Svetový deň zdravia

 Svetový deň zdravia sa oslavuje každý rok v deň výročia založenia Svetovej zdravotníckej organizácie. Je to deň, kedy sa zameriavame na zdravotné problémy, ktoré postihujú ľudí na celom svete, a zvyšujeme o nich povedomie.

Kto prišiel s týmto dňom?

 V roku 1945 na Konferencii OSN o medzinárodnej organizácii jednohlasne schválili jej účastníci návrh Brazílie a Číny, aby sa vytvorila nezávislá medzinárodná zdravotnícka organizácia v rámci OSN. O rok neskôr v roku 1946 v New Yorku podpísalo 61 štátov z celého sveta Ústavu Svetovej zdravotníckej organizácie. Československá republika patrila medzi tieto krajiny. Ústava nadobudla platnosť 7. apríla 1948, keď 26 zo 61 štátov, ktorí ju podpísali, ratifikovali svoj podpis a uložili oficiálne ratifikačné listiny u generálneho tajomníka Organizácie spojených národov. Tento dátum – 7. apríl 1948 sa uznáva za dátum vzniku Svetovej zdravotníckej organizácie. Odvtedy oslavuje Svetová zdravotnícka organizácia a s ňou celý svet v tento deň Svetový deň zdravia.
 Svetová zdravotnícka organizácia každoročne vyhlasuje tému, ktorej bude Svetový deň zdravia venovaný. Témou, ktorá sa každý rok mení, upozorňuje na určité aspekty zdravia, ktorým treba venovať nemalú pozornosť. 
 Všetky hlavné svetové náboženstvá zdôrazňujú dôležitosť udržiavania zdravého tela a mysle, čo je tiež ústredným bodom zásad mnohých škôl tradičnej medicíny a ich príslušných lekárov. Zdravie, ako ho definuje WHO, je stav úplnej duševnej, emocionálnej a sociálnej pohody a nielen neprítomnosť choroby alebo zdravotného postihnutia. Niekoľko krajín zahrnulo tento druh práva na zdravie do svojej ústavy. Tento Svetový deň zdravia vyzývame na akciu na odstránenie nerovností v oblasti zdravia, ktorá je súčasťou celoročnej globálnej kampane zameranej na združenie ľudí za účelom vytvorenia spravodlivejšieho a zdravšieho sveta. Kampaň zdôrazňuje ústavný princíp WHO, podľa ktorého "užívanie najvyššej dosiahnuteľnej úrovne zdravia je jedným zo základných práv každého človeka bez rozdielu rasy, náboženstva, politického presvedčenia, ekonomického alebo sociálneho stavu". 

Čo je zdravie?

 Zdravie je komplexný stav, ktorý ďaleko presahuje len jednoduchú neprítomnosť choroby alebo slabosti. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) ide o stav úplnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody. To znamená, že byť zdravý neznamená len nemať horúčku alebo zlomenú ruku, ale zahŕňa to aj to, ako sa cítime vo vnútri a ako dokážeme fungovať v našom okolí.
 Fyzický aspekt zdravia sa týka správneho fungovania tela a jeho orgánov. Zahŕňa našu schopnosť vykonávať každodenné činnosti bez nadmernej únavy, kvalitu spánku, výživu a fyzickú aktivitu. Telo v dobrom stave má silný imunitný systém a dokáže sa efektívne regenerovať po záťaži či zranení.
 Duševné a sociálne zdravie sú rovnako dôležité piliere. Duševné zdravie odráža našu schopnosť zvládať stres, učiť sa, pracovať a emocionálne dozrievať. Sociálne zdravie zase spočíva v kvalite našich vzťahov s rodinou, priateľmi a širšou komunitou. Zdravý človek je teda ten, kto dokáže nájsť rovnováhu medzi svojimi potrebami a nárokmi okolitého sveta.

História

 V najstarších civilizáciách, ako boli Mezopotámia alebo Egypt, sa zdravie vnímalo ako dar od bohov a choroba ako trest za hriechy alebo pôsobenie zlých duchov. Liečba preto spájala bylinkárstvo s modlitbami a rituálmi.
 Zlom nastal v starovekom Grécku. Hippokrates, otec medicíny, začal hľadať prirodzené príčiny chorôb. Prišiel s teóriou štyroch telesných štiav (krv, hlien, žltá a čierna žlč). Podľa neho bolo zdravie výsledkom ich dokonalej rovnováhy (eukrasia). Ak sa rovnováha narušila, nastala choroba. Tento koncept "harmónie" ovplyvňoval medicínu viac ako dvetisíc rokov.
 Po páde Rímskej ríše sa v Európe vedecký pokrok spomalil. Zdravie sa opäť začalo spájať s vierou a osudom. Cirkev kládla dôraz na spásu duše viac než na zdravie tela. Napriek tomu stredovek priniesol dôležitý príspevok v podobe prvých nemocníc (špitálov) a zavedenia karantény počas veľkých morových epidémií, čo bol prvý masový krok k verejnému zdravotníctvu.
 V 16. a 17. storočí prišla vedecká revolúcia. Postavy ako Andreas Vesalius (anatómia) a William Harvey (krvný obeh) ukázali, že telo funguje podľa mechanických pravidiel. Zdravie sa začalo definovať ako bezchybný chod tohto "biologického stroja". V tomto období sa zrodila moderná chirurgia a začali sa objavovať prvé mikroskopy, ktoré neskôr odhalili neviditeľný svet baktérií.
 Skutočný prevrat priniesla mikrobiológia. Louis Pasteur a Robert Koch dokázali, že za mnohé choroby môžu mikroorganizmy. To viedlo k objavu vakcín, antibiotík a k zavedeniu prísnej hygieny a dezinfekcie. Zdravie sa stalo merateľným stavom, ktorý sa dal ovplyvniť liekmi a technológiami.
 V roku 1948 vznikla Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá oficiálne zmenila definíciu zdravia. Už to nebola len neprítomnosť choroby, ale stav celkovej pohody.

Prečo je zdravie dôležité? 

1. Sloboda a nezávislosť

 Dobré zdravie nám dáva slobodu pohybu a konania. Umožňuje nám vykonávať bežné činnosti – od rannej chôdze do práce až po športovanie – bez obmedzení a bolesti. Keď sme zdraví, nie sme odkázaní na pomoc iných, čo posilňuje našu sebaúctu a pocit kontroly nad vlastným životom.

2. Kvalita prežívania a psychická pohoda

 Fyzický stav tela je úzko prepojený s našou psychikou. Keď nás nič nebolí a máme dostatok energie, ľahšie zvládame stres, sme kreatívnejší a pociťujeme viac radosti. Chronická choroba alebo únava naopak vyčerpávajú našu mentálnu kapacitu, čo môže viesť k úzkostiam či strate motivácie. Zdravie je teda motorom našej životnej sily.

3. Sociálne väzby a vzťahy

 Zdravie nám umožňuje byť tu pre našich blízkych. Či už ide o výchovu detí, pomoc starším rodičom alebo spoločné zážitky s priateľmi, dobrá kondícia nám dovoľuje budovať a udržiavať silné sociálne väzby. Choroba často izoluje, zatiaľ čo zdravie nás spája s komunitou.

4. Ekonomický a spoločenský prínos

 Z čisto praktického hľadiska je zdravie investíciou. Zdravý človek je schopný pracovať, učiť sa a vytvárať hodnoty. Naopak, liečba chorôb býva finančne nákladná nielen pre jednotlivca, ale aj pre celú spoločnosť. Prevencia je v tomto smere vždy "lacnejšia" a efektívnejšia než následná liečba.

Čo by sme mali tento deň robiť?