Svetový deň kultúrnej rozmanitosti pre dialóg a rozvoj

09.03.2024

 Cieľom tohto sviatku je pomôcť rôznym komunitám pochopiť dôležitosť kultúrnej rozmanitosti a naučiť sa spolunažívať v harmónii.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Svetový deň kultúrnej diverzity pre dialóg a rozvoj sa v súčasnosti každoročne koná 21. mája. Dodržiavanie bolo vytvorené Organizáciou Spojených národov v roku 2002.
 Po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 UNIESCO vydalo a prijalo Všeobecnú deklaráciu o kultúrnej diverzite. Valné zhromaždenie OSN svojou rezolúciou 57/249 vyhlásilo 21. máj za Svetový deň kultúrnej diverzity pre dialóg a rozvoj (známy aj ako Deň diverzity).

 Podujatia organizované vládami členských štátov povzbudzujú ľudí a organizácie na celom svete, aby vytvorili určité akcie na podporu kultúrnej rozmanitosti, medzikultúrneho dialógu a začlenenia a pochopili, že medzikultúrna interakcia vytvára sociálne, environmentálne a ekonomické piliere trvalo udržateľného rozvoja. Boj proti polarizačným stereotypom zlepšuje vzájomné porozumenie a spoluprácu medzi ľuďmi z rôznych kultúr. 

Čo je kultúrna diverzita pre dialóg a rozvoj?

 Kultúrna diverzita pre dialóg a rozvoj je kľúčový koncept, ktorý zdôrazňuje, že rozmanitosť kultúr na našej planéte nie je len realitou, ale aj obrovským zdrojom pre vzájomné porozumenie a udržateľný rozvoj. Je to uznanie, že každá kultúra, s jej jedinečnými tradíciami, jazykmi, zvykmi, hodnotami a spôsobmi vyjadrovania, prispieva k bohatstvu ľudstva a má potenciál obohacovať ostatné. 
 Dialóg medzi rôznymi kultúrami vedie k lepšiemu pochopeniu odlišných perspektív, presvedčení a hodnôt. Pomáha prekonávať predsudky a stereotypy. Umožňuje ľuďom rešpektovať odlišnosti a pestovať toleranciu, namiesto toho, aby sa ich báli alebo ich odsudzovali. Podporuje inklúziu a mierové riešenie konfliktov tým, že učí ľudí komunikovať a nájsť spoločné body napriek rozdielom. Funguje ako most, ktorý spája rôzne komunity a národy, čím vytvára pevnejšie sociálne väzby na lokálnej aj globálnej úrovni.
 Rôzne kultúrne pohľady a myslenie prinášajú nové nápady, riešenia a kreatívne prístupy k výzvam. Inovácia často vzniká na priesečníku rôznych kultúr. Uznanie kultúrnej rozmanitosti je kľúčové pre dosiahnutie udržateľného rozvoja. Berie do úvahy miestne znalosti, tradičné praktiky a špecifické kultúrne kontexty, ktoré sú nevyhnutné pre efektívne a trvalé riešenia. Podporuje sociálnu súdržnosť a súdržnosť spoločnosti, pretože uznáva a oceňuje prínos všetkých skupín, čo vedie k silnejším a odolnejším komunitám. Je úzko spojená s rešpektovaním ľudských práv a dôstojnosti, pretože každý človek má právo na svoju kultúru a slobodu prejavu. Kultúrna rozmanitosť môže byť aj zdrojom ekonomického rastu, napríklad prostredníctvom turizmu, remesiel, umenia a kreatívnych priemyslov.
 V podstate, kultúrna diverzita pre dialóg a rozvoj znamená, že rozmanitosť ľudských kultúr je nielen niečo, čo treba chrániť, ale aj dynamická sila, ktorá môže viesť k bohatšiemu, spravodlivejšiemu a mierovejšiemu svetu.

História

  Po devastácii 2. svetovej vojny sa medzinárodná pozornosť sústredila predovšetkým na obnovu a ochranu fyzického (hmotného) kultúrneho dedičstva, ako sú pamiatky a historické miesta. Vznik UNESCO v roku 1945 bol odrazom tejto snahy o budovanie mieru prostredníctvom kultúry a vzdelávania.
 Postupne sa začalo chápať, že kultúra nie je len o budovách a artefaktoch, ale aj o nehmotných prejavoch – jazykoch, ústnej tradícii, zvykoch, rituáloch, hudbe a tanci. Táto zmena viedla k zrodu konceptu nehmotného kultúrneho dedičstva.
 Koncom 20. storočia sa s rozvojom globalizácie a masmédií objavili obavy z kultúrnej homogenizácie a straty unikátnych kultúrnych identít. To podnietilo naliehavú potrebu chrániť a podporovať rozmanitosť kultúrnych prejavov.
  V roku 2001, po útokoch z 11. septembra, UNESCO prijalo Všeobecnú deklaráciu o kultúrnej rozmanitosti. Deklarácia jasne stanovila, že kultúrna rozmanitosť je "pre ľudstvo rovnako nevyhnutná ako biodiverzita pre prírodu". Zároveň ju explicitne spojila s dialógom (ako prostriedkom pre pochopenie a mier) a rozvojom (ako zdrojom inovácie, kreativity a udržateľného pokroku). Bola to odpoveď na myšlienku "stretu civilizácií" a zdôraznila kultúru ako faktor jednoty, nie rozdelenia. Na základe tejto deklarácie, v roku 2002, Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo 21. máj za Svetový deň kultúrnej rozmanitosti pre dialóg a rozvoj. Cieľom bolo zvýšiť povedomie o význame kultúrnej rozmanitosti a jej prínose pre mier a udržateľný rozvoj.
 Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov (2005) je medzinárodný právne záväzný nástroj, ktorý bol prijatý s cieľom chrániť a podporovať rozmanitosť kultúrnych prejavov tvárou v tvár globalizácii. Posilnil väzby medzi kultúrou, rozvojom a dialógom a zdôraznil právo štátov prijímať opatrenia na ochranu a podporu vlastných kultúrnych prejavov.
  Postupne sa prešlo od chápania kultúry ako samostatného sektora (napr. kultúrne odvetvia) k jej vnímaniu ako priečneho prvku a hnacej sily udržateľného rozvoja. To zahŕňa jej úlohu v ekonomickom raste (kreatívne priemysly, cestovný ruch), sociálnej inklúzii (boj proti diskriminácii, posilnenie komunitnej identity) a ochrane životného prostredia (tradičné znalosti).
  V čoraz prepojenejšom, ale aj polarizovanejšom svete sa dialóg medzi kultúrami stal nevyhnutným pre predchádzanie konfliktom, budovanie mostov a pestovanie vzájomného rešpektu, ktoré sú základom pre akýkoľvek zmysluplný rozvoj.

Prečo je kultúrna diverzita pre dialóg a rozvoj dôležitá?

Prečo je kultúrna diverzita pre dialóg a rozvoj dôležitá?

  1. Vzájomné porozumenie a rešpekt: Kultúrna rozmanitosť nás učí, že existuje mnoho spôsobov, ako vnímať svet, riešiť problémy a vyjadrovať sa. Dialóg medzi rôznymi kultúrami vedie k hlbšiemu pochopeniu odlišných perspektív, hodnôt a presvedčení, čím sa prekonávajú predsudky, stereotypy a nepriateľstvo.
  2. Predchádzanie konfliktom a budovanie mieru: Nedostatok porozumenia a rešpektu pre kultúrne odlišnosti môže viesť k napätiam a konfliktom. Dialóg, podporení uznaním diverzity, vytvára priestor pre mierové riešenie sporov, budovanie mostov medzi komunitami a podporu mierového spolunažívania.
  3. Posilnenie sociálnej súdržnosti: V inkluzívnej spoločnosti, ktorá oceňuje rozmanitosť, sa všetky kultúrne skupiny cítia byť jej súčasťou. To posilňuje sociálnu súdržnosť, solidaritu a pocit spolupatričnosti, čo vedie k odolnejším a stabilnejším komunitám.
  4. Obohacovanie perspektív: Rôzne kultúry prinášajú rôzne spôsoby myslenia, umenia, riešenia problémov a etické prístupy. Dialóg umožňuje zdieľanie týchto perspektív, čo obohacuje poznanie a chápanie sveta pre všetkých.
  5. Hnacia sila inovácie a kreativity: Kultúrna rozmanitosť je nevyčerpateľným zdrojom kreativity a inovácie. Rôznorodé kultúrne prostredia podnecujú nové nápady, experimentovanie a vznik unikátnych riešení, ktoré by v homogénnom prostredí nevznikli. To platí nielen pre umenie, ale aj pre vedu, technológie a podnikanie.
  6. Udržateľný rozvoj: Pre dosiahnutie udržateľného rozvoja je nevyhnutné brať do úvahy miestne kultúrne kontexty, tradičné znalosti a špecifické hodnoty komunít. Kultúrne citlivé prístupy sú efektívnejšie a majú väčšiu šancu na dlhodobý úspech, pretože sú zakorenené v realite a potrebách ľudí.
  7. Ekonomický potenciál: Kultúrna diverzita má významný ekonomický potenciál prostredníctvom kreatívnych priemyslov (hudba, film, dizajn, remeslá), kultúrneho turizmu a rozvoja špecifických trhových segmentov.
  8. Posilnenie ľudských práv a dôstojnosti: Uznávanie a rešpektovanie kultúrnej diverzity je neoddeliteľnou súčasťou ochrany ľudských práv a dôstojnosti. Každý jednotlivec má právo na svoju kultúru a slobodu kultúrneho prejavu bez diskriminácie.
  9. Odolnosť a adaptabilita: Spoločnosti, ktoré sú kultúrne rozmanité, sú často flexibilnejšie a odolnejšie voči zmenám a krízam. Široká škála perspektív a skúseností im umožňuje lepšie sa adaptovať na nové výzvy a nájsť rôznorodé cesty vpred.

Čo by sme mali tento deň robiť?

  • Prečítajte si o iných kultúrach: Spoznajte históriu, tradície, zvyky alebo umenie kultúry, o ktorej viete málo.
  • Pozrite si dokumentárny film alebo prečítajte knihu: Vyberte si film alebo knihu, ktorá rozpráva príbeh z inej kultúrnej perspektívy.
  • Diskutujte: Otvorte diskusiu s priateľmi, rodinou alebo kolegami o význame kultúrnej diverzity a o tom, ako obohacuje naše životy.
  • Zdieľajte na sociálnych sieťach: Použite hashtagy ako #SvetovyDenKulturnejRozmanitosti alebo #CulturalDiversityDay a zdieľajte myšlienky, obrázky alebo videá, ktoré oslavujú rôznorodosť.
  • Rozprávajte sa s ľuďmi z iného prostredia: Ak máte vo svojom okolí ľudí z iných kultúr, pýtajte sa ich na ich tradície, zvyky a skúsenosti. Počúvajte s otvorenou mysľou.

  • Zúčastnite sa medzikultúrnych podujatí: Ak sa vo vašom meste alebo obci konajú podujatia zamerané na prezentáciu rôznych kultúr (festivaly, výstavy, workshopy), navštívte ich.
  • Vymeňte si vedomosti: Podeľte sa o fakty o svojej vlastnej kultúre a zároveň sa učte o iných.
  • Vyskúšajte novú kuchyňu: Navštívte reštauráciu s cudzou kuchyňou alebo si doma uvarte jedlo z inej kultúry.

  • Počúvajte hudbu z rôznych krajín: Objavte nových umelcov a žánre z celého sveta.
  • Spoznajte nové umenie: Navštívte galériu alebo múzeum, ktoré prezentuje umenie z rôznych kultúr. Podporte lokálnych umelcov a remeselníkov z rôznych kultúrnych komunít.
  • Vystúpte proti diskriminácii: Ak ste svedkami predsudkov alebo diskriminácie na základe kultúrnych rozdielov, ozvite sa.

  • Podporte iniciatívy: Zistite, či vo vašej komunite existujú organizácie, ktoré sa venujú podpore kultúrnej diverzity a dialógu, a zvážte ich podporu.
  • Zamyslite sa nad svojimi predsudkami: Tento deň je tiež príležitosťou kriticky prehodnotiť vlastné predsudky a stereotypy, ktoré si možno neuvedomujeme.