Výročie úmrtia M. R. Štefánika

  Dňa 23. apríla 1990 bol schválený Zákon č. 117/1990 Zb. o zásluhách M. R. Štefánika, ktorý oficiálne uznal, že "sa zaslúžil o vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov". Na jeho počesť bolo pomenované štátne vyznamenanie Slovenskej republiky, Kríž Milana Rastislava Štefánika, ako aj medzinárodné letisko v Bratislave, akadémia ozbrojených síl SR a veľké množstvo ulíc, námestí, škôl atď.

Kto prišiel s týmto dňom?

  Na základe zákona NR SR č. 241/1993 Z.z. z 20. októbra 1993 je 4. máj výročie úmrtia Milana Rastislava Štefánika na Slovensku pamätným dňom, ako výraz úcty k jednej z najväčších osobností moderných slovenských dejín. Svojou diplomatickou činnosťou sa Štefánik výrazne zaslúžil o vznik medzivojnovej Československej republiky.

Kto bol Milan Rastislav Štefánik ?

 Gen. PhDr. Milan Rastislav Štefánik bol slovenský astronóm, fotograf, vojenský letec, brigádny generál ozbrojených síl Francúzska, diplomat a politik. Mal najväčšiu zásluhu na formovaní česko-slovenského zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny. Zohral dôležitú úlohu pri organizovaní česko-slovenských légií a sprostredkovaní kontaktov na francúzskych štátnych funkcionárov. Spolu s Tomášom Garriguom Masarykom a Edvardom Benešom bol kľúčovou osobou pri založení ČSR. Štefánik bol podpredsedom Československej národnej rady, ministrom vojny v Dočasnej vláde československej a následne aj v novovzniknutej ČSR.

História

  Narodil sa 21. júla 1880 v obci Košariská (vtedy Uhorsko, Rakúsko-Uhorsko). Študoval na lýceách v Bratislave a Šoproni a na gymnáziu v Sarvaši. Vysokoškolské štúdium absolvoval v Prahe, najprv na Českej technike (stavebné inžinierstvo) a neskôr na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity, kde študoval astronómiu, fyziku a matematiku. Tam sa dostal pod vplyv profesora Tomáša Garrigua Masaryka, budúceho prvého prezidenta ČSR. V roku 1904 získal doktorát z filozofie (PhDr.) v oblasti astronómie.
 Po štúdiu odišiel do Paríža (1904), kde sa stal spolupracovníkom renomovaného astronóma Pierra Janssena, riaditeľa observatória v Meudone. Venoval sa vedeckej práci, pozorovaniu Slnka a iných astronomických javov. Zúčastnil sa viacerých vedeckých expedícií po celom svete (napr. do Afriky, Ázie, Tichomoria) za účelom pozorovaní (napr. zatmení Slnka) a budovania meteorologických staníc. Získal si reputáciu vo vedeckých kruhoch a nadviazal dôležité kontakty vo francúzskej spoločnosti. Neskôr získal francúzske občianstvo.
 Po vypuknutí Prvej svetovej vojny (1914) vstúpil do francúzskej armády a prihlásil sa k letectvu, kde sa stal pilotom a neskôr dôstojníkom. Jeho hlavné pôsobenie sa však čoskoro presunulo do politicko-diplomatickej oblasti. Spolu s Tomášom Garriguom Masarykom a Edvardom Benešom sa stal kľúčovou postavou Československej národnej rady v Paríži, ktorá si kládla za cieľ dosiahnuť samostatnosť Čechov a Slovákov a vytvorenie spoločného štátu. Štefánik vďaka svojim kontaktom, charizme a znalosti jazykov uskutočnil množstvo diplomatických misií. Cestoval po svete (Rusko, USA, Taliansko, Srbsko, Rumunsko a ďalšie krajiny), aby získal podporu od mocností Dohody pre myšlienku vzniku Československa.
 Mal zásadný podiel na organizovaní a formovaní Československých légií – dobrovoľníckych vojenských jednotiek zložených z českých a slovenských zajatcov a krajanov bojujúcich po boku Dohody, najmä v Rusku, Taliansku a Francúzsku. Existencia týchto légií bola dôležitá pre získanie medzinárodného uznania pre budúci štát. Za svoje zásluhy bol v roku 1918 povýšený do hodnosti generála francúzskej armády.
 Po vyhlásení Československej republiky 28. októbra 1918 sa stal ministrom vojenstva v prvej československej vláde. Naďalej sa venoval úsiliu o návrat Československých légií zo zahraničia a budovaniu armády nového štátu.
 Štefánik tragicky zahynul 4. mája 1919 pri návrate z Talianska na Slovensko. Lietadlo, v ktorom cestoval (Caproni Ca.33), havarovalo pri pristávaní neďaleko Ivanky pri Dunaji. Okolnosti nehody sú dodnes predmetom diskusií a špekulácií (nehoda verzus konšpiračné teórie), ale oficiálne vyšetrovanie dospelo k záveru, že išlo o nešťastnú nehodu. Jeho smrť bola obrovskou stratou pre práve vznikajúci štát a slovenský národ.

Čo by sme mali tento deň robiť?

• Zúčastniť sa spomienkových podujatí: V mnohých mestách a obciach, najmä v Bratislave a v regióne jeho rodiska, sa konajú pietne akty, kladenie vencov pri jeho pamätníkoch a oficiálne spomienky. Najvýznamnejšie podujatia bývajú pri jeho Mohyle na Bradle.

• Navštíviť pamätné miesta: Vydať sa na Bradlo k jeho Mohyle, navštíviť jeho rodný dom v Košariskách (dnes múzeum) alebo iné miesta spojené s jeho životom a pôsobením na Slovensku.
• Dozvedieť sa viac o jeho živote: Prečítať si knihu o jeho živote, pozrieť si dokumentárny film alebo si vyhľadať informácie o jeho mnohostrannom pôsobení ako štátnika, vojaka, diplomata, vedca a vizionára. Pochopiť jeho význam pre vznik ČSR a slovenskú národnú identitu.
• Zamyslieť sa nad jeho odkazom: Nájsť si chvíľu na tichú spomienku a zamyslieť sa nad hodnotami, ktoré reprezentoval – odhodlanie, práca, veda, vlastenectvo, služba ideálom.
• Diskutovať o jeho význame: Porozprávať sa o ňom s rodinou, priateľmi, deťmi či kolegami, aby sme udržali jeho pamiatku a význam pre ďalšie generácie.
• Symbolické gesto: Zapáliť sviečku pri jeho pamätníku, ak je vo vašom okolí, alebo doma na jeho pamiatku.
• Zdieľať informácie: Na sociálnych médiách alebo inak zdieľať fakty o jeho živote a význame, aby sa o ňom dozvedelo viac ľudí.