
Svetový deň vojnových sirôt
Medzinárodná humanitárna organizácia so sídlom v Paríži
SOSEED (SOS Enfants en detresse international) vyhlásila tento deň za Svetový
deň vojnových sirôt. Jej cieľom je poskytovať humanitárnu pomoc tisíckam
vojnových sirôt a zachrániť im tak život.
Na Slovensku sa v posledných
rokoch odškodňovali ešte siroty z druhej svetovej vojny finančným
príspevkom. Vo svete ale stále pretrvávajú vojenské konflikty, a tak
takých sirôt stále pribúda. V rozvinutom
svete sú takéto siroty relatívne vzácne, pretože väčšina detí prežije detstvo
s rodičmi, ale v krajinách, ktoré boli alebo sú vystavené vojnám a veľkým
epidémiám (ako je AIDS) , existuje významný počet sirôt.
Odhaduje sa napríklad, že druhá svetová
vojna vytvorila milióny sirôt aj v Európe, napr. 300,000 sirôt v Poľsku a
200,000 v samotnej Juhoslávii. V súčasnej dobe v Afganistane, po takmer 30.
rokoch bojov, existuje viac ako dva milióny osirelých detí, a viac ako 600.000
z nich spí na ulici. Viac ako jeden milión trpí syndrómom posttraumatického
stresu a viac ako 400,000 detí bolo zmrzačených mínami. Štvrtina všetkých detí
v Afganistane zomrie pred dosiahnutím 5 roku, čo je podľa údajov UNICEF štvrtá
najvyššia úmrtnosť na svete. Z tých ktoré prežijú, jedno z desiatich je
vážne podvyživené a viac ako polovica trpí nedostatočným rastom.
K dispozícii je podobne bezútešný obraz
v iných častiach sveta. Na africkom kontinente je cez 34 miliónov detí, a
takmer 12% z nich sú siroty v dôsledku vojny alebo epidémií. V posledných
rokoch sa podiel civilných obetí v ozbrojených konfliktoch dramaticky
zvýšil. V posledných desiatich rokoch zomrelo 2mil. detí v priamom dôsledku ozbrojeného
konfliktu. Iné boli svedkami masakru kde prišli o život ich rodičia
a príbuzní. Približne 20 miliónov detí bolo nútených opustiť svoje domovy
kvôli porušovaniu ľudských práv, alebo vojnovému konfliktu. V severnej Ugande, napríklad vojna zúrila 18
rokov a priviedla populáciu k úplnej chudobe. Viac ako 1,6 milióna
ľudí bolo nútených opustiť svoje domovy a poľnohospodári, ktorí boli predtým
sebestační sú teraz nútení žiť v táboroch. Školy, domovy, dediny a rodiny
boli zničené a nikto nevie, koľko ich zomrelo.
Je smutné, že tieto deti nedostávajú
takú pozornosť akú potrebujú. V detských domovoch po dosiahnutí
plnoletosti sa nevedia zaradiť do spoločnosti, a tak dajú sa na kriminálnu
dráhu, alebo spáchajú samovraždu. Najlepšie je pre nich vyrastať v celej
rodine. Na to by bolo ale treba ukončiť všetky vojny, vytvoriť vakcíny na
epidémie, odstrániť chudobu, alebo si takéto deti adoptovať, aby mali aspoň
niekoho vo svojom živote kto im to pomôže prekonať.