Svetový deň proti trestu smrti/Európsky deň proti trestu smrti

 Trest smrti patrí medzi najpálčivejšie a najviac polarizujúce etické otázky modernej spoločnosti. Zatiaľ čo zástancovia v ňom vidia konečnú spravodlivosť a odplatu za tie najťažšie zločiny, pohľad cez prizmu ľudských práv, spravodlivosti a morálky odhaľuje jeho hlboké a nenapraviteľné úskalia. Otázka totiž nestojí len tak, či si páchateľ zaslúži zomrieť, ale predovšetkým to, či má štát právo brať život svojim občanom. 

Kto prišiel s týmto dňom?

 Svetový deň proti trestu smrti vyhlásila Svetová koalícia proti trestu smrti (WCADP) v roku 2003. Trest smrti je právoplatné zbavenie života ľudskej bytosti štátom, je popieraním ľudských práv. Deň je príležitosťou pre zvýšenie povedomia o treste smrti a dňom boja proti tomuto činu vo všetkých prípadoch bez výnimky.
 Európsky deň proti trestu smrti bol vyhlásený 26. septembra 2007 Radou Európy. Rada Európy bola iniciátorom za zrušenie systému trestu smrti a v krajinách Európy od roku 1997 je zakázaný. 

Čo je trest smrti?

 Hlavným argumentom proti jeho povoleniu je neodstrániteľné riziko justičného omylu. Žiadny súdny systém na svete nie je neomylný, pretože rozhodnutia prijímajú ľudia, ktorí môžu podľahnúť chybám, zaujatosti, manipulatívnym dôkazom či zlému právnemu zastúpeniu. Na rozdiel od trestu odňatia slobody, kde je možné nevinného človeka po zistení nových skutočností prepustiť a odškodniť, trest smrti je definitívny a nenapraviteľný. Poprava jediného nevinného človeka predstavuje zlyhanie, ktoré neospravedlní žiadny spravodlivý systém.
 Z etického a ľudskoprávneho hľadiska trest smrti porušuje najnákladnejšie zo všetkých práv – právo na život. Štát by mal byť garantom spravodlivosti a morálnych zásad, no vykonaním popravy klesá na úroveň samotného páchateľa a legalizuje zabitie ako riešenie problému. Tým sa vysiela nebezpečný signál, že ľudský život má len podmienenú hodnotu. Okrem toho absolútny trest úplne popiera jeden z hlavných cieľov moderného trestného práva, ktorým je resocializácia a možnosť nápravy páchateľa.
 V neposlednom rade empirické výskumy ukazujú, že trest smrti nefunguje ako efektívny odstrašujúci prostriedok. Väčšina závažných trestných činov sa odohráva v afekte, pod vplyvom návykových látok alebo v dôsledku hlbokých psychických porúch, kedy páchateľ nekalkuluje s možnými následkami. Kriminalitu a násilie v spoločnosti nepomáha znižovať prísnosť trestu, ale predovšetkým vysoká pravdepodobnosť odhalenia páchateľa, prevencia a riešenie sociálno-ekonomických príčin zločinnosti.

História

 V najstarších známych právnych zákonníkoch (ako Chammurapiho zákonník z Babylonu) bol trest smrti bežnou súčasťou spravodlivosti. Uplatňoval sa princíp krvavej odplaty (tzv. zásada "oko za oko").
 V starovekom Ríme, Grécku či stredovekej Európe nešlo len o usmrtenie, ale o verejné divadlo. Používalo sa ukrižovanie, upálenie na hranici, rozštvrtenie či sťatie. Popravy mali zastrašiť obyvateľstvo a ukázať absolútnu moc panovníka.
 S nástupom osvietenstva v 18. storočí sa filozofia spravodlivosti začala meniť:

• Cesare Beccaria (1764): Taliansky filozof vo svojom diele O zločinoch a trestoch ako jeden z prvých spochybnil právo štátu zabíjať svojich občanov. Argumentoval, že trest smrti nie je účinný ani spravodlivý.

• Vynález gilotíny: Počas Veľkej francúzskej revolúcie vznikla gilotína ako pokus o "humánnejšiu" a rýchlejšiu formu popravy bez zbytočného mučenia.

• Josef II.: V Habsburskej monarchii bol trest smrti dočasne zrušený už v roku 1787.

 V 20. storočí sa trest smrti stal masovým nástrojom totalitných režimov (nacizmus, stalinizmus, komunizmus) na likvidáciu politických oponentov a vyvolávanie strachu. Po druhej svetovej vojne a prijatí Všeobecnej deklarácie ľudských práv (1948) začala väčšina demokratických krajín trest smrti rušiť. V Česko-Slovensku bol absolútny trest definitívne zrušený v roku 1990 po páde komunistického režimu.
 Dôvody, prečo bol trest smrti postupne odmietnutý, vychádzajú z konkrétnych zlyhaní justície:

1. Poprava nevinného dieťaťa – George Stinney Jr. (1944): 14-ročný černošský chlapec bol v USA odsúdený a popravený na elektrickom kresle za vraždu dvoch dievčat. Súdny proces trval len niekoľko hodín, bez dôkazov a s rasovo zaujatou porotou. V roku 2014 (po 70 rokoch) ho súd plne rehabilitoval a rozsudok zrušil ako nespravodlivý.

2. Chybné expertízy FBI v USA: Škandál pri preskúmavaní starých prípadov ukázal, že mikroskopické analýzy vlasov používané desaťročia boli v 95 % prípadov chybné alebo zavádzajúce. Na základe týchto chybných dôkazov bolo 32 ľudí odsúdených na smrť a mnohí z nich už boli popravení predtým, ako sa chyba odhalila.

3. Poprava po falošnom obvinení – Carlos DeLuna (1989): V Texas popravili muža za vraždu, ktorú trvalo popieral a označil skutočného páchateľa. Neskoršie vyšetrovanie potvrdilo, že polícia a prokuratúra prehliadli kľúčové dôkazy a popravili nevinného človeka.

4. Politické vraždy pod maskou práva: V Česko-Slovensku bola v roku 1950 v politickom procese popravená právnička a politička Milada Horáková na základe vyfabulovaných obvinení a vynútených priznaní. Tento prípad je priamym dôkazom, ako môže byť trest smrti zneužitý štátnou mocou.

Prečo by nemal byť vykonaný trest smrti?

Čo by sme mali tento deň robiť?