Svetový deň slobody

 Svetový deň slobody si pripomínajú najmä konzervatívne mládežnícke skupiny a aktivisti, ktorí ho vnímajú ako oslavu víťazstva nad komunizmom.

Kto prišiel s týmto dňom?

  Svetový deň slobody je každoročný sviatok, ktorý prvýkrát vyhlásil v roku 2001 prezident George W. Bush. Oslavuje sa 9. novembra, čo je výročie pádu Berlínskeho múru. 9. novembra 1989 východonemecká vláda oznámila, že východní Nemci môžu navštíviť Západný Berlín a Západné Nemecko. Tak sa začal pád múru. Ľudia začali múr búrať, jeho časti štiepali na suveníry.

Čo je to sloboda?

 Sloboda, ktorú priniesol pád Berlínskeho múru 9. novembra 1989, bola predovšetkým víťazstvom nad fyzickou tyraniou a útlakom. Múr bol viac než len betónová stavba; bol symbolom Železnej opony, ktorá rozdelila Nemecko, Európu a celý svet na dva ideologické bloky. Jeho existencia znamenala neslobodu pohybu, kde bolo státisícom občanov Východného Nemecka (NDR) násilne znemožnené utiecť pred komunistickým režimom, pričom mnohí pri pokuse o útek zaplatili životom. Sloboda sa tak v tento deň stala doslova možnosťou prejsť z jednej strany na druhú, stretnúť sa s rodinou a priateľmi, a uniknúť systému, ktorý kontroloval každý aspekt života.
 Pád Múru bol vyvrcholením silnejúceho volania po slobode prejavu a zhromažďovania, ktoré sa šírilo v NDR, Československu a ďalších krajinách Východného bloku. Sloboda v tomto zmysle znamenala obnovenie demokratických hodnôt – práva voliť, práva na politický pluralizmus a práva na pokojný protest proti vládnej moci. Udalosti v Berlíne inšpirovali "Nežnú revolúciu" v celej strednej a východnej Európe, a symbolizovali koniec studenej vojny a porážku jednopartajnej komunistickej vlády. Išlo o znovu získanie národnej suverenity a práva na sebaurčenie.
 Súčasťou novej slobody bola aj obnova ekonomickej a osobnej autonómie. Pre obyvateľov Východného bloku znamenal prechod k slobode aj zisk práva na slobodu podnikania, slobodu práce a prístup k informáciám a trhu bez štátnej kontroly. Zmizla štátom riadená ekonomika, ktorá obmedzovala možnosti a výber. Pád múru tiež priniesol slobodu cestovania a poznávania sveta, čo bolo po desaťročia takmer nemožné. V najosobnejšom zmysle bola sloboda možnosťou žiť svoj život bez neustáleho strachu zo sledovania a represií tajnej polície.

História

 História slobody je dlhá cesta vývoja ľudských práv a politického myslenia, ktorá siaha od antickej filozofie až po moderné demokratické revolúcie. Kým antická sloboda sa týkala najmä účasti v správe mesta (polis), moderná koncepcia, posilnená osvietenstvom, sa zameriava na individuálne práva, ako je sloboda prejavu, náboženstva, zhromažďovania, pohybu a právo na vládu, ktorá je zodpovedná ľudu.
 Napriek proklamovaným hodnotám slobody v západnom svete, 20. storočie prinieslo aj brutálne totalitné systémy. Jedným z najhmatateľnejších symbolov popierania základných slobôd sa stal Berlínsky múr.
 Berlínsky múr bol bariérou, ktorá bola postavená v Berlíne v roku 1961 počas studenej vojny. Rozdelila mesto na dve časti. Východný Berlín bol de facto hlavným mestom východného Nemecka (Nemeckej demokratickej republiky). Bol to sovietsky okupovaný sektor Berlína. Západný Berlín bol slobodné mesto politicky úzko spojené so Západným Nemeckom (Nemecká spolková republika). Západný Berlín bol územie okupované spojencami obklopené východným Nemeckom.
 Múr nebol len politickou hranicou, ale priamou zbraňou proti najzákladnejšej slobode – slobode pohybu. Múr bránil imigrácii východných Berlínčanov do západného Berlína a západnej Európy všeobecne. Komunistický režim NDR postavil Múr, aby zabránil úteku svojich občanov do demokratického sveta, čím demonštroval, že jeho vláda je postavená na násilnom zadržiavaní ľudí. Príbehy ľudí pri Múre pripomínajú, že sloboda nie je garantovaná, ale často si vyžaduje obete.
 V rokoch 1961 až 1989 úspešne utieklo cez Berlínsky múr okolo 5000 ľudí. Odhadovaný počet ľudí, ktorí zomreli pri pokuse o útek, bol sporný. Oficiálny počet obetí je 136.
 Každá z týchto obetí predstavuje najvyššiu cenu zaplatenú za túžbu po osobnej slobode. Pád Múru v roku 1989 bol preto nielen zjednotením Nemecka, ale aj víťazstvom univerzálneho práva na slobodný život, a bezpečný pohyb. Bol symbolickým záverom studenej vojny a triumfom demokratickej myšlienky.
 V súčasnosti je situácia v oblasti slobody paradoxná. Po roku 1989 sa vlna demokracie rozšírila do mnohých krajín, čím sa zvýšil počet ľudí žijúcich v slobodných systémoch. Hodnoty ako právo na spravodlivý súd, sloboda médií a politická súťaž sú v mnohých štátoch považované za normu.
 Avšak, v poslednom desaťročí pozorujeme ústup demokracie a nárast autoritárstva v rôznych regiónoch sveta. Aj v etablovaných demokraciách sa objavujú výzvy, ako sú obmedzenia slobody prejavu pod zámienkou boja proti dezinformáciám, alebo narušenie právneho štátu. Hoci fyzické múry ako ten Berlínsky sú zriedkavé, nové bariéry – digitálne, právne a ideologické – neustále testujú hranice našej slobody. Z tohto pohľadu je odkaz Berlínskeho múru stále aktuálny: sloboda nie je trvalý stav, ale neustály boj, ktorý si vyžaduje bdelosť a obranu zo strany občanov.

Prečo je sloboda dôležitá?

1. Ľudská dôstojnosť a autonómia

 Sloboda je základom pre rešpektovanie ľudskej dôstojnosti. Znamená to, že jednotlivec má kontrolu nad vlastným životom a rozhodnutiami, čo je nevyhnutné pre pocit sebaúcty a hodnoty.

• Sloboda prejavu a svedomia: Umožňuje ľuďom tvoriť si vlastné názory a bez strachu ich vyjadrovať. Bez tohto práva sú ľudia nútení žiť v pretvárke, čo je v priamom rozpore s integritou osobnosti. Ako ukázal pád Berlínskeho múru, nesloboda prejavu a informácií (cenzúra) ničí dôveru v spoločnosť a znemožňuje riešiť problémy.

• Sloboda pohybu: Je základným právom opustiť systém, s ktorým nesúhlasíme, alebo sa jednoducho presťahovať za lepšou príležitosťou. Múr bol symbolom, ktorý toto právo kruto odopieral, čím doslova uväznil ľudí a ich sny. Sloboda pohybu je podmienkou pre ekonomický a osobný rozvoj.

2. Základ demokracie a spoločenského pokroku

 Slobodná spoločnosť je zároveň otvorená spoločnosť, ktorá je odolnejšia, inovatívnejšia a spravodlivejšia.

• Kontrola moci: Sloboda (najmä sloboda médií, zhromažďovania a volebné právo) zabezpečuje, že vláda je zodpovedná ľuďom, ktorým slúži. Umožňuje verejnú diskusiu a kritiku, ktorá je nevyhnutná na odhaľovanie korupcie a nespravodlivosti. V neslobodných režimoch sa moc stáva nekontrolovateľnou, čo vedie k útlaku, ako tomu bolo vo Východnom Nemecku.

• Inovácia a rozvoj: Sloboda myslenia, bádania a podnikania uvoľňuje ľudský potenciál. Keď sa ľudia nemusia báť, že ich myšlienky budú potrestané, sú kreatívnejší a odvážnejší, čo vedie k vedeckému pokroku, ekonomickému rastu a lepšej kvalite života pre všetkých.

3. Možnosť plného ľudského života

 Sloboda je podmienkou pre to, aby si každý mohol vytvoriť zmysluplný a naplnený život podľa vlastných predstáv.

• Voľba a Zodpovednosť: Sloboda znamená možnosť vyberať si – kariéru, náboženstvo, partnera, miesto na život – a prijímať za tieto voľby zodpovednosť. V neslobodnom systéme sú tieto kľúčové voľby diktované štátom, čo vedie k frustrácii a pocitu bezmocnosti.

• Tolerancia a Pluralita: Slobodná spoločnosť uznáva, že ľudia sú rôzni a že rôzne názory a životné štýly môžu koexistovať. Zabezpečuje, že aj menšinové skupiny majú svoje práva a že sila väčšiny nemôže potlačiť základné práva jednotlivca.

Čo by sme mali tento deň robiť?

• Pripomeňte si históriu: Venujte čas štúdiu udalostí, ktoré viedli k pádu Berlínskeho múru, Nežnej revolúcii a koncu komunistických režimov. Prečítajte si svedectvá ľudí, ktorí žili v neslobode.

• Zamyslite sa nad svojimi právami: Uvedomte si, aké slobody dnes beriete ako samozrejmé (sloboda cestovania, prístup k informáciám, slobodné voľby) a premýšľajte, aké by bol život bez nich.

• Diskutujte v rodine: Porozprávajte sa s mladšou generáciou o význame 9. novembra a 17. novembra (Deň boja za slobodu a demokraciu) a o tom, aké dôležité je chrániť demokratické hodnoty.

• Podporte nezávislé médiá: Sloboda médií je pilierom demokracie. V tento deň zvážte predplatné, dar alebo iný spôsob podpory nezávislých novinárov a médií, ktoré prinášajú overené informácie.

• Zapojte sa do občianskej diskusie: Aktívne sa zapojte do verejnej diskusie – či už online, alebo osobne. Pripomeňte dôležitosť pluralitného názoru a vyhraďte sa proti prejavom nenávisti alebo extrémizmu.

• Zúčastnite sa spomienkových podujatí: Ak sa vo vašom meste konajú prednášky, premietania dokumentov alebo spomienkové akcie venované histórii neslobody a oslobodenia, zúčastnite sa ich a vyjadrite tak svoj postoj.

• Chráňte volebné právo: Pripomeňte si, že slobodné voľby sú základom, a zaviažte sa, že budete toto právo využívať a zodpovedne sa informovať pred každým hlasovaním.

• Podporte ľudské práva globálne: Venujte pozornosť situácii v krajinách, kde sloboda stále chýba alebo je obmedzovaná. Podporte organizácie bojujúce za ľudské práva, slobodu prejavu a politických väzňov vo svete.

• Buďte tolerantní: Sloboda znamená aj toleranciu. V tento deň (a každý iný) sa snažte aktívne rešpektovať a brániť práva a názory tých, s ktorými nesúhlasíte, pokiaľ neporušujú práva iných.