Zelený štvrtok

 Zelený štvrtok alebo Veľký štvrtok je v kresťanskom kalendári štvrtok pred Veľkou nocou a je súčasťou Svätého týždňa, resp. Veľkého týždňa. Názov Zelený štvrtok vznikol prešmyčkou nemeckého názvu Greindonnerstag (plačlivý štvrtok) na Gründonnerstag (Zelený štvrtok), pretože niekedy sa v tento deň konalo zmierenie kajúcnikov. Biskup ich rozhrešil a prijal do spoločenstva veriacich.  
 Zelený štvrtok má v kresťanskej tradícii viacero významov:

• Pripomienka Poslednej večere: Je to deň, kedy Ježiš Kristus ustanovil sviatosť oltárnu.
• Spomienka na umývanie nôh: Je to deň, kedy Ježiš umyl nohy svojim učeníkom ako príklad pokory a služby.
• Začiatok Veľkonočného trojdnia: Zelený štvrtok je úvodom k najdôležitejším sviatkom kresťanského roka, ktoré pripomínajú Kristovo utrpenie, smrť a vzkriesenie.

 Tradície Zeleného štvrtka sa líšia v závislosti od regiónu a cirkevnej tradície. Medzi najznámejšie tradície patria:

• Zelené jedlá: Na Zelený štvrtok sa tradične jedia zelené jedlá, ako je špenát, kapusta, žihľava, zelené fazule, jarná cibuľka a petržlenová vňať. Symbolizujú život, jar a nádej.
• Príprava veľkonočných jedál: Na Zelený štvrtok sa ženy tradične venovali príprave veľkonočných jedál, ako je mazanec, pascha a kraslice.
• Umývanie nôh: V niektorých cirkvách sa na Zelený štvrtok koná obrad umývania nôh, na pamiatku Ježišovho umývania nôh svojim učeníkom.
• Cirkevné obrady: V kostoloch sa konajú bohoslužby, ktoré pripomínajú Poslednú večeru a Kristovo utrpenie.