Záhaľčivý deň

 Každý si raz za čas musí oddýchnuť, a dnes je ten pravý deň vyložiť si nohy a nič nerobiť. Proste oddychovať... Teda ak to nebude prekážať v práci.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Zakladatelia Záhaľčivého dňa nie sú známi, možno preto, že boli príliš zaneprázdnení oddychovaním, aby si viedli záznamy o svojom úsilí!
 Ich nápad sa však ujal a mnoho ľudí si užíva možnosť uniknúť od každodenného stresu. Ľahnite si teda na gauč, trochu si precvičte diaľkové ovládanie televízora a užite si zaslúžený odpočinok.
 Máte toho veľa, a neviete kde vám hlava stojí? Povedzte si NIE! Odložte si veci na zajtra. Občas treba vypnúť, leňošiť, dokázať svojej posteli ako moc ju máte radi. Ak si to môžete dovoliť, ostaňte dnes celý deň v pyžame, oddychujte, pozrite si film, čítajte knihu, a proste len leňošte.
 Jediné čo vám v sladkom ničnerobení môže zabrániť je váš vlastný mozog. Po nejakej dobe sa začnete nudiť a prinúti vás niečo spraviť. Aj keď verím že existujú majstri vo vyvaľovaní sa na gauči, je občas predsa len dobré striedať pasívny a aktívny odpočinok. 

Čo je záhaľčivosť?

Záhaľčivosť je stav, v ktorom sa človek vyhýba práci, činnosti a akémukoľvek užitočnému úsiliu, aj keď na to má možnosť. Označuje nečinnosť alebo lenivosť, ktorá nesúvisí s odpočinkom po námahe, ale s celkovým nedostatkom záujmu o zmysluplnú činnosť. Záhaľčivosť je často vnímaná ako negatívna vlastnosť.

História

 S nástupom kresťanstva sa pohľad na záhaľčivosť dramaticky zmenil. Stala sa jedným zo siedmich hlavných hriechov, známych ako acedia alebo lenivosť. Acedia nebola len nechuť pracovať, ale aj duchovná apatia alebo ľahostajnosť voči Bohu a duchovnému životu. Bol to stav beznádeje, ktorý zabraňoval jednotlivcovi plniť si svoje náboženské povinnosti. V tomto období sa práca začala spájať s božským povolaním.
 Najväčšiu zmenu v chápaní lenivosti priniesla protestantská reformácia. Teológovia ako Ján Kalvín presadzovali myšlienku, že tvrdá práca a finančný úspech nie sú hriechmi, ale naopak, znakom Božej priazne. Táto protestantská pracovná etika urobila z pracovania cnosť a z nečinnosti mravnú chybu. S nástupom priemyselnej revolúcie sa táto myšlienka upevnila. Spoločnosť začala oceňovať produktivitu, a záhaľčivosť sa stala ekonomickým aj sociálnym nedostatkom.
 V 20. a 21. storočí sa pohľad na lenivosť stáva zložitejším. Hoci spoločnosť stále oceňuje produktivitu, začíname uznávať, že nečinnosť nemusí byť vždy mravným zlyhaním. Psychológia a medicína začali spájať nechuť k činnosti so stavmi ako vyhorenie, depresia alebo úzkosť, čo poukazuje na to, že príčiny môžu byť hlbšie než len nedostatok vôle. V dnešnej dobe sa tak hovorí skôr o dôležitosti sebaopatery a oddychu, než o hriešnej záhaľčivosti.

Kedy je lenivosť dobrá?

 Neustála aktivita a vysoké pracovné nasadenie môžu viesť k vyhoreniu, ktoré má vážne následky na naše duševné a fyzické zdravie. Čas na ničnerobenie je nevyhnutný na to, aby sa naše telo a myseľ zregenerovali. Telo potrebuje oddych, rovnako ako svaly po cvičení. Ak si ho nedoprajeme, naša produktivita a schopnosť sústrediť sa dlhodobo klesá.

Čo by sme mali tento deň robiť?