
Sviatok sv. Alžbety Bratislavskej
Sviatok svätej Alžbety Uhorskej (často nazývanej aj Bratislavská), ktorý sa na Slovensku každoročne pripomína 17. novembra (v niektorých iných krajinách na 19. novembra), je venovaný jednej z najvýznamnejších osobností stredovekých dejín strednej Európy. Svätá Alžbeta sa narodila v roku 1207 pravdepodobne priamo na Bratislavskom hrade ako dcéra uhorského kráľa Ondreja II. a Gertrúdy Meranskej. Hoci sa už v útlom detstve presťahovala do Durínska, kde sa vydala za grófa Ľudovíta IV., jej rodisko na Dunaji si ju dodnes s hrdosťou pripomína ako svoju patrónku a slávnu rodáčku.
Alžbeta sa do dejín zapísala predovšetkým svojou mimoriadnou štedrosťou, pokorou a neúnavnou starostlivosťou o chudobných, chorých a opustených. Po predčasnej smrti svojho manžela sa vzdala prepychu dvorského života, vstúpila do tretieho rádu svätého Františka a v nemeckom Marburgu založila špitál, v ktorom osobne ošetrovala malomocných. S jej menom sa spája aj známy zázrak s ružami – keď raz tajne niesla chudobným chlieb v zástere a zastavil ju jej manžel (alebo svokor), jedlo sa pri odhalení zázračne premenilo na kvitnúce ruže, ktoré sa stali jej hlavným atribútom.
V Bratislave je odkaz svätej Alžbety hlboko zakorenený v architektúre aj kultúre mesta, pričom jej meno nesie slávny secesný Modrý kostolík na Bezručovej ulici, ako aj Kostol svätej Alžbety na Špitálskej ulici s priľahlým kláštorom alžbetínok. Počas jej sviatku sa v týchto chrámoch konajú slávnostné bohoslužby, často spojené s tradičným požehnávaním ruží a zbierkami na pomoc núdznym. Tento deň tak nie je len historickou spomienkou na významnú uhorskú princeznú, ale aj živou výzvou k solidarite, súcitu a nezištnej pomoci blížnym.
