Svetový deň darcov krvi

 Svetový deň darcov krvi je príležitosťou poďakovať dobrovoľným darcom krvi, ktorí robia pre spoločnosť neoceniteľnú službu bez akejkoľvek odmeny a zároveň jeho cieľom je podnietenie a podpora ostatných ľudí, aby ich v tom nasledovali. Na Slovensku daruje krv približne 304 018 ľudí, pravidelných darcov je 112 592.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Svetový deň darcov krvi je podporovaný organizáciami ako WHO, Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (IFRCCS), Medzinárodná federácia organizácií darcov krvi (FIODS), alebo Medzinárodná spoločnosť pre krvnú transfúziu (ISBT) a pripomína sa od roku 2004. V tento deň v roku 1968 sa narodil Karl Landsteiner, ktorý bol lekárom a nositeľom Nobelovej ceny za medicínu a fyziológiu za určenie systému 4 krvných skupín. Podieľal sa tiež na objavení Rh faktora. 

Čo je darovanie krvi?

 Darovanie krvi je dobrovoľný a nezištný odber krvi od zdravej osoby, ktorá spĺňa určité kritériá, s cieľom použiť túto krv na liečbu iných pacientov. Je to mimoriadne dôležitý akt solidarity, ktorý môže zachrániť životy. 
 Proces darovania krvi je bezpečný a štandardizovaný:

1. Registrácia a vyplnenie dotazníka: Darca vyplní dotazník o svojom zdravotnom stave a životnom štýle, aby sa posúdila jeho spôsobilosť.
2. Lekárske vyšetrenie: Lekár skontroluje krvný tlak, pulz a odoberie malú vzorku krvi na rýchly test na anémiu.
3. Samotný odber: Trvá približne 5-15 minút, počas ktorých sa odoberie asi 450 ml krvi. Používajú sa sterilné jednorazové pomôcky.
4. Občerstvenie a odpočinok: Po odbere je dôležité doplniť tekutiny a energiu a krátko si oddýchnuť.

 Darovať krv môže väčšina zdravých dospelých ľudí vo veku od 18 do 60 rokov (pri pravidelnom darovaní až do 65 rokov), ktorí spĺňajú zdravotné kritériá. Každý darca má obrovský význam a pomáha udržiavať zásoby krvi v nemocniciach.

História

  Anglický lekár William Harvey objavil krvný obeh v roku 1616, čo bol zásadný predpoklad pre pochopenie fungovania krvi v tele. Následne sa začali prvé experimenty s transfúziou krvi. V Anglicku Richard Lower v roku 1665 úspešne vykonal transfúziu medzi dvoma psami.
  Francúz Jean-Baptiste Denis, lekár Ľudovíta XIV., vykonal prvú zdokumentovanú transfúziu krvi na človeka v roku 1667. Použil pritom krv jahňaťa. Hoci niektorí pacienti prežili, iní zomreli, čo viedlo k zákazom transfúzií vo Francúzsku a Anglicku na dlhý čas (až do začiatku 19. storočia), pretože sa nevedelo o krvných skupinách a rizikách nekompatibility.
 Britský pôrodník James Blundell uskutočnil prvú úspešnú transfúziu krvi z človeka na človeka (manžel daroval krv svojej manželke po pôrode v roku 1818). Bol presvedčený, že na transfúziu sa musí použiť ľudská krv. Blundell počas 20. rokov 19. storočia uskutočnil 10 transfúzií, z ktorých 5 bolo úspešných.
 Najvýznamnejší objav pre modernú transfúziológiu prišiel od rakúskeho lekára Karla Landsteinera (1901). Objavil existenciu troch hlavných krvných skupín (A, B, C – neskôr premenené na O). Jeho objav vysvetlil, prečo boli predchádzajúce transfúzie tak často neúspešné – dochádzalo k aglutinácii (zhlukovaniu) krviniek pri zmiešaní nekompatibilných krvných skupín. Za tento objav dostal Landsteiner v roku 1930 Nobelovu cenu. Český lekár Jan Janský nezávisle od Landsteinera objavil existenciu štyroch základných krvných skupín (označených ako I, II, III, IV, čo zodpovedá A, B, O, AB) v roku 1907.
 Bola vyvinutá metóda prevencie zrážania krvi (pomocou citrátu sodného) v roku 1914, čo umožnilo krv skladovať a vykonávať nepriame transfúzie (nie "z žily do žily"). Rok potom kanadský lekár Lawrence Bruce Robertson úspešne podal transfúziu krvi vojakovi so zraneniami z granátu, čo bolo dôležité pre využitie transfúzií na bojisku. Na Slovensku vykonal MUDr. Ján Kňazovický prvú transfúziu krvi na chirurgickej klinike v Bratislave v roku 1923.
 V 30. rokoch 20. storočia začali vznikať prvé "krvné banky" (prvá v roku 1937 v Chicagu), ktoré umožnili zbierať, uchovávať a distribuovať krv. To bol kľúčový krok k organizovanému darcovstvu. Landsteiner spolu s ďalšími objavil Rh faktor, ďalší dôležitý antigén na červených krvinkách, ktorý ovplyvňuje kompatibilitu krvi.
 Druhá svetová vojna výrazne urýchlila vývoj transfúznej medicíny a potrebu masového darovania krvi. Po vojne nastala systematizácia dobrovoľného a bezpríspevkového darovania krvi. Vznikali národné transfúzne služby a siete odberových centier.
 Rozvoj technológií umožnil oddeľovanie jednotlivých zložiek krvi (plazma, krvné doštičky, červené krvinky), čo zvýšilo efektivitu darovania a cielenejšiu liečbu.
 Dnes je darovanie krvi vysoko organizovaný a bezpečný proces, ktorý zachraňuje milióny životov ročne. Dlhý a zložitý vývoj od prvých pokusov so zvieracou krvou až po objavy krvných skupín a moderné bankovníctvo krvi svedčí o vytrvalosti a genialite vedcov, ktorí premenili túto oblasť medicíny.

Prečo je darovanie krvi dôležité? 

Záchrana ľudských životov: Toto je najzásadnejší dôvod. Darovaná krv je nevyhnutná pri rôznych kritických situáciách a zdravotných stavoch, kde inak hrozí smrť alebo vážne poškodenie zdravia. Ide najmä o:

• Traumy a nehody: Pacienti s rozsiahlymi zraneniami po dopravných nehodách, prírodných katastrofách alebo iných úrazoch, pri ktorých došlo k veľkej strate krvi.
• Chirurgické zákroky: Pri komplexných operáciách, transplantáciách orgánov, kde je potrebná náhrada krvi stratená počas výkonu.
• Liečba onkologických pacientov: Mnoho pacientov s rakovinou, najmä tých podstupujúcich chemoterapiu alebo rádioterapiu, potrebuje pravidelné transfúzie krvných doštičiek, červených krviniek alebo plazmy.
• Liečba chronických ochorení: Pacienti s anémiou, poruchami zrážanlivosti krvi (napr. hemofília), ochoreniami obličiek a inými chronickými stavmi často závisia od pravidelných transfúzií.
• Pôrody: Pri komplikovaných pôrodoch môže dôjsť k masívnej strate krvi, kde je rýchla transfúzia životne dôležitá pre matku.

Krv sa nedá vyrobiť umelo: Napriek pokroku vo vede a medicíne, krv a jej zložky (červené krvinky, krvné doštičky, plazma) sa zatiaľ nedajú syntetizovať ani vyrobiť umelou cestou v laboratóriu v dostatočnej kvalite a množstve pre medicínske účely. Jediným zdrojom krvi je teda človek – dobrovoľný darca.

Obmedzená trvanlivosť krvných zložiek: Krv a jej jednotlivé zložky majú obmedzenú dobu použiteľnosti. Napríklad:

• Krvné doštičky (trombocyty) majú trvanlivosť len 5 dní.
• Červené krvinky (erytrocyty) majú trvanlivosť do 42 dní.
• Plazma sa dá zmrazená skladovať dlhšie, ale stále je potrebný neustály prísun. Táto krátka trvanlivosť si vyžaduje nepretržitý a pravidelný prísun nových darcov, aby boli zásoby krvi v nemocniciach vždy dostatočné.

Kontrola zdravotného stavu darcu: Hoci hlavným motívom darovania krvi je pomoc iným, darcovia prechádzajú pred každým odberom bezplatnou lekárskou prehliadkou a testami (napr. na HIV, hepatitídu, syfilis), čo im poskytuje pravidelný prehľad o ich zdravotnom stave.

Prejav solidarity a spoločenskej zodpovednosti: Darovanie krvi je jedným z najvyšších prejavov altruizmu a solidarity. Ukazuje, že nám záleží na druhých a sme ochotní pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú. Podporuje tiež pocit spolupatričnosti v komunite.

Čo by sme mali tento deň robiť?

• Darujte krv: Ak spĺňate zdravotné kritériá, darovanie krvi je najpriamejší a najefektívnejší spôsob, ako pomôcť. Informácie o odberoch vo vašom okolí nájdete na webstránkach Národnej transfúznej služby SR alebo Slovenského Červeného kríža.
• Ďakujte darcom: Vyjadrite vďaku priateľom, rodine alebo známym, ktorí už krv darujú. Malé gesto uznania môže pre nich znamenať veľa.
• Šírte osvetu: Používajte sociálne siete s hashtagmi #SvetovyDenDarcovKrvi alebo #WorldBloodDonorDay. Zdieľajte fakty o darcovstve, vyvracajte mýty a povzbudzujte ostatných, aby sa stali darcami.
• Vzdelávajte sa: Zistite viac o tom, prečo je krv taká dôležitá, ako prebieha proces darovania a kto všetko môže darovať. Tieto vedomosti vám pomôžu presvedčiť aj váhavých.
• Podporte organizácie: Ak nemôžete darovať krv, zvážte finančnú alebo dobrovoľnícku podporu organizácií, ktoré darcovstvo krvi propagujú a organizujú.