Svetový deň vegánstva

29.11.2023

 Celý mesiac je venovaný vegánstvu a začína týmto dňom. Takže vážený vegáni, dnes máte svoj oficiálny sviatok, a môžete si naďalej pochutnávať na neživočíšnej strave.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Svetový deň vegánstva sa pripomína od roku 1994. Tento deň je výročím založenia Anglickej vegánskej spoločnosti. Vegánmi sú označovaní ľudia, ktorí zo svojej stravy vylúčili mäso a všetky produkty, ktoré pochádzajú zo zvierat. Hlavnou myšlienkou tohto dňa je zvyšovanie povedomia o vegánstve prostredníctvom príbehov a skúseností vegánov.
 Pri príležitosti tohto dňa sa nosí aj zelená stužka otočená opačne, aby znázorňovala písmeno "V". Ak vegáni nie ste, a príde vám žiť na takejto strave celý mesiac pridlho, tak to vyskúšajte aspoň dnes. Určite vám to neuškodí, ale práve naopak pomôže to vášmu zdraviu. 

Čo je vegánstvo?

 Vegánstvo je definované ako filozofia a spôsob života, ktorý sa snaží vylúčiť všetky formy vykorisťovania a krutosti páchanej na zvieratách v čo najväčšej možnej a uskutočniteľnej miere. Tento koncept bol oficiálne zavedený v roku 1944 zakladateľmi britskej spoločnosti The Vegan Society. Vegánstvo presahuje rámec stravovania a predstavuje ucelený etický postoj, ktorý ovplyvňuje každodenné rozhodovanie človeka. Základom je presvedčenie, že zvieratá by nemali byť využívané ako tovar na ľudský úžitok.

 Vo vzťahu k stravovaniu, vegánstvo znamená striktné odmietanie všetkých produktov živočíšneho pôvodu. To zahŕňa nielen mäso, ryby a morské plody, ale aj mliečne výrobky, vajcia a med. Vegánska strava je založená výhradne na rastlinných potravinách, ako je ovocie, zelenina, obilniny, strukoviny, orechy a semienka. Tento spôsob stravovania si vyžaduje plánovanie, aby sa zabezpečil dostatočný príjem všetkých kľúčových živín, vrátane vitamínu B12, vápnika a železa.
 Okrem stravy sa vegánska filozofia uplatňuje aj na iné aspekty života. Vegáni sa snažia vyhýbať používaniu kožených výrobkov, kožušín, vlny a hodvábu. Tiež odmietajú kozmetické, hygienické a čistiace výrobky, ktoré boli testované na zvieratách alebo obsahujú živočíšne zložky. Zároveň nepodporujú zábavný priemysel, ktorý využíva zvieratá, ako sú napríklad niektoré zoologické záhrady alebo cirkusy.
 Motivácia pre prijatie vegánstva býva často etická, ale zahŕňa aj environmentálne a zdravotné dôvody. Etickí vegáni sú motivovaní súcitom so zvieratami a nesúhlasom s podmienkami priemyselného chovu. Environmentálne dôvody súvisia so snahou znížiť ekologickú stopu, keďže živočíšna výroba má významný dopad na emisie skleníkových plynov a využívanie zdrojov. Zdravotné benefity plynú z konzumácie stravy bohatej na vlákninu, vitamíny a antioxidanty.

História

 Myšlienky odmietania konzumácie mäsa a etického zaobchádzania so zvieratami nie sú novodobým javom. Ich počiatky môžeme nájsť už v starovekej Indii a Grécku. V Indii bol princíp "ahinsa" (nenásilie voči všetkým živým bytostiam) základom hinduistických, budhistických a najmä džinistických tradícií. V starovekom Grécku filozof Pytagoras (6. storočie pred n. l.) a jeho nasledovníci, pythagorejci, presadzovali diétu bez mäsa z etických dôvodov. Táto raná forma bezmäsitej stravy však z Európy počas rímskej ríše takmer vymizla.

 V Európe sa myšlienky odmietania mäsa znovu objavili počas renesancie, ale skutočný rozmach nastal až v 19. storočí spolu s rastúcim povedomím o zdraví a etike. V roku 1847 bola vo Veľkej Británii založená prvá Vegetariánska spoločnosť (The Vegetarian Society), ktorá spopularizovala pojem vegetarián. Niektorí radikálnejší členovia tohto hnutia, ako napríklad básnik Percy Bysshe Shelley, už v tej dobe volali po vylúčení aj vajec a mliečnych výrobkov.
 K oficiálnemu oddeleniu a vzniku nového termínu došlo v novembri 1944 v Anglicku. Malá skupina členov Vegetariánskej spoločnosti, vedená Donaldom Watsonom, sa rozhodla založiť vlastnú skupinu, pretože nesúhlasili s konzumáciou mliečnych výrobkov a vajec. Watson vytvoril termín "vegan" (vegán) skrátením slova "vegetarián", čím zdôraznil, že ide o "začiatok a koniec vegetariánstva". V roku 1949 Leslie J. Cross navrhol kľúčovú definíciu vegánstva ako "princípu oslobodenia zvierat od vykorisťovania človekom", čím ho formálne rozšíril zo stravy na celú životnú filozofiu.
 Počiatočné šírenie bolo pomalé. Výrazný nárast záujmu nastal až koncom 20. a začiatkom 21. storočia, kedy sa k etickým a zdravotným dôvodom pridali aj environmentálne argumenty (vplyv živočíšnej výroby na klimatické zmeny). Dňa 1. novembra, na pamiatku založenia, sa každoročne oslavuje Svetový deň vegánstva. Vegánstvo sa stalo celosvetovým fenoménom, poháňaným sociálnymi médiami, aktivizmom a rastúcim trhom s rastlinnými produktmi.

Prečo by sme mali vyskúšať vegánsku stravu?

1. Pre zdravie a vitalitu

 Vegánska strava, ak je správne zostavená a pestrá, môže priniesť výrazné zdravotné výhody. Prirodzene je totiž bohatá na vlákninu, vitamíny, minerály a antioxidanty a zároveň má nižší obsah nasýtených tukov a žiadny cholesterol.

  • Zdravé srdce: Vylúčenie živočíšnych produktov môže viesť k zníženiu hladiny celkového a LDL ("zlého") cholesterolu a krvného tlaku, čím sa znižuje riziko srdcovo-cievnych ochorení.

  • Kontrola hmotnosti: Strava bohatá na rastlinné potraviny a vlákninu často pomáha ľahšie udržať alebo dosiahnuť zdravú telesnú hmotnosť.

  • Prevencia ochorení: Výskumy naznačujú, že vegánska strava môže znížiť riziko vzniku cukrovky 2. typu a niektorých druhov rakoviny, najmä kolorektálneho karcinómu.

2. Pre ochranu životného prostredia

 Živočíšna výroba patrí medzi najväčších prispievateľov k environmentálnym problémom. Prechod na rastlinnú stravu je jedným z najúčinnejších individuálnych krokov, ako znížiť svoju ekologickú stopu.

  • Zníženie uhlíkovej stopy: Produkcia mäsa a mliečnych výrobkov je spojená s vysokými emisiami skleníkových plynov (metán a oxid dusný). Rastlinná strava má preukázateľne nižšiu uhlíkovú stopu.

  • Úspora zdrojov: Rastlinná výroba vyžaduje podstatne menej vody a pôdy v porovnaní s chovom hospodárskych zvierat. Znížením dopytu po mäse sa znižuje tlak na odlesňovanie (napr. pre pastviny alebo pestovanie krmiva).

  • Podpora biodiverzity: Zníženie poľnohospodárskej pôdy potrebnej pre chov zvierat a pestovanie krmiva môže pomôcť v obnove ekosystémov a záchrane ohrozených druhov.

3. Pre etické presvedčenie

 Pre mnohých ľudí je hlavným motívom etický súcit so zvieratami a odmietanie ich využívania pre ľudský prospech – či už ide o jedlo, oblečenie, kozmetiku alebo zábavu.

  • Ukončenie utrpenia: Voľbou vegánskej stravy nepodporujete priemyselné veľkochovy, ktoré sú často spojené s krátkym životom v stiesnených a nehumánnych podmienkach.

  • Rešpekt k životu: Vegánstvo je filozofia, ktorá presadzuje presvedčenie, že zvieratá majú právo na život bez vykorisťovania a že ľudia by mali hľadať alternatívy k živočíšnym produktom.

4. Pre objavovanie a kreativitu

 Vyskúšanie vegánskej stravy vás núti byť kreatívnejší v kuchyni a objavovať nové, netradičné potraviny a jedlá.

  • Nové chute: Naučíte sa pracovať so strukovinami, rôznymi druhmi obilnín, tofu, tempehom, seitanom, hubami a exotickými druhmi zeleniny a ovocia, čím obohatíte svoj jedálniček.

  • Kulinárske zručnosti: Zistíte, že takmer všetky vaše obľúbené jedlá (ako sú "burgre", guláše, omáčky alebo zákusky) sa dajú pripraviť v chutnej rastlinnej verzii.

Čo by sme mali v tento deň robiť?

  • Vyskúšajte vegánsku výzvu: Ak ešte nie ste vegán/ka, skúste si urobiť "Vegánsky deň" (celý deň bez živočíšnych produktov) alebo dokonca "Vegánsky týždeň".

  • Navštívte vegánsku reštauráciu: Podporte lokálne vegánske alebo vegánsky-friendly podniky a ochutnajte ich špeciality.

  • Uvarte vegánsku hostinu: Pripravte si svoje obľúbené jedlo vo vegánskej verzii alebo vyskúšajte úplne nový, neznámy vegánsky recept (napr. z tofu, tempehu, seitanu, alebo strukovín).

  • Ochutnávka vegánskych alternatív: Kúpte si a vyskúšajte vegánske "mäsové" alebo "mliečne" alternatívy, ktoré ste doteraz nepoznali (napr. rastlinné mlieka, vegánske syry, rastlinné jogurty).

  • Zdieľajte informácie: Použite sociálne siete na zdieľanie informácií o výhodách vegánstva (pre zdravie, planétu, zvieratá) alebo o chutných vegánskych jedlách. 

  • Vzdelávajte sa: Prečítajte si článok, pozrite si dokumentárny film (napr. o produkcii potravín) alebo vypočujte podcast, ktorý sa zaoberá vegánstvom a jeho vplyvmi.

  • Diskusia s priateľmi: Veďte priateľskú a otvorenú diskusiu s priateľmi alebo rodinou o vegánstve a prečo ste sa rozhodli ho (hoci aj dočasne) vyskúšať.

  • Nejedzte len vegánsky, žite vegánsky: Zvážte nielen stravu, ale aj vegánske alternatívy v iných oblastiach, napr. preskúmajte kozmetiku, ktorá nebola testovaná na zvieratách a neobsahuje živočíšne zložky, alebo sa zamerajte na vegánske oblečenie a obuv (bez kože, vlny, hodvábu).

  • Podporte organizácie: Darujte peniaze alebo venujte čas organizáciám na ochranu zvierat, ktoré podporujú vegánsky životný štýl a etické zaobchádzanie so zvieratami.

  • Pietny akt: Vzhľadom na to, že 1. november je aj Sviatok všetkých svätých/Dušičky, niektorí vegáni ho berú aj ako pietny akt za zvieratá, ktoré trpia v rámci potravinového priemyslu.