Svetový deň vedy pre mier a rozvoj

 Tento deň nám pripomína, že vedecké poznanie musí byť dostupné, etické a zodpovedne využívané na prekonávanie globálnych nerovností a na budovanie spravodlivejšieho, stabilnejšieho a udržateľnejšieho sveta. Bez dôvery vo vedu a bez medzinárodnej spolupráce nemôžeme očakávať efektívne riešenia, ktoré posunú ľudstvo vpred.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Od roku 2003 ľudia každoročne oslavujú 10. november ako Svetový deň vedy pre mier a rozvoj (World Science Day for Peace and Development). Bol vyhlásený organizáciou UNESCO a zmyslom tohto sviatku je zvýšiť povedomie ľudí o úlohe vedy v mierumilovnej a stabilnej spoločnosti. Okrem tohto cieľa, má za úlohu podporovať medzinárodnú solidaritu v oblasti výmeny vedeckých poznatkov medzi krajinami. 

Čo je veda pre mier a rozvoj?

 Koncept Veda pre mier a rozvoj vychádza z presvedčenia, že vedecké poznanie je kľúčom k stabilite a spolupráci na celom svete. V prvom rade slúži veda ako nástroj mierovej diplomacie. Spája totiž vedcov, výskumníkov a inštitúcie z rôznych, niekedy aj znepriatelených, krajín, aby spoločne pracovali na objektívnych a univerzálnych cieľoch, akými sú napríklad výskum vesmíru, štúdium kvantovej fyziky alebo monitorovanie globálnych ekosystémov. Týmto spôsobom sa vytvárajú neutrálne platformy pre dialóg a budovanie dôvery, čím sa prekonávajú politické a ideologické rozdiely.
 V druhom rade je veda nevyhnutná pre trvalo udržateľný rozvoj a zvyšovanie kvality života miliárd ľudí. Aplikované vedecké poznatky a technológie sú hnacou silou pre dosiahnutie 17 cieľov udržateľného rozvoja (SDGs) stanovených Organizáciou Spojených národov. Veda pomáha nájsť riešenia pre globálne problémy, ako je zabezpečenie čistej vody, vývoj liečby chorôb, prechod na čisté zdroje energie a zvýšenie výnosov v poľnohospodárstve. Bez vedeckých inovácií by nebolo možné efektívne bojovať proti chudobe a nerovnosti.
 Kľúčovou podmienkou tohto konceptu je etické a inkluzívne zdieľanie vedeckých poznatkov. Veda pre mier a rozvoj zdôrazňuje, že poznanie by malo byť globálnym verejným statkom, dostupným všetkým krajinám, najmä tým rozvojovým, aby sa neprehlbovala priepasť medzi Severom a Juhom. To zahŕňa podporu vedeckej gramotnosti, vzdelávanie (najmä žien a dievčat) v odboroch STEM a transfer technológií. Iba vtedy, ak sa veda stane súčasťou kultúry všetkých spoločností, môže skutočne prispieť k dlhodobej stabilite, odstráneniu dezinformácií a budovaniu racionálneho sveta.

História

 Základy myšlienky, že veda by mala slúžiť mieru, siahajú do obdobia po druhej svetovej vojne. Skúsenosť s konfliktom, ktorý zneužil vedecké poznatky na ničivé účely, viedla k presvedčeniu, že mier musí byť budovaný nielen politickými, ale aj intelektuálnymi a vedeckými prostriedkami.
 Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), založená v roku 1945, si dala za hlavný cieľ budovať základy mieru v mysliach ľudí. V rámci tohto poslania začalo UNESCO aktívne presadzovať myšlienku medzinárodnej spolupráce v prírodných vedách (napríklad v rámci programu Arid Zone) s cieľom riešiť globálne problémy, ako je sucho a nedostatok zdrojov.
 Kľúčový moment nastal na prelome tisícročí. Myšlienka ustanoviť oficiálny deň venovaný spojeniu vedy, mieru a rozvoja sa zrodila na Svetovej konferencii o vede, ktorá sa konala v Budapešti v roku 1999.
 Na tejto konferencii, ktorú spoločne zorganizovalo UNESCO a Medzinárodná rada pre vedu (ISC), bola prijatá tzv. Deklarácia o vede a využívaní vedeckého poznania. Deklarácia vyzvala k:

• posilneniu väzieb medzi vedou a spoločnosťou,

• zabezpečeniu prístupu k vedeckým informáciám pre všetkých,

• a obnoveniu národného a medzinárodného záväzku využívať vedu pre dobro spoločnosti.

 Na základe odporúčaní z Budapešti UNESCO v roku 2001 oficiálne proklamovalo 10. november za Svetový deň vedy pre mier a rozvoj (World Science Day for Peace and Development). Prvýkrát bol celosvetovo oslavovaný v roku 2002.

Ciele tohto dňa boli od začiatku jasne definované:

• Posilniť povedomie verejnosti o úlohe vedy pre mierové a udržateľné spoločnosti.

• Podporovať medzinárodnú solidaritu pre zdieľanie vedeckých poznatkov (najmä s rozvojovými krajinami).

• Upozorniť na výzvy, ktorým veda čelí, a zvýšiť podporu vedeckého úsilia.

 Od svojho vyhlásenia sa tento deň stal hybnou silou pre rôzne globálne programy a financovanie zamerané na posilnenie vedy ako piliera pokroku. V súčasnosti je koncept Vedy pre mier a rozvoj pevne integrovaný do medzinárodnej agendy, najmä prostredníctvom 17 cieľov udržateľného rozvoja (SDGs), ktoré majú byť dosiahnuté do roku 2030. Veda je považovaná za nevyhnutný nástroj na dosiahnutie každého z týchto cieľov – od odstránenia chudoby a hladu až po boj proti zmene klímy a budovanie silných inštitúcií.
 História tohto dňa tak ilustruje, ako sa z povojnového idealizmu postupne vyvinul konkrétny globálny záväzok k tomu, aby sa vedecké poznanie stalo univerzálnym verejným statkom slúžiacim na riešenie najväčších výziev ľudstva a na budovanie mierového sveta.

Prečo je veda pre mier a rozvoj dôležitá?

1. Riešenie základných príčin konfliktov

 Mier nie je len absencia vojny, ale aj stabilná spoločnosť, ktorá dokáže uspokojiť základné potreby svojich občanov. Mnoho konfliktov vo svete je vyvolaných alebo zhoršených nedostatkom zdrojov, ako je pitná voda, úrodná pôda alebo energia.
 Veda v tomto kontexte ponúka technologické riešenia (napríklad efektívnejšie zavlažovanie, vývoj odolnejších plodín, udržateľné zdroje energie), ktoré zmierňujú tlak na tieto zdroje. Tým, že veda pomáha zabezpečiť potravinovú, vodnú a energetickú bezpečnosť, priamo prispieva k znižovaniu rizika napätia a konfliktov medzi komunitami a národmi.

2. Motor globálneho udržateľného rozvoja

 Veda a inovácie sú nevyhnutnou podmienkou pre dosiahnutie 17 cieľov udržateľného rozvoja (SDGs) OSN do roku 2030. Bez vedeckého pokroku by nebolo možné prekonať rozsiahle výzvy, ktorým ľudstvo čelí.

Napríklad:

• Medicína a zdravie: Veda vytvára vakcíny a lieky (SDG 3), čím zlepšuje globálne zdravie a predlžuje život.

• Klimatická zmena: Veda poskytuje presné dáta na pochopenie klimatickej krízy a vyvíja technológie na dekarbonizáciu ekonomiky (SDG 13).

• Infraštruktúra: Veda umožňuje budovať odolnú a udržateľnú infraštruktúru (SDG 9).

Sústredené využívanie vedy tak priamo zrýchľuje pokrok v boji proti chudobe, hladu a nerovnosti, čím vytvára lepšie podmienky pre život.

3. Vytváranie Spolupráce a Dôvery

 Vedecká spolupráca slúži ako silný nástroj medzinárodnej diplomacie. Pri riešení globálnych výziev (napr. výskum oceánov) sú vedci nútení odhodiť politické a ideologické rozdiely a spolupracovať na základe univerzálnych princípov overiteľnosti a logiky.
 Tento spoločný neutrálny jazyk a cieľ buduje vzájomnú dôveru a porozumenie medzi národmi. Okrem toho, dôraz na otvorený prístup k vedeckým poznatkom pomáha rozširovať vzdelanie, vedeckú gramotnosť a kritické myslenie, čo je základ pre budovanie informovanej, tolerantnej a demokratickej spoločnosti.

Čo by sme mali tento deň robiť?

• Organizovať diskusie a prednášky: Usporiadať verejné podujatia, kde vedci diskutujú s verejnosťou o tom, ako ich výskum rieši aktuálne globálne výzvy (napr. klimatické zmeny, boj proti pandémiám, energetická kríza).

• Podporiť vedeckú gramotnosť: Šíriť dôveryhodné vedecké informácie a bojovať proti dezinformáciám. Povzbudzovať kritické myslenie u mladých ľudí a verejnosti.

• Otvoriť laboratóriá a inštitúcie: Vyzvať vedecké inštitúcie, aby otvorili svoje dvere pre školy a verejnosť, čím ukážu, ako veda funguje v praxi.

• Podporiť vzdelávanie STEM: Zvlášť sa zamerať na dôležitosť prírodovedných, technologických, inžinierskych a matematických (STEM) odborov a motivovať k nim ženy a dievčatá, čím sa zabezpečí rodová rovnosť vo vede (SDG 5).

• Zviditeľniť vedcov z rozvojových krajín: Venovať pozornosť tomu, ako veda pomáha riešiť problémy v chudobnejších regiónoch, a podporiť medzinárodnú vedeckú solidaritu.

• Uľahčiť prístup k poznatkom (Open Science): Propagovať myšlienku "Otvorenej vedy", kde sú vedecké publikácie a dáta voľne dostupné pre všetkých, čím sa urýchľuje globálny pokrok.

• Zamerať sa na globálne výzvy: Vyzvať politikov a medzinárodné inštitúcie, aby pri riešení komplexných problémov, ako sú migrácia, chudoba a bezpečnosť, vychádzali z vedeckých dôkazov a nie len z politických záujmov.

• Osláviť vedeckú spoluprácu: Pripomenúť príklady úspešnej medzinárodnej spolupráce (napr. projekty v jadrovej fyzike, monitorovanie Antarktídy), ktoré spájajú vedcov z krajín s napätými politickými vzťahmi, čím veda aktívne buduje mier.