Svetový deň juda
Počas Svetového dňa juda si pripomíname nielen jeho olympijský status a fyzickú zdatnosť, ktorú rozvíja, ale predovšetkým jeho schopnosť formovať charaktery a budovať pevné komunity.
Kto prišiel s týmto dňom?
Svetový
deň juda si pripomínajú organizácie juda každý rok 28. októbra pri príležitosti
narodenín Jigoro Kana, zakladateľa juda. Na svete je viac ako 20 miliónov ľudí,
ktorí sa denne venujú judu. Rozvíja telesnú
zdatnosť a aj psychickú odolnosť cvičenca. Judo predstavuje typický športový
zápas, v ktorom ide o prekonanie súpera prostredníctvom fyzickej, technickej a
aj taktickej prevahy. Uplatňuje sa v ňom rozsiahle množstvo pohybových
zručností, ktoré majú veľmi zložitú štruktúru.

Čo je judo?
Filozofia džuda je zhrnutá v dvoch hlavných princípoch: "Minimálne úsilie, maximálna účinnosť" (Seiryoku Zen'yō) a "Vzájomný prospech a blahobyt" (Jita Kyōei). Tieto princípy učia, že judista má používať silu súpera proti nemu samému, čím dokáže eliminovať aj fyzicky silnejšieho protivníka. Etický kódex, ktorý zahŕňa úctu, odvahu a čestnosť, prispieva k harmonickému rozvoju osobnosti.
Po technickej stránke sa džudo zameriava na boj zblízka bez úderov a kopov. Hlavné techniky sú Nage-waza (techniky hodov), pri ktorých sa pretekár snaží hodiť súpera na chrbát, a Katame-waza (techniky na zemi), ktoré zahŕňajú držania, páčenia a škrtenia. Cieľom súťažného zápasu je získať ippon (celý bod) dokonalým prevedením techniky, čím sa zápas okamžite končí.

História
Kľúčovou postavou je profesor Jigoro Kano (1860 – 1938), ktorý bol na strednej škole slabšej postavy a šikanovali ho. Preto začal študovať jūjutsu u rôznych majstrov. Kano si uvedomil, že tradičné jūjutsu je príliš nebezpečné na pravidelný tréning a postráda systematickú výchovnú zložku.
V roku 1882 Kano založil vlastnú školu nazvanú Kodokan (Inštitút pre štúdium Cesty) a predstavil nový systém, ktorý nazval Judo (jemná cesta). V ňom odstránil nebezpečné a útočné techniky (najmä údery a kopy), aby umožnil bezpečné a intenzívne cvičenie, systematizoval zostávajúce techniky hodov a boja na zemi a pridal silnú morálnu a etickú zložku, s dôrazom na princípy "Minimálne úsilie, maximálna účinnosť" a "Vzájomný prospech".
Aby dokázal prevahu svojho nového systému, Kano poslal svojich žiakov na konfrontačné zápasy proti starým školám jūjutsu, z ktorých Kodokan džudo vyšlo opakovane víťazne. Tento úspech viedol k masovému uznaniu džuda.
Kano, ktorý bol neskôr prezidentom Univerzity vzdelávania v Tokiu, presadil výučbu džuda do japonských škôl ako súčasť telesnej výchovy. Na prelome 19. a 20. storočia začali Kanovi žiaci cestovať do Európy a USA, kde šírili myšlienky džuda. Kano zaviedol systém technických stupňov (farebné opasky – kyu a dan), ktorý sa neskôr rozšíril do mnohých iných bojových umení.
Po Kanovej smrti v roku 1938 pokračoval rozvoj džuda ako medzinárodného športu. Medzinárodná federácia džuda (IJF) vznikla v roku 1951. Vrcholom športového uznania bolo zaradenie džuda do programu Letných olympijských hier v Tokiu v roku 1964 (pre mužov) a v roku 1992 (pre ženy). Dnes patrí k najrozšírenejším úpolovým športom na svete.

Aké sú výhody juda?
1. Fyzické výhody
Všestranný rozvoj tela: Judo zaťažuje všetky svalové skupiny rovnomerne a komplexne.
Zlepšenie motoriky a koordinácie: Neustále zmeny polohy, hody, prechody do boja na zemi a techniky úchopu výrazne zlepšujú rovnováhu, obratnosť a priestorovú orientáciu.
Naučiť sa správne padať (Ukemi): Jednou z prvých a najdôležitejších zručností, ktorú si cvičenci osvoja, je technika bezpečného pádu. Tá znižuje riziko zranení nielen priamo v športe, ale aj v bežnom živote.
Zvýšenie sily a flexibility: Judo rozvíja výbušnú silu (potrebnú na hody), ale aj flexibilitu a kĺbovú ohybnosť.
Kardiovaskulárne zdravie: Intenzívny tréning pozitívne vplýva na vytrvalosť a posilňuje srdce a pľúca.
2. Psychické a morálne výhody
Disciplína a rešpekt: Judo má prísnu etiketu správania v telocvični (dōjō), ktorá učí úcte k trénerovi (sensei), partnerovi aj súperovi, čo sa prenáša aj do bežného života.
Sebadôvera a sebaovládanie: Zvládanie náročných techník a konfrontácia so súperom posilňuje sebadôveru a učí zvládať stres a emócie.
Riešenie problémov a strategické myslenie: Judo nie je len o hrubej sile, ale o princípe "minimálne úsilie, maximálna účinnosť". Vyžaduje si rýchle strategické rozhodovanie a analýzu pohybov súpera.
Zvládanie prehry a víťazstva: Cvičenci sa učia prijať prehru s pokorou a z víťazstva sa tešiť s rešpektom voči porazenému.
3. Sociálne a výchovné výhody
Tímový duch v individuálnom športe: Aj keď je judo individuálny šport, tréning je možný len v kolektíve. Cvičenci musia spolupracovať (princíp Jita Kyōei – vzájomný prospech), čo rozvíja sociálne zručnosti a schopnosť adaptácie.
Vhodné pre hyperaktívne deti: Judo je skvelý spôsob, ako kontrolovane a pod dohľadom trénera eliminovať nadbytočnú energiu a agresivitu.
Sebasprevádzkovanie: Judo je aj forma sebaobrany, ktorá cvičencovi dáva pocit istoty a schopnosti brániť sa (bez toho, aby kládlo dôraz na útok).
Celoživotné učenie: Judo je "cesta" (dō), ktorá ponúka priestor na neustále zlepšovanie sa a sebarozvoj po fyzickej, technickej aj mentálnej stránke počas celého života.
Čo by sme mali v tento deň robiť?
Otvorené tréningy: Usporiadajte tréningy pre verejnosť.
"Pozvi priateľa": Vyzvite členov, aby priviedli ne-džudistov, ktorí si môžu šport vyskúšať.
Prednáška o etike: Zamerajte sa na hodnoty džuda – rešpekt, priateľstvo a ich vzťah k mieru.
Ukážky pádov (Ukemi): Predveďte techniky bezpečného pádu, ktoré znižujú riziko zranenia.
Diplomy a plagáty: Vystavte a rozdajte materiály s tohtoročnou témou MIER a mottom "Džudo je Mier, Jednota a Priateľstvo."
Špeciálne randori (cvičný zápas): Zorganizujte spoločné tréningy alebo priateľské zápasy s inými klubmi.
Verejné demonštrácie: Predveďte ukážky džuda na verejnom mieste (park, námestie).
Spolupráca s komunitou: Zapojte sa do projektu, ktorý podporuje mier, inklúziu alebo sociálny rozvoj.
Charitatívna aktivita: Zorganizujte zbierku spojenú s myšlienkou pomoci.

