Sviatok sv. Alberta Veľkého

 Sviatok svätého Alberta Veľkého, ktorý si katolícka cirkev pripomína každoročne 15. novembra, je oslavou jedného z najvýznamnejších stredovekých učencov, filozofov a teológov. Albert z Lauingenu, narodený v 13.stor. v nemeckom Švábsku, vstúpil do rehole dominikánov a pre svoju mimoriadnu sčítanosť a encyklopedické znalosti zo všetkých vtedajších vedných odborov si vyslúžil čestný titul "Veľký" (Magnus) a "Univerzálny učiteľ" (Doctor Universalis). Počas svojho života pôsobil ako profesor na prestížnych univerzitách v Paríži a Kolíne nad Rýnom, kde bol medzi jeho najznámejšími žiakmi aj samotný svätý Tomáš Akvinský.
 Svätý Albert Veľký sa do dejín zapísal predovšetkým svojou priekopníckou snahou o harmonizáciu viery a rozumu. V období, keď sa v Európe začali šíriť diela antického filozofa Aristotela a mnohí učenci ich považovali za hrozbu pre kresťanské učenie, Albert ich dôkladne preštudoval, okomentoval a ukázal, že vedecké poznanie neodporuje viere, ale ju dopĺňa. Okrem teológie a filozofie sa intenzívne venoval prírodným vedám – skúmal botaniku, zoológiu, astronómiu, chémiu a geografiu, pričom kládol veľký dôraz na priame pozorovanie prírody a experiment.
 Pápež Pius XI. vyhlásil Alberta Veľkého v roku 1931 za svätého a zároveň za učiteľa Cirkvi, a v roku 1941 ho pápež Pius XII. ustanovil za nebeského patróna všetkých prírodovedcov a študentov. Jeho sviatok je pre veriacich aj vedcov pripomienkou toho, že úprimné hľadanie pravdy prostredníctvom vedy a hlboká duchovná viera môžu kráčať ruka v ruke a navzájom sa obohacovať.