Svetový deň prevencie samovrážd

 Samovražda je jednou z hlavných príčin smrti na celom svete. Ročne na svete spácha samovraždu milión ľudí. Toto číslo prevyšuje počet ľudí, ktorí zomreli vo vojnách, teroristických útokoch alebo boli zavraždení. 

Kto prišiel s týmto dňom?

  Svetový deň prevencie samovrážd sa každoročne oslavuje 10. septembra. Tento sviatok iniciovala Asociácia pre prevenciu samovrážd v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou a Svetovou federáciou pre duševné zdravie.
 Najvyššia miera samovrážd je pozorovaná v Číne, Južnej Kórei, Rusku, Lotyšsku, Slovinsku, Bielorusku, zatiaľ čo najnižšia je v krajinách Latinskej Ameriky, moslimských a niekoľkých ázijských krajinách.
 Svetový deň prevencie samovrážd by mal zvýšiť povedomie verejnosti o tomto probléme a pomôcť ľuďom prekonať pocity beznádeje a bolesti, ktoré vedú k samovražde.

Čo je samovražda?

 Je dôležité pochopiť, že samovražda je komplexný problém, ktorý súvisí s mnohými faktormi, vrátane biologických, psychologických, sociálnych a environmentálnych. Nikto sa nerozhodne pre samovraždu ľahko; často je to výsledok intenzívneho duševného utrpenia a pocitu, že neexistujú žiadne iné možnosti.
 Ak máte vy alebo niekto, koho poznáte, myšlienky na samovraždu, je nevyhnutné vyhľadať pomoc. Existujú organizácie a profesionáli, ktorí vám môžu pomôcť.

Na Slovensku môžete kontaktovať napríklad:

• Linku dôvery Nezábudka: 0800 800 566 (bezplatná linka)

• IPčko.sk: Online poradňa a krízová linka (0800 500 333)

• Národná linka na podporu duševného zdravia: 0800 193 193 

Pamätajte, že nie ste sami a pomoc je dostupná.

História

  V niektorých starovekých kultúrach, ako napríklad v antickom Grécku a Ríme, samovražda nebola vždy považovaná za morálne odsúdeniahodnú. V určitých situáciách, napríklad pri neľudskej hanbe, strate cti alebo v rámci filozofických presvedčení (napr. stoicizmus), mohla byť považovaná za prijateľný odchod zo života. Napriek tomu už aj vtedy existovali argumenty proti nej, napríklad v Platónových dielach.
 S nástupom monoteistických náboženstiev, predovšetkým kresťanstva, sa pohľad na samovraždu dramaticky zmenil. V stredoveku bola samovražda považovaná za smrteľný hriech, ktorý popiera božské právo na život a bráni zosnulému v dosiahnutí spásy. Mnoho cirkví dokonca odmietalo samovrahov pochovať na posvätných miestach. V islamových aj židovských tradíciách je samovražda tiež prísne zakázaná.
 V období osvietenej filozofie (18. storočie) sa začali objavovať nové pohľady. Filozofi ako David Hume argumentovali, že jednotlivec má právo rozhodnúť o svojom vlastnom živote. V 19. a 20. storočí sa samovražda začala viac vnímať ako psychologický problém súvisiaci s duševnými chorobami, čo viedlo k jej prenasledovaniu z morálnej roviny do medicínskej a sociálnej sféry. Napriek tomu sa v niektorých kultúrach zachovali negatívne postoje.
 Hromadné samovraždy boli zaznamenané v kontextoch vojnových zločinov a genocídy, kde sa ľudia, často pod tlakom nacistických jednotiek alebo v snahe vyhnúť sa zajatiu a mučeniu, rozhodli ukončiť svoj život. Príklady zahŕňajú samovraždy civilistov v okupovaných územiach alebo príslušníkov jednotiek, ktorí odmietli kapitulovať.
 Extrémne situácie, silné ideológie, fanatizmus alebo hlboká psychická úzkosť môžu viesť k tragickým samovraždám. Vnímanie samovrážd sa neustále vyvíja, pričom moderná spoločnosť sa snaží skôr o prevenciu a liečbu duševných ochorení, ktoré k nej môžu viesť.

Ako rozpoznať varovné signály?

• Rozhovory o samovražde: Osoba môže otvorene hovoriť o tom, že chce zomrieť, cíti sa ako príťaž pre ostatných, alebo že nemá dôvod žiť. Môže tiež spomínať na samovražedné metódy alebo vyjadrovať pocit beznádeje.

• Zmeny nálad a správania: Môžu sa objaviť náhle zmeny nálad, od intenzívneho smútku, úzkosti či hnevu až po prekvapivý pocit pokoja alebo šťastia (čo môže naznačovať, že sa osoba už rozhodla). Môže dôjsť k strate záujmu o aktivity, ktoré predtým bavili, sociálnej izolácii, problémom so spánkom alebo jedením, alebo k zvýšenej konzumácii alkoholu či drog.

• Vyjadrovanie pocitu beznádeje a bezvýchodiskovosti: Osoba môže vyjadrovať, že situácia je beznádejná, že neexistuje žiadne riešenie a že už ďalej nemôže.

• Dávanie preč cenných vecí: Môže to byť znak, že si osoba začína "upratovať" svoj život alebo sa pripravuje na odchod.

• Získavanie prostriedkov na samovraždu: Môže to zahŕňať zháňanie liekov, zbraní alebo iných prostriedkov.

• Nebezpečné správanie: Osoba môže prejavovať neuvážené alebo riskantné správanie, ktoré by normálne nerobila.

Čo robiť, ak si všimnete tieto signály:

1. Nebuďte sami: Ak máte obavy o niekoho blízkeho, neváhajte vyhľadať pomoc. Hovorte s inou dôveryhodnou osobou, priateľom, členom rodiny alebo odborníkom.

2. Pýtajte sa priamo: Nebojte sa priamo opýtať: "Uvažuješ o samovražde?" alebo "Máš myšlienky na to, že by si si ublížil?". Pýtaním sa na samovraždu jej v žiadnom prípade nebudete predchádzať ani ju podporovať. Naopak, môžete otvoriť dôležitý dialóg.

3. Počúvajte bez odsúdenia: Dajte osobe najavo, že ste tu pre ňu, počúvajte, čo hovorí, bez toho, aby ste ju súdili alebo prerušovali. Snažte sa pochopiť jej pocity.

4. Nechajte ju hovoriť o svojich pocitoch: Nezabránite im v tom, aby hovorili o svojich bolestiach.

5. Ponúknite pomoc a podporu: Povedzte osobe, že nie je sama a že existujú spôsoby, ako jej pomôcť.

6. Zabezpečte bezpečnosť: Ak máte vážne obavy o okamžité riziko, odstráňte z jej okolia prostriedky, ktoré by mohla použiť na ublíženie sebe (lieky, ostré predmety, zbrane).

7. Vyhľadajte odbornú pomoc: Vždy povzbudzujte osobu, aby vyhľadala odbornú pomoc. Môže to byť psychológ, psychiater, linka dôvery alebo psychiatrická nemocnica. V prípade bezprostredného ohrozenia neváhajte volajte tiesňovú linku 112.

Čo by sme mali tento deň robiť?

• Otvorená komunikácia a vzdelávanie: Najdôležitejším krokom je otvorene hovoriť o duševnom zdraví a samovraždách. Vzdelávanie verejnosti o varovných signáloch, rizikových faktoroch a dostupných zdrojoch pomoci môže zachrániť životy. To zahŕňa zdieľanie informácií o tom, kde hľadať pomoc, napríklad na linkách dôvery, v podporných skupinách alebo u odborníkov. Zdieľanie príbehov ľudí, ktorí prežili, môže byť mimoriadne silné.

• Podpora dostupnosti pomoci: Je nevyhnutné zabezpečiť, aby pomoc bola dostupná a ľahko dostupná pre všetkých, ktorí ju potrebujú. To znamená podporovať a rozširovať služby duševného zdravia, skrátiť čakacie lehoty na odbornú pomoc a zabezpečiť, aby boli tieto služby finančne dostupné. Vytváranie bezpečných priestorov, kde sa ľudia môžu zdôveriť bez strachu z odsúdenia, je kľúčové.
• Budovanie komunitnej podpory: Silné komunitné väzby a sociálna podpora sú ochranným faktorom proti samovraždám. Podporujte aktivity, ktoré posilňujú sociálne väzby, budujú pocit spolupatričnosti a pomáhajú ľuďom cítiť sa menej osamelo. To môže zahŕňať komunitné podujatia, dobrovoľníctvo alebo jednoducho prejavenie záujmu o svojich blízkych.
• Prevencia zameraná na rizikové skupiny: Niektoré skupiny obyvateľstva sú vystavené vyššiemu riziku samovrážd (napr. mladí ľudia, starší ľudia, ľudia s duševnými ochoreniami, príslušníci LGBTQ+ komunity, osoby v krízových situáciách). Je dôležité zameriavať preventívne programy a zdroje špecificky na tieto skupiny a adresovať ich jedinečné potreby.
• Bezpečnostné opatrenia: V závislosti od prostredia, v ktorom sa nachádzate, môže byť dôležité implementovať opatrenia na obmedzenie prístupu k prostriedkom, ktoré môžu byť použité na samovraždu (napr. v zdravotníckych zariadeniach, na pracoviskách).