2006 iniciatívou "The Octopus News Magazine Online" (TONMO), fóra a online magazínu pre nadšencov hlavonožcov.
 Myšlienka sa rýchlo ujala a získala podporu akvárií, zoologických záhrad a medzinárodných organizácií, ktoré chceli upozorniť na inteligenciu a ekologický význam chobotníc. 
 Dátum 8. október bol zvolený symbolicky. Je to odkaz na latinský/grécky pôvod slova "Octo" (osem), čo prirodzene súvisí s počtom ôsmich ramien, ktoré chobotnica má.
 Tento deň je primárne zameraný na zvyšovanie povedomia o inteligencii chobotníc, ich rôznorodosti a naliehavej potrebe chrániť ich životné prostredie pred lovom a znečistením.

Čo sú chobotnice?

 Chobotnice sú mäkkýše s osemčlenným telom, ktoré patria do triedy Cephalofoda spolu s chobotnicami, sépiami a nautiloidmi. Patria medzi najstaršie stvorenia na Zemi; hlavonožce existujú už 500 miliónov rokov a najstaršia známa fosília predkov chobotníc má takmer 300 miliónov rokov. Ale chobotnice mohli v skutočnosti existovať dlhšie; je to len ťažko dokázateľné, keďže chobotnice sú väčšinou mäkké tkanivá a ich fosílie sú preto pomerne vzácne.
Ich starobylosť však nie je jediná vec, vďaka ktorej sú chobotnice také úžasné. Tieto zvieratá majú tri srdcia a každé z ich chápadiel má tisíce chemoreceptorov, ktoré umožňujú chobotniciam ochutnať to, čoho sa dotýkajú. Okrem toho môžu chobotnice zmeniť svoju farbu ako formu kamufláže a vystreknúť atrament. Všetky chobotnice sú jedovaté, ale väčšina druhov nie je pre ľudí smrteľná. Jedinou výnimkou sú chobotnice s modrým krúžkom, ktorých jed dokáže zabiť človeka v priebehu niekoľkých minút.
Ale to nie je všetko! Chobotnice majú veľmi vysoký pomer hmotnosti mozgu k telu a vysoko komplexný nervový systém (pre mäkkýše). Majú dobrú pamäť (krátkodobú aj dlhodobú) a schopnosť rozlišovať medzi rôznymi geometrickými tvarmi. Bolo tiež pozorované, že sa hrajú a používajú nástroje. Vo všeobecnosti sa chobotnice považujú za vysoko inteligentné, ale stále prebieha diskusia o rozsahu ich inteligencie.

História

 Chobotnice ako súčasť triedy hlavonožcov (Cephalopoda) existujú na Zemi už viac ako 300 miliónov rokov, čo znamená, že prežili éru dinosaurov.
 Už v minojskej civilizácii na Kréte (cca 1600 pred n. l.) bola chobotnica uctievaná ako umelecký symbol a téma. Minojské vázy sú zdobené elegantnými, štylizovanými vyobrazeniami chobotníc, ktoré svedčia o ich dôležitom mieste v námornej kultúre. V tomto období boli vnímané s rešpektom a úžasom nad ich pôvabom a silou.
 V starovekom Grécku boli chobotnice často súčasťou stravy a boli známe, no nemali taký výrazný mytologický status ako iné morské stvorenia. Boli vnímané predovšetkým ako súčasť fauny a potravy.
 S rozvojom námorníctva a plavieb do neznámych vôd v stredoveku a ranom novoveku sa vnímanie veľkých chobotníc a kalamárov zmenilo na hrôzu a legendy.
 Najznámejšia mýtická bytosť je Kraken, pôvodom zo škandinávskeho folklóru (najmä z Nórska). Bol popisovaný ako gigantická chobotnica alebo kalamár, schopný potopiť celé lode a vytvárať nebezpečné víry. Tieto príbehy slúžili na vysvetlenie nevysvetliteľných morských nehôd a boli pravdepodobne inšpirované skutočnými pozorovaniami obrovských kalamárov.
 V 19. storočí sa toto vnímanie prenieslo do populárnej literatúry. Klasický príklad je Jules Verne v románe Dvadsaťtisíc míľ pod morom (1870), kde posádka bojuje s gigantickým kalamárom, čo upevnilo obraz chobotnice ako monštra hlbín.
 V 20. a 21. storočí, vďaka rozvoju morskej biológie a dokumentárnych filmov, sa vnímanie chobotníc dramaticky zmenilo – od hrôzy k obdivu a rešpektu. Moderná veda potvrdila, že chobotnice sú jedny z najinteligentnejších bezstavovcov na Zemi. Dokážu riešiť zložité hádanky, používať nástroje (napr. kokosové škrupiny ako úkryt), otvárať nádoby a majú prekvapivú krátkodobú pamäť.
 Dnes sú chobotnice obľúbené medzi potápačmi a morskými nadšencami pre ich schopnosť kamufláže, jedinečné sfarbenie a zvedavú povahu. Svetový deň chobotníc (8. október) je symbolom tohto moderného vnímania, ktoré zdôrazňuje ich význam pre ekosystém a potrebu ich ochrany.
Chobotnica tak prešla cestu od božského symbolu, cez legendárneho ničiteľa, až po uznávaného morského génia, čím si získala svoje plné právo na obdiv a ochranu.

Prečo sú chobotnice dôležité?

1. Ekologická dôležitosť

• Regulácia populácie: Chobotnice sú zvyčajne vrcholoví predátori v pobrežných ekosystémoch. Lovia kraby, krevety, mäkkýše a menšie ryby, čím pomáhajú udržiavať zdravú rovnováhu týchto populácií. Bez nich by sa populácie niektorých korisťových druhov premnožili, čo by narušilo stabilitu celého ekosystému.

• Potrava pre väčšie živočíchy: Chobotnice sú samy o sebe dôležitým zdrojom potravy pre väčšie živočíchy, ako sú tulene, veľryby, žraloky a niektoré druhy dravých rýb. Tvoria tak životne dôležitý článok v prenose energie v morskom prostredí.

2. Vedecký a medicínsky význam

• Štúdium inteligencie: Chobotnice sú považované za najinteligentnejších bezstavovcov. Ich nervový systém, v ktorom je väčšina neurónov sústredená v ramenách, je unikátny. Štúdium ich schopnosti riešiť problémy, používať nástroje a učiť sa pomáha vedcom lepšie pochopiť, ako sa vyvíja inteligencia, a to aj v iných formách života.

• Medicínsky výskum: Ich biologické adaptácie, ako je napríklad modrá krv (vďaka hemocyanínu s meďou, ktorá efektívne prenáša kyslík v chladných vodách) alebo ich jedinečné proteíny, sú predmetom výskumu, ktorý by mohol mať aplikácie v medicíne a biotechnológiách.

3. Bio-indikátory zdravia oceánov

 Rovnako ako iné morské živočíchy, aj chobotnice sú citlivé na zmeny v oceáne. Ich prítomnosť a zdravá populácia indikuje, že je ekosystém relatívne zdravý. Sú však ohrozené znečistením, nadmerným rybolovom a zmenou klímy, čo robí ich ochranu dôležitou pre celkové zdravie morí.

Čo by sme mali tento deň robiť?

• Navštívte akvárium: Zájdite do akvária, aby ste videli chobotnice naživo a pozorovali ich správanie a kamuflážne schopnosti.

• Vzdelávajte sa: Pozrite si dokumentárny film o hlavonožcoch (napr. Moja učiteľka chobotnica) alebo si prečítajte zaujímavé fakty o ich inteligencii.
• Šírte fakty online: Zdieľajte fascinujúce informácie (napr. o ich modrej krvi a troch srdciach) na sociálnych sieťach s použitím hashtagu #WorldOctopusDay.
• Podporte ochranu morí: Zamerajte sa na obmedzenie používania jednorazových plastov a podporte organizácie, ktoré sa venujú ochrane morského prostredia.
• Buďte kreatívni: Použite chobotnice ako inšpiráciu pre svoje umenie – nakreslite ich, namaľujte alebo vytvorte nejaké remeslo.
• Vyhnite sa konzumácii chobotníc: Ak je to pre vás možné, zvoľte v ten deň alternatívu k morským plodom a vyjadrite tak symbolický rešpekt k týmto tvorom.