Svetový deň vojnových sirôt

05.10.2023

 Medzinárodná humanitárna organizácia so sídlom v Paríži SOSEED (SOS Enfants en detresse international) vyhlásila tento deň za Svetový deň vojnových sirôt. Jej cieľom je poskytovať humanitárnu pomoc tisíckam vojnových sirôt a zachrániť im tak život.
Na Slovensku sa v posledných rokoch odškodňovali ešte siroty z druhej svetovej vojny finančným príspevkom. Vo svete ale stále pretrvávajú vojenské konflikty, a tak takých sirôt stále pribúda. V rozvinutom svete sú takéto siroty relatívne vzácne, pretože väčšina detí prežije detstvo s rodičmi, ale v krajinách, ktoré boli alebo sú vystavené vojnám a veľkým epidémiám (ako je AIDS) , existuje významný počet sirôt.
Odhaduje sa napríklad, že druhá svetová vojna vytvorila milióny sirôt aj v Európe, napr. 300,000 sirôt v Poľsku a 200,000 v samotnej Juhoslávii. V súčasnej dobe v Afganistane, po takmer 30. rokoch bojov, existuje viac ako dva milióny osirelých detí, a viac ako 600.000 z nich spí na ulici. Viac ako jeden milión trpí syndrómom posttraumatického stresu a viac ako 400,000 detí bolo zmrzačených mínami. Štvrtina všetkých detí v Afganistane zomrie pred dosiahnutím 5 roku, čo je podľa údajov UNICEF štvrtá najvyššia úmrtnosť na svete. Z tých ktoré prežijú, jedno z desiatich je vážne podvyživené a viac ako polovica trpí nedostatočným rastom.
K dispozícii je podobne bezútešný obraz v iných častiach sveta. Na africkom kontinente je cez 34 miliónov detí, a takmer 12% z nich sú siroty v dôsledku vojny alebo epidémií. V posledných rokoch sa podiel civilných obetí v ozbrojených konfliktoch dramaticky zvýšil. V posledných desiatich rokoch zomrelo 2mil. detí v priamom dôsledku ozbrojeného konfliktu. Iné boli svedkami masakru kde prišli o život ich rodičia a príbuzní. Približne 20 miliónov detí bolo nútených opustiť svoje domovy kvôli porušovaniu ľudských práv, alebo vojnovému konfliktu. V severnej Ugande, napríklad vojna zúrila 18 rokov a priviedla populáciu k úplnej chudobe. Viac ako 1,6 milióna ľudí bolo nútených opustiť svoje domovy a poľnohospodári, ktorí boli predtým sebestační sú teraz nútení žiť v táboroch. Školy, domovy, dediny a rodiny boli zničené a nikto nevie, koľko ich zomrelo.
Je smutné, že tieto deti nedostávajú takú pozornosť akú potrebujú. V detských domovoch po dosiahnutí plnoletosti sa nevedia zaradiť do spoločnosti, a tak dajú sa na kriminálnu dráhu, alebo spáchajú samovraždu. Najlepšie je pre nich vyrastať v celej rodine. Na to by bolo ale treba ukončiť všetky vojny, vytvoriť vakcíny na epidémie, odstrániť chudobu, alebo si takéto deti adoptovať, aby mali aspoň niekoho vo svojom živote kto im to pomôže prekonať.