Svetový deň korytnačiek

 Každý môže urobiť niečo, čo korytnačkám pomôže prežiť. Ak hľadáte domáceho maznáčika, kúpte si korytnačku chovanú v zajatí. Nikdy neberte divokú korytnačku ako domáceho maznáčika. Nikdy nevypúšťajte korytnačku do voľnej prírody, pretože zviera neprežije (alebo sa stane invazívna ako na niektorých našich jazerách korytnačka písmenková). Nikdy neodstraňujte korytnačky z voľnej prírody, pokiaľ nepotrebujú lekársku pomoc. Ak uvidíte korytnačku prechádzať cez rušnú ulicu, zdvihnite ju a vezmite ju rovnakým smerom ako išla. Ak vezmete korytnačku späť, otočí sa a opäť pôjde na cestu.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Svetový deň korytnačiek vytvorila organizácia American Tortoise Rescue. Tento deň sa každoročne oslavuje 23. mája. American Tortoise Rescue je nezisková organizácia, ktorá poskytuje ochranu všetkým druhom korytnačiek. Táto organizácia bola založená v roku 1990. V roku 2000 organizácia založila Svetový deň korytnačiek a dnes je hlavným sponzorom tohto dňa.
 Svetový deň korytnačiek sa oslavuje s cieľom upozorniť verejnosť na problémy korytnačiek, najúžasnejších a najstarších žijúcich tvorov na svete. Sú ohrozené, pretože ich biotopy miznú. American Tortoise Rescue zachránila tisíce korytnačiek a 3000 našlo nový domov. Korytnačky, ktoré nemôžu byť adoptované z dôvodu choroby, zostávajú v starostlivosti organizácie.

Čo je korytnačka?

 Korytnačka je fascinujúci plaz, ktorý patrí do radu korytnačiek (Testudines). Sú to jedny z najstarších žijúcich plazov, ktoré obývajú Zem už milióny rokov.
  Ich najvýraznejším znakom je ochranný pancier, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou ich kostry. Pancier sa skladá z hornej časti (karapax) a spodnej časti (plastron). Slúži ako obrana proti predátorom a chráni ich vnútorné orgány. Väčšina korytnačiek dokáže zatiahnuť hlavu, končatiny a chvost do tohto pevného brnenia.
 Korytnačky sú známe svojou dlhovekosťou. Mnohé druhy sa dožívajú desiatok rokov, a niektoré suchozemské korytnačky môžu žiť aj vyše sto rokov. Namiesto zubov majú ostré rohovinové čeľuste, ktoré používajú na hryzenie potravy. Všetky korytnačky kladú vajcia, ktoré zvyčajne zahrabú do piesku alebo pôdy.
 Ich strava sa líši v závislosti od druhu a prostredia. Niektoré sú bylinožravé (živia sa rastlinami), iné mäsožravé (lovia ryby, hmyz, bezstavovce) a mnohé sú všežravé.
 Korytnačky sa vyskytujú v rôznych biotopoch po celom svete a líšia sa aj svojim životným štýlom:

• Suchozemské korytnačky: Žijú výlučne na súši, napríklad v lesoch, lúkach alebo púšťach. Sú známe svojimi robustnými nohami a kopulovitým pancierom (napr. korytnačka obrovská).
• Sladkovodné korytnačky: Obývajú rieky, jazerá, močiare a rybníky. Majú tendenciu mať sploštenejší pancier a plávacie blany medzi prstami na nohách (napr. korytnačka močiarna).
• Morské korytnačky: Žijú celý život v oceánoch, s výnimkou samíc, ktoré vychádzajú na pevninu klásť vajcia. Majú telo prispôsobené životu vo vode, ich končatiny sú premenené na pádlovité plutvy a ich pancier je hydrodynamický (napr. korytnačka zelenkastá, kareta obrovská).

 Žiaľ, mnoho druhov korytnačiek je v súčasnosti ohrozených v dôsledku straty biotopov, znečistenia, klimatických zmien a nelegálneho lovu. Preto je ochrana korytnačiek a ich prirodzeného prostredia kľúčová pre zachovanie ich prežitia.

História

 Najstaršie známe proto-korytnačky sa objavili v období neskorého triasu. Jedným z najvýznamnejších fosílnych objavov je Odontochelys semitestacea, nájdená v Číne, ktorá žila pred približne 220 miliónmi rokov. Bola to morská korytnačka, ktorá mala už spodnú časť panciera (plastron), ale horná časť (karapax) bola len čiastočne vyvinutá z rozšírených rebier. Mala zuby, na rozdiel od dnešných korytnačiek.
 Ďalší kľúčový objav je Proganochelys quenstedti, žijúca pred asi 210 miliónmi rokov. Táto suchozemská korytnačka už mala plne vyvinutý pancier, aj keď ešte nemala schopnosť zaťahovať hlavu a končatiny do panciera tak, ako mnohé moderné druhy.
 Pancier korytnačiek sa vyvinul z rozšírených rebier a chrbtice, ktoré sa postupne spájali s dermálnymi (kožnými) kosťami. Tento vývoj trval milióny rokov a poskytol korytnačkám mimoriadne účinnú ochranu. Prvé korytnačky s plne vyvinutým pancierom sa objavili pred viac ako 200 miliónmi rokov.
 Počas jurského a kriedového obdobia (pred 200 – 66 miliónmi rokov) sa korytnačky diverzifikovali a rozdelili na dve hlavné podskupiny, ktoré existujú dodnes:

• Cryptodira (skrytokrkavé korytnačky): Sú to korytnačky, ktoré zaťahujú krk do panciera esovitým ohnutím. Patria sem suchozemské, sladkovodné aj väčšina morských korytnačiek.
• Pleurodira (bokokrkavé korytnačky): Zaťahujú krk do panciera bočným ohnutím. Táto skupina je dnes obmedzená najmä na južnú pologuľu (Južná Amerika, Austrália, Afrika).

 V tomto období sa vyvinuli aj prvé morské a sladkovodné druhy, ktoré sa prispôsobili životu vo vode.
 Korytnačky sú známe svojou odolnosťou. Prežili aj masové vymieranie na konci kriedy pred 66 miliónmi rokov, ktoré vyhladilo dinosaury. Ich prispôsobivosť a ochranný pancier im pravdepodobne pomohli prečkať drsné podmienky.
 Po vymieraní dinosaurov sa korytnačky naďalej diverzifikovali a obsadzovali rôzne ekologické niky. Vyvinuli sa moderné rody a druhy, ktoré poznáme dnes.
 Dnes existuje viac ako 360 druhov korytnačiek, ktoré obývajú všetky kontinenty okrem Antarktídy. Hoci ich evolučná história svedčí o ich neuveriteľnej odolnosti, v súčasnosti sú mnohé z nich vážne ohrozené v dôsledku ľudskej činnosti, ako je strata biotopov, znečistenie a klimatické zmeny. Ich dlhá história je svedectvom o sile evolúcie, ale aj výzvou pre súčasnú generáciu, aby zabezpečila ich prežitie do budúcnosti.

Prečo sú korytnačky dôležité?

Ekologická úloha (kľúčové druhy a inžinieri ekosystémov):

• Morské korytnačky: Hrajú kľúčovú úlohu pri udržiavaní zdravých morských ekosystémov. Napríklad korytnačky zelenkasté (Chelonia mydas) spásajú morské trávy, čím udržiavajú ich zdravý rast, čo je kľúčové pre mnohé iné druhy rýb a bezstavovcov. Karety obrovské (Eretmochelys imbricata) zase spásajú huby na koralových útesoch, čím pomáhajú koralom prosperovať a udržiavať rozmanitosť útesov. Taktiež prenášajú živiny medzi oceánom a plážami, kde kladú vajcia, čím obohacujú pobrežné ekosystémy.
• Suchozemské korytnačky: Mnohé suchozemské korytnačky sú dôležitými roznášačmi semien. Po konzumácii plodov prenesú semená na iné miesta prostredníctvom svojho tráviaceho systému, čím pomáhajú šíriť rastliny a udržiavať vegetáciu. Niektoré druhy (napr. korytnačky prériové v Severnej Amerike) kopú rozsiahle nory, ktoré poskytujú útočisko a domov pre desiatky iných druhov živočíchov. Sú takzvanými "ekosystémovými inžiniermi".
• Sladkovodné korytnačky: Mnohé druhy sladkovodných korytnačiek sa živia mŕtvymi rastlinami a živočíchmi, čím fungujú ako "čističky" vôd a pomáhajú udržiavať vodné ekosystémy zdravé.

Indikátory zdravia životného prostredia:

• Korytnačky sú citlivé na zmeny v ich prostredí, ako je znečistenie, zmena klímy alebo úbytok biotopov. Ich úbytok alebo zhoršenie zdravotného stavu často signalizuje, že v ekosystéme niečo nie je v poriadku, a môže to slúžiť ako včasné varovanie pre vedcov a ochranárov.

Vedecký a evolučný význam:

• Vďaka svojej dlhej evolučnej histórii (siahajúcej viac ako 200 miliónov rokov) poskytujú korytnačky cenné informácie o evolúcii, prispôsobivosti a prežití druhov. Štúdium ich jedinečných adaptácií, ako je pancier alebo dlhovekosť, môže priniesť poznatky využiteľné aj pre človeka.

Kultúrny a symbolický význam:

• V mnohých kultúrach po celom svete majú korytnačky hlboký symbolický význam. Sú symbolom dlhovekosti, múdrosti, trpezlivosti, stability a dokonca aj stvorenia sveta (napr. v niektorých domorodých amerických a ázijských mýtoch korytnačka nesie svet na svojom chrbte). Ich prítomnosť obohacuje kultúrne dedičstvo ľudstva.

Ekonomický význam (ekoturizmus):

• Najmä morské korytnačky sú lákadlom pre ekoturizmus. Pozorovanie korytnačiek pri hniezdení alebo potápanie s nimi prináša príjmy pre miestne komunity a zároveň zvyšuje povedomie o ich ochrane.

Vnútorná hodnota:

• Každý druh má svoju vlastnú vnútornú hodnotu a právo na existenciu, bez ohľadu na jeho priamy úžitok pre človeka. Korytnačky sú jedinečné a úžasné tvory, ktorých zachovanie je etickou povinnosťou.

Čo by sme mali tento deň robiť?

• Zistite viac: Prečítajte si o rôznych druhoch korytnačiek, ich prirodzených prostrediach a hrozbách, ktorým čelia (napr. strata biotopov, znečistenie, pytliactvo, klimatické zmeny).
• Zdieľajte informácie: Použite sociálne siete, rozhovory s priateľmi a rodinou na šírenie faktov o korytnačkách a ich dôležitosti. Používajte hashtagy ako #WorldTurtleDay #SaveTurtles #Korytnačky.
• Sledujte dokumentárne filmy: Pozrite si filmy alebo dokumenty o korytnačkách a ich ochrane.
• Darujte alebo sa staňte dobrovoľníkom: Podporte organizácie, ktoré sa venujú ochrane korytnačiek a ich biotopov (napr. World Wildlife Fund (WWF), Sea Turtle Conservancy, alebo miestne ochranárske skupiny).
• Zúčastnite sa podujatí: Ak sa vo vašom okolí konajú nejaké podujatia (online webináre, čistenie pláží/brehov riek, osvetové akcie v zoologických záhradách), zapojte sa.
• Znížte spotrebu plastov: Plastový odpad, najmä v oceánoch, predstavuje obrovskú hrozbu pre morské korytnačky, ktoré si ho môžu pomýliť s potravou (napr. medúzy) alebo sa doň zamotať. Používajte opakovane použiteľné tašky, fľaše a nádoby.
• Buďte zodpovedný turista: Ak cestujete do oblastí s korytnačkami (najmä morskými), dodržiavajte pravidlá, nenarúšajte hniezdiace pláže a nikdy nekupujte produkty z korytnačiek (napr. výrobky z korytnačiny).
• Jazdite opatrne: Buďte ostražití pri prechádzaní oblastí, kde sa môžu vyskytovať korytnačky (napr. cesty v blízkosti mokradí alebo lesov).
• Nekupujte korytnačky ako domáce zvieratá bez zváženia: Ak uvažujete o korytnačke ako domácom zvierati, dôkladne si zistite, aký druh je vhodný, akú starostlivosť potrebuje, a nikdy nevypúšťajte nepôvodné druhy do voľnej prírody.
• Ak máte záhradu, môžete ju urobiť priateľskou pre miestnu divočinu.
• Podporte udržateľné poľnohospodárske a rybárske praktiky.