Svetový deň prevencie týrania a zneužívania detí

 Vyhlásenie Svetového dňa prevencie týrania a zneužívania detí je veľkým krokom k tomu, aby sa na túto hroznú detskú traumu upriamila medzinárodná pozornosť a aby sa zmobilizovali všetky krajiny a občianska spoločnosť, aby zabránili sexuálnemu vykorisťovaniu a zneužívaniu detí.

Kto prišiel s týmto dňom?

  Svetový deň prevencie týrania a zneužívania detí sa každoročne koná 18. novembra. Bol vyhlásený Valným zhromaždením OSN v roku 2022, aby objasnil sexuálne vykorisťovanie a zneužívanie detí a spojil zainteresované strany z na celom svete, aby tomu zabránili.
 Alhaji Fanday Turay, stála predstaviteľka Sierry Leone v OSN, poznamenala, že sexuálne zneužívanie detí je obrovským porušením ľudskej dôstojnosti, ale mnohé obete sa príliš boja prehovoriť a trpia v tichosti a hanbe.
 Rezolúciu ustanoviť Svetový deň prevencie týrania a zneužívania detí sponzorovali Nigéria a Sierra Leone a spolusponzorovalo ho viac ako 120 ďalších členských krajín OSN. Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov prijalo rezolúciu konsenzom.

Kto sú týrané a zneužívané deti?

 Týrané a zneužívané deti sú tie, ktoré zažívajú ujmu na zdraví, vývoji alebo dôstojnosti v dôsledku konania (aktívne týranie) alebo nekonania (zanedbávanie) zo strany dospelej osoby. Najčastejšie k tomu dochádza v rodinnom prostredí. Celý komplex týchto javov sa v klinickom prostredí často označuje ako Syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa (CAN).
 Telesné (fyzické) týranie zahŕňa akékoľvek úmyselné alebo neúmyselné konanie, ktoré vedie k zraneniu, ublíženiu na zdraví alebo smrti dieťaťa. Patrí sem bitie, kopanie, popálenie alebo potrasenie (syndróm otraseného dieťaťa). Dospelí, ktorí sú svedkami takýchto činov, by mali byť obozretní pri nezvyčajných zraneniach, ktoré nezodpovedajú udávanej príčine. 
 Emocionálne (psychické) týranie je naopak často neviditeľné, no poškodzuje sebaúctu a vývoj dieťaťa. Prejavuje sa chronickým stresom, ponižovaním, zastrašovaním, neustálou kritikou, izoláciou alebo vystavovaním dieťaťa domácemu násiliu. Jeho následky sa prejavujú ako úzkosť, nízka sebaúcta alebo vážne poruchy správania.
 Sexuálne zneužívanie znamená zapojenie dieťaťa do sexuálnych aktivít, na ktoré nemôže dať súhlas alebo ktorým nerozumie. Páchateľom je takmer vždy osoba v pozícii moci voči dieťaťu. Prejavy sú od dotykov a obťažovania až po pohlavný styk.
  Zanedbávanie predstavuje trvalé zlyhanie dospelej osoby zabezpečiť základné potreby dieťaťa. Môže ísť o fyzické zanedbávanie (nedostatočná výživa, nevhodné oblečenie, zlá hygiena), zanedbávanie zdravotnej starostlivosti (odmietanie liečby) alebo zanedbávanie emocionálnej a vzdelávacej podpory (chýbajúca láska, neposielanie do školy). Každá z týchto foriem týrania a zanedbávania narúša zdravý vývoj dieťaťa a vyžaduje si okamžitý zásah zo strany sociálnych a právnych inštitúcií.
 Podľa správ Svetovej zdravotníckej organizácie sa každý rok milióny detí na celom svete stanú obeťami sexuálneho zneužívania v jednej z jeho mnohých foriem: sexuálne aktivity, neslušné vystavovanie sa deťom, starostlivosť o deti a sexuálne vykorisťovanie detí (ktoré zahŕňa pornografiu). Môže sa vyskytnúť v mnohých prostrediach vrátane domova a školy. Podľa výskumu viac ako 70% násilníkov tvoria rodinní príslušníci alebo známi a len malá časť páchateľov sexuálneho zneužívania detí sú úplne cudzí ľudia.
 Jednou z hlavných foriem sexuálneho zneužívania detí sú detské manželstvá. Dokonca aj v krajinách, kde je vek sobáša legálne stanovený ako vek plnoletosti, môžu dlhodobé kultúrne tradície prevážiť nad legislatívou. Detské manželstvá sú pomerne rozšírené v rozvojových krajinách v častiach Afriky, južnej, juhovýchodnej a západnej Ázie, Latinskej Ameriky a Oceánie. Podľa údajov UNICEF za rok 2018 boli krajinami s najvyššou mierou sobášov detí Bangladéš, Čad, Stredoafrická republika, Guinea, Mali, Mozambik, Nepál a Niger.

História

 História týrania a zneužívania detí je dlhá a temná, pričom sa vyvíjala od akceptovaných foriem detskej práce a telesných trestov až po moderné pochopenie detských práv a psychologickej ujmy. Kedysi bolo zneužívanie považované za súkromnú záležitosť rodiny; dnes je to závažný spoločenský a právny problém.
 V starovekých spoločnostiach a v stredoveku boli deti často vnímané primárne ako majetok rodiny alebo otca, bez vlastných práv. Telesné tresty boli bežnou a široko akceptovanou súčasťou výchovy a disciplíny, dokonca aj v školách. Cieľom bolo "zlomiť vôľu" dieťaťa. Chudobné rodiny často predávali deti na práce alebo ich opúšťali, čo nebolo vnímané ako "týranie", ale ako ekonomická nutnosť. Sexuálne zneužívanie hoci existovalo, bolo v mnohých kultúrach ignorované alebo tabuizované.
 Skutočný posun v povedomí o ochrane detí nastal až v 19. storočí. Je iróniou, že prvé zákony o ochrane zvierat predchádzali zákonom o ochrane detí.
 Prípad Mary Ellen Wilson (USA, 1874) bol kľúčový a je považovaný za začiatok hnutia za ochranu detí. V New Yorku sa nenašla žiadna inštitúcia, ktorá by mohla zasiahnuť proti týraniu dievčaťa, a tak bol prípad nakoniec riešený prostredníctvom Spoločnosti pre prevenciu krutosti na zvieratách. To viedlo k založeniu prvej Spoločnosti pre prevenciu krutosti na deťoch. Neskôr s industrializáciou rástol tlak na obmedzenie detskej práce, čo bol prvý krok k uznaniu potrieb detí.
 Najväčší zlom nastal, keď sa týranie a zneužívanie detí začalo považovať za lekársky problém a sociálny fenomén, a nie len za zlyhanie rodiny.
 Pediatrický rádiológ Dr. Henry Kempe v USA publikoval prelomovú štúdiu. Popísal vzorec opakovaných a nevysvetliteľných zranení u detí, ktoré nazval "Syndróm týraného dieťaťa" (Battered Child Syndrome). Táto štúdia prinútila lekársku komunitu a orgány činné v trestnom konaní uznať, že zranenia nie sú náhodné. V 70. a 80. rokoch 20. storočia sa definícia týrania rozšírila aj na sexuálne zneužívanie, emocionálne týranie a zanedbávanie.
 Dnes je ochrana detí zakotvená v medzinárodnom práve. Dohovor OSN o právach dieťaťa (1989) ustanovil, že deti majú základné ľudské práva a nie sú len majetkom svojich rodičov. Vyžaduje, aby štáty aktívne chránili deti pred všetkými formami násilia a zanedbávania. Súčasné hnutie sa zameriava na prevenciu, včasnú intervenciu, psychologickú podporu obetí a komplexné vzdelávanie verejnosti o všetkých formách ujmy, vrátane tých neviditeľných (emocionálne a zanedbávanie).
 História týrania a zneužívania detí ukazuje, že naše chápanie detstva a rodičovských povinností sa dramaticky zmenilo, posúvajúc sa od akceptácie násilia k neprípustnosti a nulovej tolerancii.

Ako by mala vyzerať prevencia tyrania a zneužívania detí?

1. Vzdelávanie a osveta: Rozpoznanie a hlásenie

• Vzdelávanie detí: Učenie detí o ich právach, o tom, čo je "dobrý" a "zlý" dotyk, o tom, ako sa chrániť pred cudzími ľuďmi a komu dôverovať (pravidlo "Piati bezpeční dospelí"). Poskytovanie vedomostí o tom, že za zneužívanie nie sú zodpovedné ony.

• Vzdelávanie rodičov a opatrovateľov: Poskytovanie informácií o pozitívnych rodičovských zručnostiach, zvládaní stresu, regulácii hnevu, rizikových faktoroch (drogy, alkohol, duševné choroby) a alternatívach k telesným trestom.

• Osveta pre verejnosť: Zvyšovanie povedomia o formách týrania, jeho následkoch a dôležitosti skorého rozpoznania a nahlásenia. Cieľom je destigmatizácia témy a vytvorenie prostredia, kde sa ľudia nebudú báť hovoriť.

• Vzdelávanie profesionálov: Školenia pre učiteľov, lekárov, sociálnych pracovníkov, políciu a iných profesionálov, aby vedeli rozpoznať znaky týrania a správne reagovať.

2. Podpora rodín a rodičovských zručností

• Programy včasnej intervencie: Poskytovanie podpory rodinám s malými deťmi už od narodenia, najmä ak sú prítomné rizikové faktory (chudoba, osamelosť, mladí rodičia, duševné problémy). Sem patria domáce návštevy zdravotných sestier alebo sociálnych pracovníkov.

• Rodičovské kurzy a poradenstvo: Ponuka programov na zlepšenie rodičovských zručností, zvládanie konfliktov, komunikáciu a budovanie pevných vzťahov.

• Podpora duševného zdravia: Zabezpečenie prístupu k psychologickej pomoci a liečbe pre rodičov trpiacich depresiou, úzkosťou alebo traumou, ktoré zvyšujú riziko týrania.

3. Bezpečné prostredie a komunitná sieť

• Vytváranie bezpečných priestorov: Zabezpečenie bezpečného prostredia v školách, škôlkach a komunitných centrách.

• Podpora komunitnej siete: Budovanie silných komunít, kde si susedia pomáhajú a všímajú si zmeny v správaní detí alebo v rodinách. Vytváranie dostupných miest, kam sa môžu deti a rodičia obrátiť o pomoc.

• Dostupnosť sociálnych služieb: Zabezpečenie dostatočného počtu sociálnych pracovníkov a ľahkého prístupu k nim.

4. Legislatíva a právna ochrana

• Prísne zákony: Existencia a dôsledné presadzovanie zákonov proti týraniu a zneužívaniu detí, vrátane nulovej tolerancie voči telesným trestom.

• Ochrana oznamovateľov: Zabezpečenie ochrany pre osoby, ktoré nahlásia podozrenie na týranie.

• Rýchla a efektívna odozva: Zabezpečenie, aby úrady (polícia, sociálna kuratela, súdy) dokázali rýchlo a efektívne konať v prípadoch podozrenia na týranie.

Čo by sme mali tento deň robiť?

• Samoštúdium a osveta: Preštudujte si, aké sú moderné definície a formy týrania a zanedbávania, vrátane emocionálneho týrania a zneužívania v online prostredí.

• Šírenie informácií: Zdieľajte relevantné a overené informácie a kontakty na pomoc na sociálnych médiách alebo vo svojom okolí. Použite hashtagy súvisiace s prevenciou.

• Diskusie: Zúčastnite sa verejných diskusií, prednášok alebo workshopov o prevencii, ktoré organizujú školy, neziskové organizácie alebo miestne úrady.

• Finančná podpora: Darujte finančné prostriedky organizáciám, ktoré sa venujú priamo prevencii, krízovým linkám pomoci pre deti a terapii pre obete.

• Dobrovoľníctvo: Ponúknite svoj čas a zručnosti miestnym detským alebo sociálnym centrám.

• Hlásenie podozrení: Pripomeňte si postupy, ako anonymne a bezpečne nahlásiť podozrenie na týranie (sociálna kuratela, polícia, detská linka pomoci). Je to kľúčový akt ochrany.

• Pochopenie zraniteľnosti: Zamyslite sa nad tým, či poznáte rodinu alebo dieťa, ktoré je v ťažkej situácii, a ponúknite neodsudzujúcu a praktickú pomoc (napr. ponúknite doučovanie alebo postráženie detí).

• Používanie pozitívneho rodičovstva: Ak ste rodič, využite tento deň na prehodnotenie svojich výchovných metód. Zamerajte sa na pozitívne posilňovanie a opustite telesné alebo ponižujúce tresty.

• Advokácia: Oslovte miestnych politikov alebo zástupcov a apelujte na nich, aby zvýšili financovanie pre programy včasnej intervencie a psychologickej pomoci.