Svetový deň za právo vedieť

  Deň za právo vedieť, nám má dať slobodu dozvedieť sa všetko, čomu nerozumieme, alebo otvoriť dvere do sveta do ktorého nevidíme. Tento deň nás má trochu oslobodiť od verejnej mienky a dať možnosť vedieť to, čo chceme.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Tento deň vznikol 28.septembra 2002, kedy sa Sloboda Informačných Organizácií stretla v Bulharsku v Sofii a vytvorila FOI Advocates Network ako globálnu koalíciu, ktorá spolupracuje na prístupe k informáciám pre všetkých ľudí a ponúka výhody otvorených transparentných a zodpovedných vlád. Členovia tejto siete sa rozhodli pripomínať si tento deň každý rok ako spôsob zdieľania nápadov, stratégií a príbehov o úspechu o vývoji slobody informačných zákonov vo všetkých krajinách.

Čo je "právo vedieť"?

 Ide o jeden zo základných pilierov demokracie a je často zakotvený v ústavách alebo špeciálnych zákonoch (na Slovensku je to napríklad zákon o slobodnom prístupe k informáciám, známy ako Infozákon).
 Právo vedieť slúži najmä na:

1. Transparentnosť a kontrolu: Umožňuje občanom kontrolovať, ako štát a verejné inštitúcie (ministerstvá, obce, nemocnice, školy) fungujú, aké prijímajú rozhodnutia a ako nakladajú s verejnými financiami (z daní).

2. Boj proti korupcii: Otvorený prístup k zmluvám, faktúram a rozhodnutiam znižuje riziko korupcie a zneužívania moci.

3. Aktívnu účasť: Posilňuje postavenie občanov, ktorí sa môžu informovanejšie zapájať do verejného života, diskusie a rozhodovacích procesov.

4. Dôveru v inštitúcie: Transparentnosť pomáha budovať dôveru medzi občanmi a štátom.

 Vo všeobecnosti platí: ak informácia nie je chránená zákonom (napr. štátne tajomstvo, ochrana osobných údajov, obchodné tajomstvo), verejná inštitúcia ju musí na žiadosť občana poskytnúť.

História

 Väčšina štátov prijala zákony o slobode informácií až v druhej polovici 20. storočia, kedy verejnosť začala požadovať väčšiu kontrolu nad štátnou mocou.
 Spojené štáty prijali kľúčový Zákon o slobode informácií v roku 1966 (Freedom of Information Act, skrátene FOIA). Bol prijatý napriek odporu administratívy (prezident Johnson ho podpísal bez verejného ceremoniálu) a stal sa vzorom pre mnohé krajiny. Jeho hlavným cieľom bolo prelomiť princíp diskrétnosti (utajovania) vládnych agentúr.
 Škandály, ako bola aféra Watergate v USA, dramaticky ukázali, že vlády môžu zneužívať moc za zatvorenými dverami. To viedlo k posilneniu a sprísneniu zákonov o FOIA a podnietilo podobné legislatívne zmeny po celom svete.
 Na Slovensku (a v bývalom Československu) je právo na informácie úzko spojené s demokratickými zmenami po roku 1989. Právo na informácie je garantované ústavou (predovšetkým Listinou základných práv a slobôd), ktorá zaručuje slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie. Kľúčovým momentom bolo prijatie Zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (Infozákon). Tento zákon nastavil podmienky, postup a rozsah, v akom musia štátne orgány, obce a ďalšie verejné inštitúcie informácie poskytovať. Jeho hlavným cieľom bolo definitívne prelomiť starý princíp utajovania a zaviesť moderný princíp "čo nie je tajné, je verejné".
 V poslednom období (po roku 2010) sa na Slovensku významne rozšírila transparentnosť zavedením povinnosti zverejňovať zmluvy, objednávky a faktúry na internete. Až ich zverejnením nadobúdajú platnosť, čo je jeden z najprísnejších transparentných režimov na svete.
 V podstate je história tohto práva neustálym bojom za presun moci zo štátnych úradov na občanov. Vďaka tomu môžete dnes požiadať o kópiu vládnej zmluvy, zatiaľ čo pred pár storočiami by to bolo nepredstaviteľné.

Prečo je právo na informácie dôležité?

1. Posilnenie zodpovednosti a kontrola moci

Právo vedieť je najúčinnejší nástroj, aký majú občania na kontrolu štátnej moci a verejných inštitúcií.

• Zodpovednosť (Accountability): Keď štátne orgány vedia, že ich rozhodnutia a dokumenty môžu byť kedykoľvek preverené verejnosťou, sú motivované konať legálne a eticky.

• Transparentnosť financovania: Občania môžu sledovať, ako sa nakladá s ich daňami. Vďaka Infozákonu (na Slovensku) je napríklad možné zistiť, s kým a za akú cenu obec alebo ministerstvo uzavrelo zmluvu.

2. Boj proti korupcii a zneužívaniu moci

Otvorenosť je najlepšou prevenciou korupcie. Keď sú informácie skryté, je ľahké páchať podvody.

• Odhaľovanie nekalých praktík: Novinári, aktivisti a obyčajní občania používajú právo na informácie na odhalenie predražených nákupov, konfliktov záujmov alebo netransparentných tendrov.

• Princíp "Svetla sveta": Ako sa hovorí, "svetlo sveta je najlepším dezinfekčným prostriedkom". Povinné zverejňovanie zmlúv a faktúr sťažuje korupčné správanie, pretože tajné dohody sa dostanú na verejnosť.

3. Podpora informovaného rozhodovania a demokracie

Demokracia znamená vládu ľudu, ale tá môže fungovať len vtedy, ak je ľud informovaný.

• Vedomá voľba: Občania potrebujú informácie, aby sa mohli vedome rozhodovať vo voľbách, referendách alebo pri diskusii o dôležitých spoločenských otázkach (napr. o životnom prostredí, výstavbe diaľnic či zdravotnej starostlivosti).

• Rovnosť príležitostí: Právo na informácie zabezpečuje, že k údajom, ktoré ovplyvňujú verejný život, majú rovnaký prístup všetci – nielen vybraná elita alebo politické skupiny.

4. Dodržiavanie ľudských práv

Právo na informácie je často považované za základné ľudské právo a nevyhnutný predpoklad pre uplatňovanie iných práv.

• Sloboda prejavu: Právo na šírenie myšlienok (sloboda prejavu) by bolo bez práva na ich získavanie (právo na informácie) prázdne.

• Právo na pravdu: V mnohých prípadoch slúži aj na objasnenie historických udalostí, na objavenie pravdy o porušovaní ľudských práv alebo na prístup k osobným záznamom.

 Stručne povedané, právo na informácie mení štátny princíp utajovania na princíp otvorenosti a robí z občana aktívneho kontrolóra, a nie len pasívneho príjemcu rozhodnutí.

Čo by sme mali tento deň robiť?

• Podajte si skúšobnú žiadosť: Vyberte si tému, ktorá vás v meste alebo regióne zaujíma (napr. rekonštrukcia parku, cena za prenájom priestorov mestom, údaje o znečistení) a oficiálne požiadajte príslušnú inštitúciu o informácie podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám (Infozákon).

• Overte si zmluvy: Navštívte Centrálny register zmlúv (alebo register zmlúv vašej obce/VÚC) a skontrolujte nejakú zmluvu uzatvorenú verejnou inštitúciou.

• Vzdelávajte sa: Prečítajte si, aké sú vaše práva a povinnosti verejných inštitúcií. Zistite, aké má vaša krajina výnimky z Infozákona.

• Diskutujte v komunite: Zorganizujte alebo sa zúčastnite verejnej diskusie o miestnej transparentnosti, korupcii alebo o tom, ako škola či nemocnica spravujú svoje financie.

• Zdieľajte informácie: Používajte sociálne siete alebo blogy na upozornenie na informácie, ktoré sa vďaka Infozákonu podarilo získať a ktoré sú dôležité pre verejnosť.

• Podporte mimovládne organizácie: Organizácie ako VIA IURIS alebo Transparency International sa aktívne venujú presadzovaniu transparentnej legislatívy a pomáhajú občanom s podávaním žiadostí.

• Žiadajte dáta v otvorenej forme: Vyzvite verejné orgány, aby dôležité dáta (rozpočty, výdavky, dopravné štatistiky) zverejňovali v otvorených, strojovo čitateľných formátoch (napr. CSV, nie len PDF). To uľahčuje ich spracovanie a kontrolu.