Svetový humanitárny deň

27.06.2024

 Humanitárni pracovníci platia za svoje odhodlanie vysokú cenu. Únosy, streľba a vyhrážanie sa zabitím sú súčasťou dennej reality tých humanitárnych pracovníkov, ktorí pôsobia v Afganistane, Somálsku, Sýrii a na mnohých ďalších miestach. Podľa OSN boli humanitárni pracovníci za posledných desať rokov vystavení pri poskytovaní pomoci čoraz väčším rizikám. Počet útokov na humanitárne stanice sa strojnásobil, čoho výsledkom je približne 100 úmrtí ročne.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Humanitárny deň je venovaný zvyšovaniu povedomia verejnosti o práci vykonávanej humanitárnymi organizáciami ktoré čelia veľkým výzvam. Rovnako je aj venovaný ľuďom ktorý stratili svoj život pri vykonávaní humanitárnej práce. Tento deň bol určený na 19. augusta Valným zhromaždením OSN. V tento deň vtedajší osobitný splnomocnenec generálneho tajomníka pre Irak, Sérgio Vieira de Mello a jeho 21 kolegov bolo zabitých pri výbuchu bomby v sídle OSN v Bagdade. 
 Ponúknite tento deň svoju podporu humanitárnym pracovníkom, ktorí sa snažia zastaviť ľudské utrpenie všade tam, kde sa nachádzajú, tým, že darujete, alebo podporíte miestne alebo globálne humanitárne organizácie.

Kto sú humanitárni pracovníci ?

  Humanitárni pracovníci sú profesionáli, ktorí poskytujú pomoc a podporu ľuďom postihnutým prírodnými katastrofami, ozbrojenými konfliktmi, epidémiami a inými krízami. Ich primárnym cieľom je zmierniť ľudské utrpenie, zachrániť životy a zabezpečiť základné potreby pre prežitie, ako sú jedlo, voda, prístrešie a zdravotná starostlivosť.

 "Humanitárni pracovníci sú skromní ľudia, no ich práca taká určite nie je – každý z nich dokáže zmeniť život stovkám iných ľudských bytostí, pričom táto zmena môže znamenať deliacu čiaru medzi životom, smrťou, hladovaním, núdzou na jednej strane, nádejou a sebestačnosťou na strane druhej," zdôrazňuje Kristalina Georgievová, komisárka Európskej únie pre medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a krízové opatrenia.
 Práca humanitárneho pracovníka si vyžaduje obrovské nasadenie a odvahu. Často pracujú v nebezpečných a náročných podmienkach. Ich úlohy sú rôznorodé – od lekárov, ktorí poskytujú zdravotnú pomoc, cez logistov, ktorí zabezpečujú dodávky materiálu, až po projektových manažérov, ktorí koordinujú záchranné operácie. Spoločne pracujú na tom, aby zabezpečili ochranu, podporu a rehabilitáciu pre tých najzraniteľnejších.
 Humanitárni pracovníci sú súčasťou rozsiahlych sietí. Združujú sa v národných a medzinárodných organizáciách, ako sú napríklad agentúry OSN, mimovládne organizácie (MVO) alebo Medzinárodný výbor Červeného kríža. Ako zdôrazňuje správa, Európska komisia spolupracuje s viac ako 200 takýmito organizáciami, vrátane 14 agentúr OSN, 191 mimovládnych organizácií a troch medzinárodných organizácií, čo potvrdzuje, že táto práca si vyžaduje globálnu koordináciu.

História

 Kľúčovým momentom, ktorý položil základy modernej humanitárnej práce, bola bitka pri Solferine v roku 1859. Švajčiarsky podnikateľ Henry Dunant bol svedkom utrpenia tisícok zranených vojakov, ktorým nebola poskytnutá žiadna pomoc. Jeho skúsenosť ho inšpirovala k napísaniu knihy Spomienka na Solferino, kde navrhol vytvorenie dobrovoľníckych spolkov na pomoc raneným. To viedlo v roku 1863 k založeniu Medzinárodného výboru Červeného kríža (ICRC) a k prijatiu prvej Ženevskej konvencie v roku 1864, ktorá chránila zdravotníkov a ranených v ozbrojených konfliktoch. Tým sa zrodil koncept nezávislej a nestrannej pomoci.

 V priebehu 20. storočia sa humanitárna pomoc rozvinula najmä pod vplyvom svetových vojen a ďalších rozsiahlych konfliktov. Organizácie ako Červený kríž a Červený polmesiac zohrávali kľúčovú úlohu pri poskytovaní pomoci obetiam a vojnovým zajatcom. Po druhej svetovej vojne sa humanitárna práca rozšírila aj na iné oblasti – začali vznikať agentúry OSN, ako napríklad UNICEF, ktorých cieľom bolo riešiť dlhodobé humanitárne krízy a pomáhať najmä deťom. Po skončení studenej vojny sa humanitárna práca ešte viac profesionalizovala a začali vznikať nezávislé mimovládne organizácie (MVO) ako Lekári bez hraníc, ktoré sa zameriavali na poskytovanie pomoci bez ohľadu na politické záujmy štátov.
 Dnes je humanitárna práca globálnym odvetvím s jasne definovanými princípmi: ľudskosť, nestrannosť, neutralita a nezávislosť. Humanitárni pracovníci už nie sú len dobrovoľníci, ale aj špecialisti z rôznych oblastí – lekári, logisti, inžinieri či experti na ochranu ľudských práv. Ich práca sa stala systematickou a koordinovanou, aby dokázala čo najúčinnejšie pomôcť miliónom ľudí v núdzi na celom svete.

Prečo je dôležitá humanitárna práca?

Záchrana životov a zmierňovanie utrpenia

 Prvým a najdôležitejším dôvodom je, že humanitárna pomoc zachraňuje životy. Poskytuje základné potreby, ako je čistá voda, jedlo, prístrešie a zdravotná starostlivosť, ľuďom, ktorí o ne prišli v dôsledku prírodných katastrof, konfliktov alebo epidémií. Bez tejto pomoci by milióny ľudí čelili hladomoru, chorobám a smrti.

Ochrana ľudskej dôstojnosti

 Humanitárna práca je založená na princípe ľudskosti, ktorý zdôrazňuje, že všetci ľudia majú právo na pomoc a dôstojnosť, bez ohľadu na ich pôvod, náboženstvo či politické presvedčenie. Pomoc sa poskytuje na základe nestrannosti a neutrality, čo znamená, že tí, ktorí sú v najväčšej núdzi, ju dostanú ako prví. Táto práca chráni ľudskú dôstojnosť v situáciách, kde by inak bola stratená.

Stabilizácia a obnova

 Humanitárna pomoc nie je len o okamžitej reakcii, ale aj o stabilizácii a dlhodobej obnove. Poskytnutím základnej pomoci pomáha ľuďom znovu nadobudnúť sebestačnosť, čo prispieva k stabilite komunít. Umožňuje deťom vrátiť sa do školy a rodinám začať znova, čím sa predchádza ďalšiemu utrpeniu a posilňuje sa spoločenská odolnosť. Humanitárni pracovníci zároveň upozorňujú svet na globálne problémy a krízy, čím mobilizujú podporu a zdroje pre tých, ktorí ich najviac potrebujú.

Čo by sme mali tento deň robiť?

  • Zistite si viac: Vyhľadajte si informácie o humanitárnych krízach, ktoré sa dejú vo svete. Zistite, prečo vznikli a aké sú ich dôsledky pre miestne obyvateľstvo.
  • Používajte sociálne médiá: Zdieľajte relevantné fakty, infografiky alebo príbehy zo života ľudí v núdzi, rovnako ako aj z práce humanitárnych pracovníkov. Použite oficiálny hashtag #WorldHumanitarianDay.
  • Pozerajte dokumenty: Pozrite si dokumentárny film alebo prečítajte knihu, ktorá sa zaoberá humanitárnou tematikou.
  • Finančné dary: Ak je to možné, zvážte finančný príspevok pre overené humanitárne organizácie, ktoré pôsobia v krízových oblastiach.
  • Dobrovoľníctvo: Zapojte sa ako dobrovoľník do aktivít vo vašom okolí, ktoré pomáhajú slabším.
  • Osobné poďakovanie: Vyjadrite vďaku a uznanie humanitárnym pracovníkom, ktorí sú vo vašom okolí, napríklad v nemocnici alebo v sociálnych zariadeniach.
  • Pomôžte miestnym: Pomôžte ľuďom vo vašej komunite, ktorí to potrebujú. Môže to byť váš starší sused, alebo rodina, ktorá potrebuje pomoc so zberom úrody.
  • Šírte dobro: Pomoc nemusí byť len finančná. Stačí venovať čas, vypočuť si iného človeka, alebo sa podeliť o svoje skúsenosti, a tak posilniť vzťahy vo svojom okolí.