Vianoce

 História Vianoc siaha do dávnych čias, kedy kultúry oslavovali zimný slnovrat, napríklad rímske Saturnálie. S nástupom kresťanstva sa však ťažisko presunulo k oslave narodenia Ježiša Krista v Betleheme. Hoci presný dátum jeho narodenia nie je známy, kresťanská tradícia ustanovila za hlavný deň osláv (25. december – Prvý sviatok vianočný - Sviatok Narodenia Pána). V rímskokatolíckej cirkvi ide o druhý najvýznamnejší sviatok roka. Od čias reformácie sa oslavy začínajú už v predvečer, na Štedrý deň, pričom pre katolíkov je kľúčovým momentom polnočná omša.
 Prvý sviatok vianočný sa niesol v znamení prísneho pokoja a rodinného kruhu. V ľudovej tradícii sa tento deň spájal s magickými úkonmi, najmä s očistnou silou vody, ktorá mala zabezpečiť zdravie pre celú rodinu. Významným prvkom boli betlehemci, ktorí chodili po domoch, predvádzali hry o narodení Krista a vinšovali susedom Božie požehnanie. Tento deň bol venovaný rozjímaniu a návštevy sa mimo najbližšej rodiny zvyčajne nekonali.
 Dynamika sa mení 26. decembra na Druhý sviatok vianočný, ktorý je zasvätený pamiatke svätého Štefana, prvého kresťanského mučeníka. Tento deň už tradične patrí širšej spoločnosti a veselosti. Po období pôstu a tichého rozjímania sa konajú prvé Štefanské zábavy, ľudia sa navštevujú, spoločne chodia koledovať a hodovať. Svätý Štefan je zároveň patrónom koní a dobytka, preto sa v minulosti v tento deň vykonávali aj rituály spojené s ich ochranou a zdravím.