Svetový deň proti speciesismu

  Speciesismus je druhová nadradenosť; diskriminácia určitého živočíšneho druhu druhom iným. Názov je odvodený od latinského slova species = druh, čo je základná kategória biologické nomenklatúry.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Svetový deň proti speciesismu sa koná každoročne 5. júna. Jeho hlavným cieľom, ktorý iniciovali obhajcovia práv zvierat, je pripomenúť ľuďom, že druhový organizmus, ako je rasizmus alebo sexizmus, nemá v civilizovanej spoločnosti miesto.
 Za účelom propagácie tejto myšlienky medzi laickou verejnosťou bol vytvorený Svetový deň proti druhovému zmýšľaniu. Podporujú ju ľudia za etické zaobchádzanie so zvieratami (PETA), Hnutie za práva hospodárskych zvierat (FARM) a ďalšie skupiny pre práva zvierat.

Čo je speciesismus?

 Speciesizmus (v slovenčine označovaný aj ako druhovosť) je forma predsudku alebo diskriminácie, ktorá spočíva v pridelení rôznych práv, hodnôt alebo osobitného zreteľa jednotlivcom iba na základe ich biologického druhu. V praxi sa tento termín najčastejšie používa na označenie ľudského nadradenia sa nad ostatné tvory, teda na vylúčenie všetkých nehumánnych zvierat z práv, hodnôt a slobôd, ktoré bežne poskytujeme ľuďom. Z tohto pohľadu je ľudský druh stavaný do nadradenej pozície, z ktorej sa odvíja presvedčenie, že záujmy človeka sú automaticky dôležitejšie ako záujmy akéhokoľvek iného živého tvora.
 Obhajcovia práv zvierat preto tvrdia, že druhovosť je morálnym predsudkom, ktorý je vo svojej podstate veľmi podobný sexizmu alebo rasizmu. Podľa ich argumentácie nie je príslušnosť k určitému biologickému druhu obhájiteľným kritériom na to, aby sme niekoho diskriminovali. Hoci v akademických a spoločenských kruhoch existuje veľa filozofických argumentov v prospech aj proti tejto teórii, pre moderné hnutie za práva zvierat ide o kľúčový pilier, na ktorý sa väčšina organizácií a skupín pri odôvodňovaní svojich postojov priamo opiera.
 Z pohľadu kritikov speciesizmu je akékoľvek využívanie zvierat ľuďmi formou nespravodlivej diskriminácie a zneužívania. To zahŕňa nielen ich chov na výrobu potravín a odevov, ale aj zneužívanie v zábavnom priemysle či na vedecké experimenty a pokusy. Cieľom poukazovania na speciesizmus je preto prehodnotiť náš morálny vzťah k zvieratám a priznať im právo na život a ochranu pred utrpením bez ohľadu na to, že nepatria k ľudskému druhu.

História

 Ešte predtým, ako bol termín vôbec pomenovaný, sa v západnej aj východnej filozofii objavovali myšlienky kritizujúce antropocentrizmus (názor, že človek je stredobodom vesmíru a najdôležitejším tvorom). Kým západná tradícia po stáročia (pod vplyvom Aristotela či Reného Descarta) vnímala zvieratá ako bytosti bez rozumu či morálneho statusu, myslitelia ako Jeremy Bentham v 18. storočí priniesli zásadný obrat. Bentham navrhol, že pri určovaní morálneho statusu živého tvora nie je dôležité to, či dokáže myslieť alebo hovoriť, ale to, či dokáže trpieť.
 Samotný pojem "speciesizmus" (druhovosť) vytvoril v roku 1970 britský psychológ a obhajca práv zvierat Richard D. Ryder. Ryder toto slovo prvýkrát použil na súkromne tlačenom letáku, ktorý distribuoval v Oxforde, aby protestoval proti pokusom na zvieratách. Chcel ním opísať predsudok, ktorý ľudia prejavujú voči iným druhom, a zámerne zvolil analógiu k vtedy ostro diskutovaným pojmom ako rasizmus či sexizmus, aby poukázal na to, že ide o rovnako nelogickú formu diskriminácie založenú výhradne na biologickej príslušnosti.
 Skutočný prelom a globálnu popularizáciu tohto pojmu priniesol austrálsky morálny filozof Peter Singer. Ten Ryderov termín prevzal a urobil z neho ústredný motív svojej prelomovej knihy Oslobodenie zvierat (Animal Liberation), ktorá vyšla v roku 1975. Singer v knihe argumentoval z pozície utilitarizmu a tvrdil, že ak má bytosť schopnosť trpieť, jej záujmy musia byť brané do úvahy rovnako ako záujmy ľudí. Táto kniha dala hnutiu za práva zvierat ucelený filozofický základ a zo speciesizmu urobila celosvetovo uznávaný akademický a spoločenský pojem.

Ako bojovať proti peciesismu?

1. Zmena spotrebiteľského správania (Individuálna úroveň)

 Najpriamejším spôsobom boja je odmietnutie účasti na systémoch, ktoré zvieratá využívajú ako komodity.

• Rastlinné stravovanie (Vegánstvo): Prechod na stravu bez živočíšnych produktov. Keďže masový chov na mäso, mlieko a vajcia je kritizovaný ako najrozšírenejšia forma druhovej diskriminácie, vylúčenie týchto potravín priamo znižuje dopyt po vykorisťovaní zvierat.

• Etická móda: Vyhýbanie sa materiálom ako koža, kožušina, vlna či hodváb a ich nahrádzanie rastlinnými alebo syntetickými alternatívami.

• Kozmetika a drogéria bez krutosti: Používanie produktov s certifikátmi, ktoré zaručujú, že finálny výrobok ani jeho zložky neboli testované na zvieratách.

2. Odmietanie zneužívania zvierat na zábavu

 Boj proti druhovosti zahŕňa aj boj proti odvetviam, ktoré zvieratá využívajú pre ľudské potešenie či rozptýlenie.

• Bojkot atrakcií: Nenavštevovanie cirkusov so zvieratami, zoologických záhrad, delfinárií, ródeí či konských dostihov, kde sú zvieratá držané v zajatí alebo nútené k neprirodzenému správaniu.

• Podpora azylových fariem: Namiesto klasických zoo sa pozornosť a financie presúvajú k záchranným staniciam a azylom pre hospodárske či divoké zvieratá, kde dožívajú v prirodzených podmienkach bez komerčného zneužívania.

3. Osveta, vzdelávanie a jazyk

 Zmena začína v tom, ako o zvieratách premýšľame a ako o nich hovoríme.

• Zmena vnímania (Axiológia): Snaha vidieť zvieratá ako "niekoho", nie "niečo". Druhovosť sa prejavuje napríklad tým, že jedno zviera (pes) považujeme za priateľa a člena rodiny, zatiaľ čo iné (prasa) s porovnateľnou inteligenciou a schopnosťou trpieť vnímame len ako produkt.

• De-antropocentrizácia jazyka: Používanie rešpektujúceho jazyka. Napríklad namiesto slova "dobytok" či "hydina" (čo sú ekonomické pojmy označujúce majetok) sa používa označenie "hospodárske zvieratá" alebo konkrétne pomenovanie druhov.

4. Legislatívne zmeny a politický aktivizmus

 Zmena vedomia jednotlivcov nestačí, ak systémy zostávajú rovnaké. Skupiny pre práva zvierat preto presadzujú systémové zmeny.

• Právny status zvierat: Snaha o zmenu legislatívy tak, aby zvieratá neboli pred zákonom definované ako "veci", ale ako živé, cítiace bytosti s vlastnými právami (mnohé krajiny už tento krok v obmedzenej miere urobili).

• Alternatívy vo vede: Tlak na vlády a univerzity, aby financovali a uprednostňovali alternatívne testovacie metódy (napr. počítačové modely, bunkové kultúry) pred testovaním na laboratórnych zvieratách.

• Zákazy a regulácie: Lobovanie za legislatívne zákazy kožušinových fariem, klietkového chovu či držania divokých zvierat v cirkusoch.

Čo by sme mali tento deň robiť?

• Zdieľajte informácie na sociálnych sieťach: Publikujte príspevky, infografiky alebo videá vysvetľujúce pojem speciesizmus. Pomôžete tak svojim známym pochopiť, prečo aktivisti stavajú druhovú diskrimináciu na rovnakú úroveň s inými formami predsudkov.

• Prečítajte si tematickú literatúru: Venujte čas sebavzdelávaniu. Siahnite po prelomových dielach z tejto oblasti, napríklad po knihe Oslobodenie zvierat od Petra Singera, ktorá dala celému hnutiu ucelený filozofický základ.

• Diskutujte s okolím: Otvorte tému etického prístupu k zvieratám v rozhovoroch s rodinou či priateľmi. Skúste spoločne popremýšľať nad tým, prečo spoločnosť vníma niektoré zvieratá ako milovaných domácich maznáčikov a iné s rovnakou schopnosťou cítiť bolesť len ako hospodársky produkt.

• Vyskúšajte čisto rastlinný deň: Keďže masový chov zvierat na potraviny je považovaný za najväčší prejav druhovosti, skúste počas tohto dňa (alebo natrvalo) vynechať zo svojho jedálnička všetky živočíšne produkty a objavte alternatívy vegánskej kuchyne.

• Prekontrolujte svoju kozmetiku a drogériu: Pozrite sa na produkty, ktoré bežne doma používate, a overte si, či nesú certifikát "cruelty-free" (bez krutosti), ktorý zaručuje, že finálny výrobok ani jeho zložky neboli testované na laboratórnych zvieratách.

• Nenakupujte oblečenie zo zvierat: Vyhnite sa nákupu materiálov ako pravá koža, kožušiny, vlna či hodváb a uprednostnite udržateľné rastlinné alebo syntetické alternatívy.

• Navštívte alebo podporte azylovú farmu: Azylové farmy a záchranné stanice poskytujú bezpečný domov zachráneným zvieratám. Môžete im pomôcť finančne, materiálne alebo ako dobrovoľník.

• Podporte lokálny útulok: Venčenie psov, darovanie krmiva, diek alebo pomoc s čistením kotercov v miestnom útulku je skvelý spôsob, ako preukázať priamy rešpekt a súcit k zvieratám vo vašom okolí.

• Zapojte sa do verejných podujatí: Ak sa vo vašom meste konajú informačné stánky, prednášky, premietania dokumentárnych filmov alebo pokojné protestné zhromaždenia (napríklad pred cirkusmi či kožušinovými farmami), vyjadrite im svoju podporu osobnou účasťou.