Výročie memoranda národa slovenského

30.03.2024

Dnes si pripomíname jedno z najvýznamnejších dátumov v slovenskej histórii – Výročie Memoranda národa slovenského. Tento dokument z roku 1861 položil základy pre moderné národné a politické požiadavky Slovákov.

Kto prišiel s týmto dňom?

Výročie tejto udalosti sa začalo spontánne pripomínať už krátko po jej vzniku slovenskými národovcami. Oficiálne bol 7. jún vyhlásený za pamätný deň Slovenskej republiky pod názvom Výročie Memoranda národa slovenského zákonom Národnej rady Slovenskej republiky z 20. októbra 1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Týmto aktom sa jeho pripomínanie stalo oficiálnou súčasťou slovenského kalendára.

Čo je Memorandum národa slovenského?

Memorandum národa slovenského je základný programový dokument slovenského národného hnutia z 19. storočia, ktorý formuloval politické, národné a kultúrne požiadavky Slovákov v rámci Uhorska.

Kľúčové body a požiadavky Memoranda:

Vytvorenie Hornouhorského slovenského okolia (autonómia): Toto bola hlavná požiadavka. Memorandum žiadalo vytvorenie samostatného administratívneho celku na severe Uhorska, kde by Slováci tvorili väčšinu, a kde by slovenský jazyk bol úradným jazykom. Malo by to byť územie s vlastnou samosprávou, súdnictvom a školstvom. Nebolo to ešte požiadavkou na úplnú samostatnosť, ale na rozsiahlu autonómiu v rámci Uhorska.
Slovenské školstvo: Požadovalo sa zriadenie slovenských škôl všetkých stupňov, vrátane stredných škôl a univerzity.
Slovenský jazyk: Žiadalo sa uznanie slovenčiny ako úradného jazyka v slovenskom okruhu a jej používanie v úradoch, súdoch a školách.
Záruky národných práv: Požiadavky na rovnoprávnosť slovenského národa s ostatnými národmi Uhorska, rešpektovanie slovenských dejín a kultúry.
Hospodárske požiadavky: Riešenie problémov s pôdou a hospodárstvom.

História

Memorandum vzniklo v mimoriadne dynamickom politickom období po páde Bachovho absolutizmu v roku 1859. Absolutistický režim, ktorý potláčal národné slobody, bol nahradený konštitučnými zmenami v Habsburskej monarchii (napr. Októbrový diplom z roku 1860 a Februárová ústava z roku 1861). Tieto zmeny otvorili priestor pre politickú aktivitu národov Uhorska.

Memorandum národa slovenského bol programový dokument vychádzajúci z požiadaviek slovenského národa, ktorý bol schválený a vyhlásený 6. a 7. júna roku 1861 v Turčianskom sv. Martine. Autorom memoranda bol Štefan Marko Daxner a jeho cieľom bolo uznanie osobitostí slovenského národa a návrh na rovnoprávne postavenie Slovákov v Uhorsku. V záverečnom bode Memoranda je vyhlásenie, že v snahe o občianske práva Slovákov chce slovenský národ stáť po boku všetkých ostatných uhorských národov. Toto vystihuje záverečné heslo Memoranda: "jedna, slobodná, konštitucionálna vlasť a v nej sloboda, rovnosť a bratstvo národov!" Slováci nechceli zostať pozadu za inými národmi Uhorska (Maďarmi, Chorvátmi, Srbmi), ktoré už svoje požiadavky artikulovali.

Najdôležitejšie bolo, že Memorandum slovenského národa požadovalo, aby sa vytvorila a zakotvila osobitosť slovenského územia do podoby Hornouhorského slovenského okolia. Nič však z týchto žiadostí ani len nenaznačovalo odtrhnutie Slovenska od Uhorska. Išlo skôr o prvý náznak o nejakú podobu školskej a kultúrnej autonómie. Napriek tomu Uhorský snem Memorandum slovenského národa zamietol. Teda sľub panovníka z Októbrového diplomu o národnom rozvoji bol porušený, pretože Maďari nič nepripustili.
Napriek tejto skutočnosti maďarská politická reprezentácia aj po zamietnutí Memoranda slovenského národa rozpútala protimemorandovú akciu, kde sa nútili obce aby sa od memoranda dištancovali. Slovenskí národní predstavitelia skoncipovali nový program, ktorý predložili vláde vo Viedni. Tento druhý dokument, vytvorený v roku 1861, bol predložený 12.12.1861 a označený ako Viedenské memorandum.

Memorandum sa stalo symbolom národného uvedomenia a vytrvalosti v boji za práva. Jeho myšlienky prežili aj v období silnej maďarizácie a boli pripomínané ako odkaz pre budúce generácie. Dnes je 7. jún na Slovensku pamätným dňom – Výročím Memoranda národa slovenského, čo podčiarkuje jeho trvalý historický význam.

Prečo je memorandum národa slovenského dôležité?

Prvý ucelený národný program: Predstavovalo prvý komplexný, politicky a štátoprávne formulovaný program slovenského národného hnutia po revolučných rokoch 1848/49. Kým predošlé Žiadosti slovenského národa boli skôr politické, Memorandum prinieslo konkrétne administratívne a kultúrne požiadavky, ako napríklad vytvorenie Hornouhorského slovenského okolia.
Formulácia moderných národných požiadaviek: Jasne definovalo požiadavky na:

Autonómiu: Hoci nie úplnú nezávislosť, ale rozsiahlu územnú samosprávu (Hornouhorské slovenské okolie), čo bol v kontexte Uhorska prelomový a radikálny krok.
Jazykovú rovnoprávnosť:
Žiadalo uznanie slovenčiny ako úradného jazyka na Slovensku.
Školstvo a kultúru:
Požiadavky na slovenské školy všetkých stupňov (vrátane právnickej akadémie a katedry slovenčiny na univerzite) a predovšetkým na založenie Matice slovenskej. Práve Matica slovenská, založená dva roky po Memorande (1863), sa stala kľúčovou národnou inštitúciou.

Symbol národného uvedomenia a politickej vôle: Zhromaždenie v Martine v roku 1861, ktoré Memorandum prijalo, bolo masovou manifestáciou národnej jednoty a odhodlania. Ukázalo, že slovenský národ má svoju vlastnú politickú vôľu a je schopný artikulovať svoje záujmy, napriek silnému maďarizačnému tlaku a odmietavému postoju uhorskej vládnucej elity.
Kontinuita a základ pre budúce úsilie: Hoci uhorský snem Memorandum odmietol a jeho požiadavky neboli vtedy splnené, stalo sa východiskovým bodom a inšpiráciou pre všetky ďalšie generácie slovenských národovcov. Jeho myšlienky boli prenášané ďalej a tvorili základ politického programu Slovenskej národnej strany (založenej v roku 1871) až do prvej svetovej vojny. V podstate predznamenalo aj neskoršie štátoprávne usporiadanie.
História a identita: Memorandum je dodnes vnímané ako "rodný list Slovenska" (ako uvádza Matica slovenská), symbolicky pripomínajúci formovanie moderného slovenského národa a jeho prvé kroky k štátnosti. Jeho výročie (7. jún) je oficiálnym pamätným dňom Slovenskej republiky, čo podčiarkuje jeho trvalý význam pre národnú identitu.

Čo by sme mali tento deň robiť?

Študovať a vzdelávať sa: Zamerať sa na históriu Memoranda, jeho kontext, hlavných aktérov (Štefan Marko Daxner, Ján Francisci-Rimavský atď.) a jeho požiadavky. Prečítať si dobové texty alebo historické analýzy.
Vzdelávať mladšiu generáciu: Školy by mali tento deň využiť na hodiny dejepisu venované Memorandu, jeho významu a odkazu pre súčasnosť. Vytvárať projekty, prezentácie, či diskusie.

Návšteva Martina: Ak je to možné, navštíviť Turčiansky Svätý Martin, kde sa Memorandum prijalo. Navštíviť Pamätník Memoranda národa slovenského, Národný cintorín (kde sú pochované mnohé osobnosti národného hnutia) a Maticu slovenskú, ktorá bola jednou z kľúčových požiadaviek Memoranda.
Pietne akty: Zúčastniť sa (alebo sledovať v médiách) spomienkových a pietnych aktov, kladenia vencov pri pamätníkoch Memoranda.

Vyvesenie štátnej vlajky: Hoci to nie je štátny sviatok, vyvesenie štátnej vlajky na verejných budovách či súkromných domoch môže byť prejavom úcty k tomuto dňu.
Diskusie o národnej identite: Využiť tento deň na diskusie o tom, čo pre nás dnes znamená "národ", "suverenita", "samostatnosť" a "kultúrna identita" v kontexte Európskej únie a globalizovaného sveta.

Podpora slovenčiny a kultúry: Zamyslieť sa nad postavením slovenského jazyka a kultúry v súčasnosti a podporovať ich rozvoj (napr. čítaním slovenských kníh, návštevou divadiel, koncertov).
Občianska angažovanosť: Memorandum bolo prejavom občianskej aktivity. Môžeme sa inšpirovať a zamyslieť sa nad tým, ako môžeme aktívne prispievať k rozvoju našej spoločnosti a štátu dnes.

Kultúrne programy: Matica slovenská a miestne samosprávy v Martine a na iných miestach často organizujú pri príležitosti výročia rôzne kultúrne podujatia – výstavy, koncerty, prednášky, divadelné predstavenia s historickou tematikou.
Mediálna pozornosť: Sledovať publicistické programy, dokumenty alebo články v médiách, ktoré sa venujú Memorandu a jeho odkazu.