Svetový deň komárov

 Komáre sú pre väčšinu z nás len otravným letným hmyzom, no z globálneho hľadiska patria medzi najnebezpečnejšie tvory na Zemi. Práve cez ich nenápadné bodnutie sa totiž prenáša malária – infekčné ochorenie, ktoré má na svědomí státisíce ľudských životov ročne. Hoci sa nám môže zdať, že ide o hrozbu vzdialených tropických krajín, história aj súčasné zmeny klímy ukazujú, že téma malárie a jej prenášačov sa dotýka celého sveta čoraz viac.

Kto prišiel s týmto dňom?

  Prvý krát bol tento deň zavedený v r.1897, keď indický lekár sir Ronald Ross objavil spojitosť medzi samičkami komára a prenosom malárie. V roku 1902 mu to prinieslo Nobelovu cenu za medicínu. Cieľom je zvýšiť povedomie o príčinách malárie, obrane proti nej a získanie prostriedkov na jej vyliečenie.
 Zapojte sa do tohto dňa tak, že si namontujete na okná sieťky proti hmyzu, kúpte si repelent a šírte informácie, aby sa dostali k ľuďom ktorý cestujú do ohrozených zón.

Čo je komár?

 Pri získavaní obživy konzumujú krv rôznych živočíchov vrátane ľudí. Práve pri tomto procese nastáva najväčší problém – samička pri bodnutí vpichuje do kože sliny s látkami proti zrážaniu krvi, prostredníctvom ktorých sa do tela hostiteľa môžu dostávať nebezpečné patogény. Okrem malárie tak komáre prenášajú aj mnohé ďalšie vážne ochorenia, ako sú žltá zimnica, horúčka dengue, japonská encefalitída či vírus Zika.
 Aj keď sú niektoré druhy komárov pre človeka relatívne neškodné, alebo dokonca užitočné ako dôležitá zložka potravy pre vtáky, obojživelníky a ryby, pre ľudstvo stále predstavujú obrovskú záťaž a neustále obťažovanie. Z dôvodu prenosu smrteľných chorôb ich mnohí odborníci považujú za vôbec najnebezpečnejšie živočíchy na planéte, keďže majú ročne na svedomí až 2 milióny ľudských životov.

História

 Ľudia poznali príznaky malárie už od staroveku, no celé stáročia verili, že ju spôsobuje "zlý vzduch" z močiarov (odkiaľ pochádza aj samotný názov mal aria). Skutočný prelom nastal až koncom 19. storočia:

• 1880: Francúzsky lekár Alphonse Laveran objavil v krvi chorých ľudí parazita (Plasmodium), ktorý maláriu vyvoláva.

• 1897: Britský lekár Ronald Ross dokázal, že tohto parazita prenášajú samičky komára rodu Anopheles.

• 1898: Taliansky zoológ Giovanni Battista Grassi s kolegami podrobne opísal kompletný cyklus prenosu malárie z komára na človeka.

 Aj vďaka týmto objavom dnes vieme, aké vážne následky má infekcia prenášaná komármi. Malária má ročne na svedomí 300 až 500 miliónov ochorení a 781 000 životov, pričom až 90 % úmrtí nastáva v Afrike. Ochorenie je rozšírené hlavne v tropických a subtropických oblastiach, kde sú najviac ohrozené deti do 5 rokov a tehotné ženy – každých 45 sekúnd tak na maláriu zomrie jedno dieťa.
 Ochorenie často začína náhle s bolesťami hlavy, svalov, únavou, zimnicou striedavou s pocitom tepla a predovšetkým horúčkou, no prítomné môžu byť aj príznaky zažívacieho traktu, ako vracanie a hnačky. Spočiatku ide o príznaky podobné chrípke, no keď sa horúčkovité záchvaty začnú rytmicky opakovať, ide o dôležitý diagnostický krok pre lekára. V ďalšom priebehu nastupuje bledosť kože a slizníc, obraz málokrvnosti, prípadne žlté sfarbenie kože a očného bielka. Pri neliečení – najmä pri závažnom tropickom type – sa môžu rozvinúť smrteľné komplikácie ako poškodenie obličiek, srdca, pľúc či "cerebrálna malária", ktorá vedie ku kóme až k smrti.
 Historicky sa ľudstvo snažilo maláriu potláčať najmä vysúšaním močiarov. V súčasnosti sa vďaka používaniu sprejov (insekticídov), ochranných sieťok a rýchleho lekárskeho ošetrenia zaznamenal významný pokles ochorení. Komáre však zostávajú neustálou výzvou, keďže si postupne budujú odolnosť voči chemickým postrekom.

Ako sa brániť pred komármi a maláriou?

Čo by sme mali tento deň robiť?