Svetový deň hadov

08.06.2024

Svetový deň hadov sa každoročne oslavuje 16. júla. Bol vytvorený s cieľom zvýšiť povedomie o tisíckach druhov hadov, ktoré existujú na celom svete, vyvrátiť bežné mylné predstavy o hadoch a zdôrazniť dôležitosť ochrany hadov.

Kto prišiel s týmto dňom?

Svetový deň hadov výrazne propaguje Advocates for Snake Preservation (ASP), nezisková organizácia so sídlom v USA založená v roku 2014 s cieľom zmeniť spôsob, akým ľudia vnímajú hady a zaobchádzajú s nimi. Deň bol vytvorený s cieľom osláviť hady a zmeniť rozprávanie o týchto neuveriteľných plazoch, podporiť mierové spolužitie ľudí a hadov a zvýšiť povedomie o nebezpečenstvách, ktorým hady čelia, a o dôležitosti ich ochrany.

Čo sú hady?

Hady sú predĺžené, mäsožravé plazy bez končatín. Existuje asi 3900 druhov hadov, ktoré sa nachádzajú na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy. Väčšina hadov je suchozemských, ale existuje niekoľko desiatok druhov morských hadov, ktoré sú rozšírené v centrálnom Pacifiku a Indickom oceáne.

Hady boli uctievané v mnohých kultúrach a náboženstvách po celom svete. Boli spojené s poznaním, múdrosťou, silou, obnovou a znovuzrodením v mnohých starovekých kultúrach. V starovekom Grécku sa napríklad hady spájali s liečením. Asclepius, grécky boh liečiteľstva a medicíny, bol zobrazený s hadom prepletenou palicou zvanou Asclepiova palica, ktorá je podobná a často zamieňaná s caduceus (Hermova palica).
V niektorých náboženstvách, napríklad v kresťanstve, sú však hady spájané s podvodom a zlom. Väčšinou to súvisí s príbehom o Eve, ktorú oklamal had v rajskej záhrade, ktorý možno nájsť v Knihe Genezis. Had je často identifikovaný ako Satan, hoci v texte Biblie to nič nenasvedčuje.
To je len jedna z vecí, ktorá prispieva k zlej povesti hadov. Veľa ľudí sa učí hadov báť od rodinných príslušníkov a médií, ktoré majú tendenciu vykresľovať hady ako nebezpečné. V skutočnosti je však jedovatých len asi 600 z takmer 3900 druhov hadov a len asi tretina z nich predstavuje významné riziko pre ľudské zdravie a život.
Hady ako predátori sú dôležitou súčasťou zdravého ekosystému. Žiaľ, značný počet druhov hadov čelí rôznym výzvam, ktoré prispievajú k poklesu ich populácie, ako je prenasledovanie zo strany ľudí kvôli ich neopodstatnenej povesti, lov kvôli potrave, strata biotopov, zmena klímy, choroby a invazívne druhy. Preto je Svetový deň hadov taký dôležitý.

História

História hadov je príbehom jednej z najfascinujúcejších a najdramatickejších evolučných premien v dejinách života na Zemi. Predkovia dnešných hadov neboli vždy bezkončatinové tvory, ktoré poznáme dnes. Ich cesta sa začala pred viac ako 167 miliónmi rokov, v období strednej jury, keď sa vyvinuli z malých, zväčša jaštericovitých plazov.

Najstaršie známe fosílie hadov, ako napríklad Eophis underwoodi, boli objavené v Anglicku a ukázali, že už tieto rané formy mali neuveriteľne predĺžené telá a mohli mať malé, zakrpatené zadné končatiny. To naznačuje, že stratu končatín prebehla postupne a ich telo sa začalo prispôsobovať novému spôsobu života.
Pôvod toho, prečo hady prišli o končatiny, je stále predmetom vedeckých diskusií, ale existujú dve hlavné teórie:

Morský pôvod: Jedna teória naznačuje, že hady sa vyvinuli z morských jašteríc, ktoré stratili končatiny, aby sa lepšie prispôsobili životu vo vode. Niektoré rané fosílie hadov, ako napríklad Najash rionegrina z Južnej Ameriky, vykazujú znaky prispôsobenia sa životu vo vode.
Podzemný pôvod: Druhá a čoraz viac prijímaná teória tvrdí, že hady stratili končatiny, aby sa mohli efektívnejšie pohybovať pod zemou, prehrabávať sa a prenasledovať korisť v stiesnených priestoroch. Podzemný život by tiež vysvetľoval redukciu zraku a rozvoj iných zmyslov (ako je čuch a vnímanie vibrácií), ktoré sú pre hady typické.

Po vymieraní dinosaurov na konci kriedy, približne pred 66 miliónmi rokov, nastalo pre hady obdobie známe ako adaptívna radiácia. V tomto období, keď zmizli ich hlavní predátori a konkurenti, hady zažili obrovský evolučný rozmach. Vyvíjali sa až trikrát rýchlejšie ako jašterice, čo viedlo k vzniku obrovskej rozmanitosti druhov a foriem, ktoré poznáme dnes.
Hady sa rozšírili takmer do všetkých ekosystémov na Zemi okrem Antarktídy a niekoľkých izolovaných ostrovov. Nájdeme ich v púšťach, pralesoch, na stromoch, v jazerách, riekach a dokonca aj v oceánoch. Vyvinuli si neuveriteľné metódy lovu a prispôsobili sa širokej škále potravy – od hmyzu a slimákov, cez ryby a vtáky, až po hlodavce a dokonca aj iné plazy. Ich schopnosť prehltnúť korisť väčšiu ako ich vlastná hlava je jedinečná. Mnohé druhy si vyvinuli jedové žľazy a sofistikované jedové zuby, čo im poskytlo účinný nástroj na imobilizáciu koristi a obranu.
Dnes existuje viac ako 3 900 druhov hadov, rozdelených do mnohých čeľadí, ako sú užovkovité, vretenicovité, koralovcovité a pytónovité. Každý druh má svoje špecifické prispôsobenia pre životné prostredie a spôsob lovu. Napriek svojej často nepochopenej povesti sú hady neoddeliteľnou súčasťou ekosystémov a hrajú kľúčovú úlohu pri kontrole populácií hlodavcov a iných malých živočíchov. Sú skutočnými "evolučnými víťazmi" vďaka svojej schopnosti prispôsobiť sa a špecializovať sa na niky, ktoré iné skupiny živočíchov nedokážu využiť.

Prečo sú hady dôležité?

Ekologický význam

Prečo sú hady dôležité?

Ekologický význam

Regulácia populácií škodcov: Hady sú dôležité predátory, najmä hlodavcov (myši, potkany), ktoré môžu ničiť úrodu, uskladnené potraviny a prenášať choroby (napr. lymskú boreliózu, hantavírus). Ich konzumáciou prirodzene regulujú počty hlodavcov, čím chránia poľnohospodárske plodiny a znižujú šírenie chorôb.
Súčasť potravinového reťazca: Hady slúžia ako potrava pre mnohé iné živočíchy, ako sú dravé vtáky (orly, jastraby), cicavce (líšky, mongoose) a iné hady. Ich prítomnosť teda podporuje biodiverzitu na vyšších úrovniach potravinového reťazca.
Kolobeh živín: Prispievajú ku kolobehu živín ekosystéme tým, že spracúvajú biomasu koristi, ktorá sa po ich smrti vracia späť do pôdy.
Indikátory zdravia ekosystému: Ich prítomnosť a početnosť môže signalizovať stabilitu a funkčnosť celého potravinového reťazca a prírodného prostredia.

Medicínske a iné prínosy

Medicínsky výskum: Hadí jed je cenným zdrojom pre medicínsky výskum a vývoj liekov. Látky z jedov sa používajú na výrobu protijedov, ale aj ako základ pre lieky na liečbu:

vysokého krvného tlaku

bolesti

rakoviny

iných ochorení.

Čo by sme mali tento deň robiť?

Zistite fakty: Prečítajte si o rôznych druhoch hadov, ich prirodzenom prostredí, správaní a ich kritickej úlohe v ekosystéme. Existuje viac ako 3 900 druhov hadov a len malá časť z nich je jedovatá a nebezpečná pre človeka.
Zdieľajte informácie: Použite sociálne siete s hashtagom #WorldSnakeDay na zdieľanie pozitívnych príbehov a faktov o hadoch, aby ste pomohli rozptýliť mýty a obavy. Zamerajte sa na to, prečo sú hady "dobrí susedia" – napríklad ako kontrolujú populácie hlodavcov, ktoré prenášajú choroby.
Navštívte zoo alebo múzeum: Mnohé zoologické záhrady a múzeá prírodnej histórie organizujú špeciálne podujatia alebo edukačné programy venované hadom. Je to skvelý spôsob, ako vidieť hady zblízka a dozvedieť sa o nich od odborníkov.
Finančne alebo dobrovoľnícky: Zvážte podporu organizácií, ktoré sa venujú ochrane hadov a ich biotopov. Mnohé druhy čelia hrozbám v dôsledku straty biotopov, pytliactva a nezákonného obchodu s exotickými zvieratami.
Buďte zodpovední: Ak natrafíte na hada vo voľnej prírode, nechajte ho na pokoji. V prípade potreby kontaktujte odborníka na odchyt. Nikdy nekupujte hady z neoverených zdrojov, aby ste nepodporovali nelegálny obchod.

Svetový deň hadov