Svetový deň slonov

 Slony patria medzi najpozoruhodnejšie a najmajestátnejšie stvorenia našej planéty. Tieto majestátne cicavce si získavajú srdcia ľudí po celom svete nielen svojou majestátnou veľkosťou, ale predovšetkým neobyčajnou inteligenciou, hlbokým emocionálnym prežívaním a silnými rodinnými putami. Sú to skutoční inžinieri divokej prírody, ktorí dokážu meniť celé ekosystémy a udržiavať rovnováhu v krajine, kde žijú.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Svetový deň slonov založili 12. augusta 2012 kanadská režisérka a producentka Patricia Sims spolu s thajskou nadáciou Elephant Reintroduction Foundation. Hlavným dôvodom vzniku tohto dňa bolo šírenie informácií o závažnosti hrozieb, ktorým tieto majestátne zvieratá čelia, a podpora pozitívnych riešení na zaistenie ich prežitia. Dnes tento sviatok podporuje viac ako 65 organizácií a nespočetne veľa jednotlivcov po celom svete. Slony totiž dospeli do kritického bodu – kým v minulosti ich v Afrike žilo približne 10 miliónov, dnes ich počet klesol na 400-500 tisíc a oba prežívajúce druhy (slon africký aj ázijský) sú zapísané na Červenom zozname ohrozených druhov IUCN, pričom niektorí ochranári varujú pred ich úplným vyhynutím v priebehu najbližších 12 rokov.
 Dôvodom alarmujúceho úbytku je najmä pytliactvo a nelegálny obchod so slonovinou, lovci trofejí, ale aj strata prirodzeného prostredia. Rozširovanie osád či výstavba ciest a plotov bezohľadne prerušujú ich migračné trasy. Krutosť pytliakov zachádza až do extrémov, akým bolo napríklad otrávenie vody kyanidom v národnom parku Hwange v Zimbabwe roku 2013, ktoré pripravilo o život vyše stovky slonov. Ako výstižne poznamenal Graydon Carter, redaktor časopisu Vanity Fair: "Obdivujeme slony čiastočne preto, že ukazujú, čo považujeme za najlepšie ľudské vlastnosti: empatiu, sebauvedomenie a sociálnu inteligenciu. Ale spôsob, akým s nimi zaobchádzame, kladie dôraz na to najhoršie ľudské správanie."

Čo je slon?

 Dnes na našej planéte žijú dva základné druhy: slon africký a slon ázijský. Slony sú výhradne bylinožravce a denne spotrebujú obrovské množstvo potravy v podobe trávy, listov, kôry a ovocia. Žijú v úzko zomknutých rodinných skupinách vedenej najskúsenejšou samicou, pričom v rámci stáda prejavujú silné emócie ako empatiu, radosť či dokonca smútok nad stratou svojich blízkych. Pre ekosystém predstavujú kľúčový druh, pretože svojím pohybom a stravovaním aktívne tvarujú krajinu a pomáhajú rozširovať semená rastlín.

História

 V priebehu miliónov rokov sa chobotnáče rozšírili takmer do celého sveta a vytvorili rozmanité formy, vrátane známych mamutov či mastodontov, ktorí úspešne obývali aj chladné severské oblasti. Posledná doba ľadová a príchod ľudských populácií však znamenali koniec pre väčšinu týchto druhov. Do dnešných dní prežili len dve línie – slon africký a slon ázijský. Oba druhy si zachovali vysokú inteligenciu, komplexný sociálny život a kľúčovú úlohu v ekosystémoch, kde ako "architekti krajiny" pretvárajú lesy a savany.
 Ako sa ľudská civilizácia rozvíjala, slony sa rýchlo stali súčasťou kultúry, náboženstva a histórie ľudstva. V ázijských kultúrach boli odpradávna uctievané ako symbol múdrosti, sily a šťastia. V hinduizme dodnes vystupuje obľúbený boh Ganéša s hlavou slona, ktorý predstavuje odstraňovateľa prekážok, a biele slony boli v histórii juhovýchodnej Ázie považované za posvätné vlastníctvo kráľov.
 Okrem duchovného významu však ľudia využili silu slonov aj prakticky. V Ázii sa stali pracovnými zvieratami pri ťažbe dreva a preprave tovaru v nepriestupných džungliach. V histórii rezonuje najmä ich úloha bočných zbraní – bojové slony využívali staroveké ríše v Indii, no preslávil ich najmä kartáginský generál Hanibal, ktorý s nimi prekročil Alpy pri ťažení proti Rímu. Slony tak stáli pri kľúčových momentoch ľudských dejín ako živé symboly moci a majestátnosti.
 Vzťah človeka k slonom mal od začiatku aj svoju ničivú podobu. Fascinácia ich majestátnosťou sa časom zmenila na túžbu po ich vlastnení a využívaní. Slony začali byť odchytávanie pre zábavu ľudí – od starovekých rímskych arén až po moderné cirkusy a turistické atrakcie, kde často čelili a čelia krutému výcviku a nevhodným podmienkam v zajatí.
 Najťažšiu ranu však slonej populácii zasadil chamtivý obchod so slonovinou. "Biele zlato" sa stalo luxusným artiklom pre šperky, rezbárske diela či klávesy klavírov, čo v 19. a 20. storočí vyústilo do masívneho pytliactva. Zatiaľ čo pred storočím žili v Afrike milióny slonov, dnes ich počiatočné stavy klesli na zlomok a pytliaci neváhajú použiť ani bezohľadné metódy, ako je travenie vodných zdrojov kyanidom.
 Dnes sa história slonov nachádza v kritickom bode. Spojenie biologickej straty prirodzeného prostredia (výstavba ciest, rozširovanie miest), lovu trofejí a pytliactva dostalo oba prežívajúce druhy na Červený zoznam ohrozených druhov IUCN. To, či kultúrny obdiv k týmto obrom preváži nad ľudskou chamtivosťou, rozhodne o tom, či ich príbeh bude pokračovať aj v budúcnosti.

Prečo sú slony dôležité?

Čo by sme mali tento deň robiť?