Svetový deň proti detskej práci

 Na zemi žije asi 1,6 miliardy detí. Z toho každé siedme dieťa nechodí do školy, nehrá sa a nepozná detstvo. Tých zhruba 215 miliónov detí pracuje denne až 13 hodín. Často v otrockých podmienkach a zadarmo alebo za niekoľko dolárov denne. Aj v dnešnej dobe sú žiaľ oblasti a krajiny, kde deti musia od raného detstva vykonávať náročnú prácu, a to často v neľudských, či zdraviu škodlivých podmienkach.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Svetový deň proti detskej práci uviedla Medzinárodná organizácia práce (ILO) v roku 2002 s cieľom upozorniť na kritickú situáciu a veľký počet pracujúcich detí v mnohých krajinách a prijala záväzok bojovať s príčinami detskej práce, aby chránila ich práva. Všetky deti, bez ohľadu na ich pohlavie, ekonomický a etnický pôvodu, by mali mať možnosť chodiť do školy a žiť plnohodnotný život.

Čo je detská práca?

 Detská práca je porušovaním základných ľudských práv dieťaťa. Predstavuje prácu, ktorá zbavuje deti ich detstva, potenciálu a dôstojnosti, a ktorá je škodlivá pre ich fyzické a duševné zdravie a rozvoj. Medzinárodná organizácia práce (ILO) definuje detskú prácu ako prácu, ktorá:

• je mentálne, fyzicky, sociálne alebo morálne nebezpečná a škodlivá pre deti;
• zasahuje do ich školskej dochádzky tým, že ich zbavuje možnosti navštevovať školu, núti ich predčasne opustiť školu, alebo si vyžaduje, aby sa snažili zladiť školskú dochádzku s nadmerne dlhou a ťažkou prácou.

 V najhorších formách detská práca zahŕňa zotročovanie dieťaťa, odlúčenie od rodiny, vystavenie vážnym nebezpečenstvám a chorobám a/alebo ponechanie na uliciach veľkých miest. Je to porušenie medzinárodného práva.
 Príčiny detskej práce sú komplexné a často súvisia s chudobou, nedostatkom prístupu k vzdelaniu, sociálnymi normami a nedostatočným presadzovaním zákonov. Medzi hlavné príčiny patria:

• Chudoba: Rodiny v extrémnej chudobe často nemajú inú možnosť ako poslať svoje deti do práce, aby si zabezpečili základné životné potreby.
• Nedostatočný prístup k vzdelaniu: Ak školy nie sú dostupné, cenovo dostupné alebo kvalitné, deti sú náchylnejšie k práci.
• Sociálne normy: V niektorých spoločnostiach je detská práca kultúrne akceptovaná alebo sa dokonca považuje za spôsob, ako pripraviť deti na dospelosť.
• Nedostatočné presadzovanie zákonov: Ak zákony proti detskej práci nie sú účinne presadzované, zamestnávatelia môžu deti využívať bez strachu z následkov.
• Konflikty a krízy: V oblastiach postihnutých konfliktmi, katastrofami alebo humanitárnymi krízami sú deti obzvlášť zraniteľné voči detskej práci.
• Diskriminácia: Deti z marginalizovaných skupín, ako sú menšiny, migranti alebo deti so zdravotným postihnutím, sú často viac ohrozené detskou prácou.

 Detská práca je rozšírená po celom svete, ale najvyššie koncentrácie sú v rozvojových krajinách, najmä v subsaharskej Afrike. Ďalšie regióny s vysokou mierou detskej práce zahŕňajú južnú Áziu, východnú Áziu a Tichomorie, ako aj časti Latinskej Ameriky. Najviac detskej práce sa vyskytuje v poľnohospodárstve, nasleduje sektor služieb a priemysel.

História

 Detská práca nie je moderný jav, ale jej história je dlhá a prechádzala rôznymi fázami a formami. Hoci sa jej definícia a vnímanie menili v závislosti od historického obdobia a spoločenských noriem, už v dávnych dobách deti vykonávali rôzne práce v rámci rodiny a komunity.
 V agrárnych spoločnostiach boli deti od útleho veku zapájané do prác na poliach, v remeselných dielňach a domácnostiach. Bola to prirodzená súčasť ich výchovy a prípravy na dospelý život. Neexistovalo striktné oddelenie detstva od dospelosti v zmysle, ako ho poznáme dnes. Deti sa učili remeslu od rodičov alebo slúžili ako učni, čo bola vnímaná ako forma vzdelávania a získavania zručností. Avšak aj v tomto období sa objavovali snahy o reguláciu; napríklad v talianskych Benátkach bol už v roku 1396 zakázané zamestnávať deti mladšie ako trinásť rokov.
 Priemyselná revolúcia predstavuje najtemnejšiu kapitolu v histórii detskej práce a zároveň dobu, kedy dosiahla najväčší rozsah a krutosť. Vďaka industrializácii a masovému rozvoju tovární a baní sa obrovské množstvá detí, často vo veku 5-6 rokov, stali súčasťou pracovnej sily. Boli lacnou a poddajnou pracovnou silou, ktorá sa dala ľahko ovládať a vďaka svojej malej postave sa dostala aj do úzkych priestorov v baniach či medzi stroje v textilných továrňach. Pracovali 12-14 hodín denne, 6 dní v týždni, v neľudských podmienkach, s minimálnym platom a vysokým rizikom zranení a chorôb. Rodičia, často dohnaní chudobou, nemali inú možnosť, než poslať svoje deti do práce.
 V 19. storočí, s narastajúcim povedomím o nehumánnych podmienkach detskej práce, začali v západnej Európe a USA vznikať prvé zákony na jej obmedzenie. Postupne sa presadzovali obmedzenia pracovného času, vekové hranice a zákazy najnebezpečnejších prác. Kľúčovú úlohu v boji proti detskej práci zohrala Medzinárodná organizácia práce (ILO), založená v roku 1919, ktorá prijala množstvo dohovorov (napr. Dohovor č. 138 o minimálnom veku na prijatie do zamestnania a Dohovor č. 182 o najhorších formách detskej práce). V roku 2002 bol vyhlásený Svetový deň boja proti detskej práci, aby sa zvýšilo globálne povedomie o tomto probléme. Napriek pokroku v legislatíve a medzinárodných dohovoroch detská práca stále pretrváva, najmä v rozvojových krajinách, kde ju poháňa chudoba, nedostatok vzdelania a nedostatočné presadzovanie zákonov.

Prečo je dôležité bojovať proti detskej práci? 

1. Porušovanie základných ľudských práv: Detská práca predovšetkým zbavuje deti ich detstva, potenciálu a dôstojnosti. Každé dieťa má právo na bezstarostné detstvo, hru, vzdelanie a ochranu pred vykorisťovaním. Detská práca je priamym porušením týchto univerzálnych práv a Dohovoru OSN o právach dieťaťa.

2. Ohrozenie zdravia a rozvoja: Práca je často nebezpečná, špinavá a vyčerpávajúca, čo vážne ohrozuje fyzické a duševné zdravie detí. Vedie k zraneniam, chorobám, podvýžive a psychickým traumám. Deti sú vystavené nebezpečným látkam, dlhým hodinám bez oddychu a násiliu, čo má devastačný vplyv na ich zdravý rast a vývoj.

3. Bráni prístupu k vzdelaniu a prehlbuje chudobu: Deti zapojené do práce nemôžu chodiť do školy, alebo sú nútené školu predčasne opustiť. Bez vzdelania sú odsúdené na nízko kvalifikované práce s nízkym zárobkom aj v dospelosti, čo spôsobuje cyklus chudoby z generácie na generáciu. Boj proti detskej práci je kľúčový pre prerušenie tohto začarovaného kruhu a poskytnutie deťom šance na lepšiu budúcnosť.

4. Negatívny dopad na ekonomiku a spoločnosť: Detská práca deformuje trh práce tým, že znižuje mzdy pre dospelých a bráni rozvoju kvalifikovanej pracovnej sily. Spoločnosť, ktorá toleruje detskú prácu, stráca na potenciálnych príspevkoch vzdelaných a zdravých občanov a z dlhodobého hľadiska trpí ekonomicky aj sociálne. Boj proti detskej práci je teda investíciou do budúcnosti a stability spoločnosti.

Čo by sme mali tento deň robiť?

• Zdieľajte informácie: Používajte sociálne siete (napr. s hashtagmi #EndChildLabour #WorldDayAgainstChildLabour) na zdieľanie faktov, štatistík a príbehov o detskej práci.
• Vzdelávajte sa: Prečítajte si viac o príčinách, formách a následkoch detskej práce. Organizácie ako ILO (Medzinárodná organizácia práce), UNICEF a rôzne mimovládne organizácie (napr. Save the Children) ponúkajú množstvo zdrojov.
• Diskutujte: Otvorte diskusiu s rodinou, priateľmi a kolegami o tejto téme. Povedomie je prvý krok k zmene.
• Darujte: Finančná podpora organizáciám, ktoré priamo bojujú proti detskej práci, pomáha financovať vzdelávacie programy, ochranu detí a podporu ich rodín.
• Zapojte sa dobrovoľnícky: Ak máte možnosť, ponúknite svoje zručnosti a čas organizáciám, ktoré sa venujú tejto problematike.
• Podpisujte petície: Podporte legislatívne zmeny a medzinárodné dohody, ktoré majú za cieľ odstrániť detskú prácu.
• Informujte sa o produktoch: Zistite, odkiaľ pochádzajú produkty, ktoré kupujete. Podporujte firmy, ktoré preukázateľne dbajú na dodržiavanie pracovných štandardov a nepoužívajú detskú prácu vo svojich dodávateľských reťazcoch.
• Vyhľadávajte certifikácie: Hľadajte označenia ako "Fair Trade" (spravodlivý obchod), ktoré často zaručujú, že produkt nebol vyrobený detskou prácou a boli dodržané etické pracovné podmienky.
• Dajte prednosť domácim výrobkom: Ak je to možné, zvoľte si produkty vyrobené v krajinách s prísnymi pracovnými zákonmi a kontrolami.
• Zistite, či sa vo vašom meste alebo regióne konajú nejaké podujatia alebo kampane k tomuto dňu a zúčastnite sa ich.
• Podporte miestne projekty zamerané na vzdelávanie detí v znevýhodnených komunitách.